Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

10 grafov o tom, prečo nefunguje svetová ekonomika

07.11.2014 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

TREND.sk sa pozrel na vybrané makroekonomické štatistiky, ktoré zhoršujú optimistické predpovede o možnom uzdravení krajín z finančnej krízy.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2008, sa najčastejšie spája s bublinou dlhu, ktorej spľasnutie spustil prepad realitného trhu v USA. Po takejto kríze by sa dalo čakať, že objem dlhu klesne, nakoľko si ekonomické subjekty uvedomia, že život na dlh v takej miere nie je dlhodobo udržateľný. Namiesto toho nastalo prudké zväčšovanie dlhu.

Na základe správy Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vzrástol dlh nefinančných firiem (nie bankových domov), domácností a vlád z úrovne 70 biliónov dolárov na konci roka 2007 na úroveň 100 biliónov k polovici roka 2013.

Rast dlhu bol podporený hlavne poklesom úrokových sadzieb. Kým v roku 2007 bol priemerný výnos na všetkých typoch dlhopisov na úrovni 4,8 percenta, k polovici minulého roka poklesol na dve percentá.

Ide pritom len o dlh v podobe cenných papierov. Ak by sme započítali aj úvery na bilanciách bánk, absolútne hodnoty by boli oveľa väčšie. Vlani spoločnosť ING vypočítala, že celkový svetový dlh ešte v roku 2012 presiahol 212 biliónov dolárov, čo je na úrovni 313 percent svetového HDP.

Drvivú väčšinu svetového dlhu tvorí federálny dlh USA. Aktuálny dlh je vo výške 17,63 bilióna dolárov. Žiadna krajina nikdy v histórii v nominálnej hodnote toľko nedlhovala.

Američania môžu byť pokojní aspoň v tom, že väčšinu amerického dlhu vlastnia sami Američania – či už je to centrálna banka, americké firmy alebo občania, napríklad v dôchodkových dlhopisoch. Zahraniční veritelia majú v rukách zhruba iba tretinu amerického dlhu.

  • Ak by sa dlh prerátal na štvorčlennú americkú rodinu, dlhovala by 735-tisíc dolárov.
  • Za posledný rok sa však zadlžovanie ohromne zrýchlilo - za posledných 12 mesiacov americký dlh narástol o jeden bilión dolárov - od nástupu orezidenta Baracka Obamu do úradu (2008) dlh narástol o sedem biliónov dolárov.
  • Za všetko však nemôže, samozrejme, len B. Obama. Pred dvoma rokmi denník The Washington Post zverejnil nadčasový graf, ktorý poukázal, že ak by Američania nefinancovali vojny, neprešli finančnou krízou a ak by jeho predchodca George W. Bush neznížil dane pre najbohatších, americký dlh by sa pohyboval v rozpätí 20 až 30 percent amerického HDP (v súčasnosti je okolo 80 %).

Ani pomer svetového dlhu k HDP nie je žiadna sláva. Graf zostrojili pred pár dňami ekonómovia v pravidelnej správe The 16th Geneva Report on the World Economy. Ako vidieť, dlh sa prudko navýšil v rozmedzí rokov 2008 až 2010, keď bublala finančná kríza.

  • Od roku 2008 sa zvýšil podiel dlhu k HDP z 38 percent na 212 percent.
  • Podľa správy nízky ekonomický rast a zároveň nízka inflácia vytvárajú "jedovatú kombináciu" pre ďalšie narastanie svetového dlhu.
  • Vysoký verejný dlh dusí oživenie ekonomiky a naopak nízky rast dusí postupné splácanie dlhu. V takejto situácii výpadok úverovania súkromného sektora od bánk nahrádza vláda.
  • Z aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu o zadlženosti európskych krajín vyplýva, že vyskakovať nemôže ani eurozóna. Jej dlhy dosiahli (napriek šetreniu) v tohtoročnom prvom polroku nový rekord - vyše 92,7 percent HDP.

Banky stáli v čele hlavných prúserov, ktoré spôsobili finančnú krízu. ECB preto každý rok testuje kapitál bánk a ich odolnosť voči prípadnej kríze. Identifikovali 25 z najväčších európskych bánk‚ ktoré prísne kritériá nesplnili. Výsledky skončili až prekvapivo pozitívne, ale riziká stále zotrvali.

