Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ako žijú moslimovia na Slovensku? TREND.sk prináša tri príbehy

07.10.2014 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Téma islamu a šírenia islamského práva (šaría) je pre niektorých ľudí ťažko stráviteľná a po septembri 2001, keď extrémizmus zasiahol západný svet v plnej sile, pretrváva paranoja, podľa ktorej moslimovia znamenajú pre západný svet neodvratné riziko. Náboženskú averziu voči islamu podporujú teroristi z Islamského štátu (ISIS), ktorí exhibicionistickým násilím a vraždením šíria radikálnu interpretáciu verziu Koránu a stredajší útok na francúzsku redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo. TREND.sk sa pozrel na to, ako vyzerá islamská komunita na Slovensku a aké majú jej predstavitelia postoje k radikalizácii islamského sveta.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Útok teroristov na francúzsky magazín bol bezprecedentným činom, ktorý prepojil svet smútkom. Šlo o najväčší vražedný atentát vo Francúzsku od čias vojny v Alžírsku. Bilancia: 12 mŕtvych, 11 ranených, z toho štyria v kritickom stave. Útočníci vykrikovali džihádistické hesla a Francúzsko sa ocitlo v náboženskej vojne. 

Aká je situácia na Slovensku? Článok vyšiel v októbri minulého roka a odkrýva pozadie slovenskej (pokojnej) reality. 

Na Slovensku žije podľa odhadov okolo päťtisíc moslimov, hoci oficiálne čísla sú podstatne nižšie. V sčítaní ľudu z roku 2011 sa k islamu prihlásili necelé dve tisícky. Najviac moslimov na Slovensku sa stretáva v okolí Bratislavy, Košíc, Nitry či Levíc a žije tu predovšetkým vyššia vrstva – lekári, vedci, podnikatelia a, samozrejme, študenti. Početné sú aj rodiny kuchárov a čašníkov v arabských kebabárňach a zmrzlinárňach.

Islam nie je na Slovensku registrované náboženstvo. To znamená, že u nás moslimovia nemôžu robiť moslimské pohreby a prípadné sobáše nemajú bez štandardného úradného úkonu formálnu platnosť. Moslimovia rovnako nemajú ani nárok na finančný príspevok od štátu či možnosť vyučovať náboženstvo v školách či zakladať vlastné školy.

Základnou podmienkou registrácie náboženskej organizácie je žiadosť s minimálne 20-tisíc podpismi veriacich, čo je takmer dvojnásobok oproti susednému Česku, ktoré má dvojnásobne väčšiu populáciu. Pri takej malej moslimskej menšine ako na Slovensku je registrácia štátom znemožnená.

Pozn. red.: Vláda Roberta Fica ešte v roku 2007 podporila poslaneckú iniciatívu Ľudmily Muškovej (HZDS) a Jána Podmanického (SMER). Dovtedy stačilo, ak zozbierala podpisy 20-tisíc osôb, medzi ktorými mohli byť nielen jej veriaci, ale aj sympatizanti. Šéf SNS Ján Slota, ktor bol vtedy s R. Ficom v koalícii, vtedy prehlásil, že „s registráciou islamskej viery na území Slovenskej republiky ako oficiálnej cirkvi takým systémom buch-buch, a budú nám tu pobehovať moslimovia v turbanoch, tak s tým SNS nesúhlasí," povedal.

Modlenie s aplikáciou v smartfóne

Keďže islamská komunita nemá žiadnu mešitu, stretáva sa v prenajatých domoch alebo provizórných modlitebniach. V Bratislave sú v Ružinove na Peterskej ulici, v Petržalke, tá najstaršia sa nachádza v pasáži za Obchodnou ulicou v Bratislave, ktorú navštevuje aj právnik Abdulwahab Al-Sbenaty.

Obchodná ulica v Bratislave, kde sa nachádza modlitebňaZdroj: Google Maps

Jeho otec pochádza zo Sýrie, na Slovensko prišiel na vysokú školu v rámci výmeny medzi Československom a Sýrskou arabskou republikou. Jeho matka je Slovenka. Keď mal A. Al-Sbenaty štyri roky, presťahoval sa s rodičmi do Sýrie. Navštevoval tam základnú aj strednú školu, naučil sa plynule po arabsky a uvedomil si počas dospievania vieru v islam.

Na Slovensko sa vrátil, keď sa rozhodol pre štúdium práva na Univerzite Komenského. Odvtedy už do Sýrie nezavítal, aj keď o tom stále uvažuje a považuje ju za svoju druhú rodnú krajinu.