  • Agentúra Bloomberg tvrdí, že testy boli mäkké, pretože banky samy rozhodovali, ako vážiť aktíva podľa rizika. Ignoroval sa variant zamrznutia úverov, núteného predaja aktív alebo možnosť rýchlej nákazy.
  • Bankám chýbalo 25 miliárd eur, ale 15 miliárd eur už 12 neúspešných bánk zohnalo. Vo vzduchu ostalo "len" 10 miliárd eur.
  • Je to len kvapka v mori, ak chýbajúci kapitál porovnáme s objemom zlých úverov vo finančnom systéme, ktorý sa podľa testovania zvýšil o 18 percent a je na úrovni 879 miliárd eur.
  • Táto suma predstavuje 9 percent HDP eurozóny a s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude musieť odpísať.

V eurozóne to nevyzerá ekonomicky ideálne a v niektorých krajinách sa skloňuje recesia. Tento týždeň slovenské ministerstvo financií upozornilo, že podľa jesennej prognózy Európskej komisie bude oživenie eurozóny výrazne pomalšie, ako sa očakávalo na jar.

  • Slovenský rast by mal v budúcom roku dosiahnuť úroveň 2,5 percenta HDP a následne zrýchliť na 3,3 percenta v roku 2016.
  • Kým Nemci čakali ešte na jar zrýchlenie ekonomiky v budúcom roku o 1,6 percenta, najnovšie prognózy hovoria len o 0,9 percentách.
  • Viera v lepšiu budúcnosť nepanuje ani medzi investormi. Index nemeckého inštitútu ZEW, ktorý meria dôveru v tamojšie hospodárstvo, sa prepadol do záporných hodnôt, kde bol naposledy v roku 2012.
  • Nejde len o suché štatistiky, ale aj varovanie Medzinárodného menového fondu, ktorý v októbri varoval, že riziká recesie v eurozóne rastú. Šanca, že sa vráti, je 40 percent.
  • Stále aktuálnym problémom je odlišný postoj Nemecka, ktoré chce v rozpočtových otázkach ísť zvyšku eurozóny príkladom. Do míňania sa mu nechce, čo je však odlišný postoj od Talianska alebo Francúzska, ktoré chcú naopak míňaním nakopnúť rast.

Globálnemu spomaleniu nepomáha nárast napätia medzi Európou a Ruskom či slabší rast čínskej ekonomiky. Čínsky HDP sa zvýšil v treťom štvrťroku len o 7,3 percenta, čo predstavuje najnižší nárast za viac ako päť rokov.

  • Tieto rasty sú ešte stále v pohode, berúc do úvahy, aké vízie prezentovali pred pár dňami analytici z The Conference Board. Hovoria o čínskom "mäkkom poklese", pri ktorom rast HDP do roku 2020 spomalí až na štyri percentá.
  • Nie je žiadnym prekvapením, že médiá sa tejto analýzy hneď chytili. Ak sa ich predikcie ukážu ako pravdivé, je možné očakávať veľké dopady na budúcnosť čínskej komunistickej strany až po cenu ropy (Čína patrí medzi najväčších spotrebiteľov ropy) až po bezpečnostné otázky v regióne.
  • Čínska vláda, ktorá k ochladeniu ekonomiky dopomohla obmedzovaním úverov, by rada naďalej videla 7-percentný rast. Ak by totiž toto tempo udržala počas nasledujúcich 10 rokov, čínska ekonomika by narástla na dvojnásobok a predbehla by Spojené štáty, ktoré sa teraz pýšia pozíciou svetovej jednotky.
  • Začiatkom mesiaca vo Financial Times dokonca vyšla správa odkazujúce na údaje MMF o tom, že čínsky HDP očistený o vplyv nižšej cenovej hladiny je už o niečo vyšší ako v USA.

Témou kondície svetovej a európskej ekonomiky sa zaoberal minulý týždeň aj týždenník The Economist. Spoločným menovateľom problémov je nízka inflácia a stále neočistené bilancie tamojších bánk. Tieto faktory len podčiarkujú, že hrozba deflácie nie je utópiou.

  • Inflácia v eurozóne sa teraz nachádza hlboko pod dvojpercentnou hranicou, ktorú ECB stanovila ako inflačný cieľ. Už 12 mesiacov sa navyše drží pod jedným percentom, teda v oblasti, ktorú šéf ECB Mario Draghi označuje za nebezpečnú zónu.
  • Deflácia zvyčajne zvádza spotrebiteľa k odkladania výdavkov a podniky k odkladaniu investícií kvôli očakávaniu nižších cien v budúcnosti. To podkopáva hospodársky rast a zamestnanosť.
  • Inflácia v Taliansku klesla v auguste prvýkrát za 55 rokov do záporných čísel.

Nezamestnanosť mladých bola dlhodobým problémom Európskej únie. V krajinách ako je Španielsko alebo Grécko je na úradoch práce stále evidovaných 50 percent mladých ľudí. V štatistikách mladých ľudí bez práce badať menšie korekcie.

  • Výnimkou nie je ani Slovensko, kde nastal čas na optimizmus. V septembri počet mladých na úradoch práce sa prepadol pod 30 percent, konkrétne 28,3 percenta - najmenej od krízy.
  • Riešenie EÚ je drahé: ide o systematické nalievanie peňazí do ohrozených pracovných pozícii a podporu zamestnanosti mladých cez dotácie.

V októbri vláda gréckeho premiéra Antonisa Samarasa ustála hlasovanie o dôvere a predstavila vyrovnaný rozpočet, ktorý počítal so znížením daní a uvoľnením niektorých úsporných opatrení.

Aby premiér ukázal, ako dobre na tom krajina je, oznámil tiež, že Grécko opustí záchranný program skôr, ako malo - bez bezpečnostných pôžičiek poskytovaných MMF.

  • Úsmev ale premiérovi nevydržal dlho. Výnosy z dlhodobých gréckych dlhopisov vystúpili opäť nad osem percent, najviac v tomto roku. Investori evidentne pochybujú, že by sa Grécko dokázalo predčasne postaviť na vlastné nohy.
  • V pondelok 3. novembra agentúra Reuters priniesla správu, podľa ktorej je "vysoko nepravdepodobné", že by Grécko ukončilo záchranný program eurozóny. Naopak, očakáva sa pomoc, o ktorej by sa malo rozhodnúť začiatkom decembra.
  • Je tiež čím ďalej pravdepodobnejšie, že by sa v Grécku mohla dostať k moci budúci rok po voľbách opozičná politická strana Syriza, ktorá odmieta pokračovať v šetrení a reformách.
  • Grécku napriek škrtaniu stále nevedia zvládnuť verejný dlh, ktorý rastie a rastie.

K novým rekordom ťahá svoj dlh aj Taliansko. Najmladší taliansky premiér od čias Benita Mussoliniho, Matteo Renzo, ponúkol pri nástupe do úradu tento rok vo februári reformy, ktoré vykoná počas 100 dní. Po prázdninách M. Renzo sľúbil, že krajinu s treťou najväčšou ekonomikou eurozóny bude reformovať dlhšie - 1000 dní.

  • Zníženie daní, vďaka ktorému desať miliónov Talianov s najnižšími príjmami na jar získalo mesačne 80 eur navyše, síce pomohlo vládnej Demokratickej strane vyhrať májové voľby do Európskeho parlamentu, nemalo však očakávaný odraz vo väčších výdavkoch talianskych domácností, a tým ani v raste ekonomiky.
  • Taliansko sa podľa letných údajov tretíkrát za päť rokov prepadla do recesie.
  • Objavila sa aj hrozba deflácie, pretože po prvýkrát od roku 1959 začiatkom septembra ceny v medziročnom porovnaní klesli o 0,1 percenta.
  • Nepriaznivý ekonomický vývoj spolu s rastúcou nezamestnanosťou presahujúcou 12 percent znamená, že vláda nemôže počítať s vyššími príjmami a že bude pre ňu oveľa ťažšie udržať deficit rozpočtu pod úrovňou troch percent HDP.
  • Európska komisia minulý týždeň oznámila, že krajiny nebudú pokutované za nedodržanie deficitu. Stačilo, aby krajiny sľúbili, že urobia dodatočné opatrenia. V budúcom roku Taliansko musí ušetriť 4,5 miliardy eur.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4