Sympatický moslim sa niekoľko rokov živil v Bratislave ako tlmočník a mimo práce prevádzkoval webstránku Koran.sk a v súčasnosti Islam-sk.sk. O svojom súkromnom živote nechce veľmi hovoriť, každú vetu si dôkladne premyslí. Keď rozpráva o svojej viere, nasilu nepresviedča, ale vysvetľuje. Jedenásť rokov prekladal Korán, ku ktorému urobil detailné vysvetlenia. Medzitým stihol napísal desať kníh o živote proroka Mohameda, Koráne, o Márii a Ježišovi alebo o manželstve v islame. Sám tvrdí, že sa z verejného priestoru stiahol pred šiestimi rokmi, pretože „potrebuje mať svoje súkromie“. Nesúhlasil ani so zverejnením svojej fotografie.

V súčasnosti sa živí ako právnik, v práci maká každý deň od rána do večera a na schôdzku v kaviarni prišiel ako biznismen s laptopom a smartfónom. Večer sa venuje svojej viere a knihám. Nepije a odmieta bravčové mäso. Ako moslim praktizujúci islam sa päťkrát počas dňa modlí a v piatok sa zúčastňuje spoločných modlitieb, čo je niečo podobné ako pre kresťana nedeľná návšteva kostola.

„Deň sa počas roka mení a skracuje a na základe neho sa určuje, kedy by sa mal moslim modliť. Napríklad dnes je prvá modlitba niečo po piatej ráno. Mám na to aplikáciu v mobile a existujú stovky iných,“ vraví pri káve. Modlitba totiž závisí od polohy slnka - prvýkrát sa moslimovia modlia medzi úsvitom a východom slnka, dvakrát cez deň a potom hneď po západe slnka a asi dve hodiny po západe slnka.

Na otázku, prečo si zvolil náboženstvo, ktoré si západný svet často spája aj s agresivitou a teroristickými organizáciami, má jasnú odpoveď. „Neexistuje násilné náboženstvo alebo náboženstvo, ktoré vyzýva k násiliu. Existujú len vyznávači náboženstva, ktorí sú násilní. Samozrejme, ak si zoberieme náboženstvo ako také, sú tam ustanovenia, podľa ktorých sa má človek síce brániť, ale nie je tam nič, čo by podporovalo násilnú vojnu alebo útoky,“ vysvetľuje.

Jedným zo zásad islamu má byť aj slobodná vôľa človeka v otázkach viery a vyznania, pretože až potom môže byť človek zodpovedný za to, pre čo sa rozhodol. „Toto je základný rozpor s tým, že by sa islam šíril násilne. Na otázku, prečo však existuje a existovalo násilie, sa môžeme pozerať z rôznych hľadísk. Ja však vždy vravím, že za všetko môžu ľudia a nie náboženstvo. A ak to každý pochopí, odbúrajú sa aj predsudky voči iným náboženstvám,“ reaguje odhodlane.

Dodáva, že všetky nebeské náboženstvá pochádzajú z toho istého zdroja. Od Boha – stvoriteľa. Kým v slovenčine je to Boh, v arabčine Allah, v angličtine God. „Teda aj morálne zásady medzi náboženstvami sa budú veľmi podobať. Ani jedno z náboženstiev nehovorí, že sa má kradnúť, bezdôvodne zabíjať,“ dodáva. Terorizmus je podľa neho len politická záležitosť a náboženstvo s ňou nemá nič spoločné. Náboženstvo podľa neho slúži ako pozlátko, za ktoré ukrývajú teroristi agresívne činy.

Extrémizmus nemá náboženstvo, rasu ani spoločenskú triedu

V rámci študijných výmien sa na Slovensko dostal aj dnes 42-ročný tlmočník Mohamad Safwan Hasna. Mal 19 rokov a o Slovensku nemal tušenia, myslel si, že je časťou Prahy. Bral to ako možnosť vidieť svet a spoznať nových ľudí, podobne ako študenti na výmennom programe Erasmus. Spomína si, ako ho ohúrilo množstvo zelene – všade stromy a kvety. Ako väčšina zahraničných študentov začínal na prípravke (Ústav jazykovej a odbornej prípravy) v Bratislave. Trvalo dva roky, kým si slovenčinu osvojil.

„Pod integráciou rozumiem v prvom rade riadenie sa zákonmi danej krajiny, jej ústavou, rešpektovanie jej zvykov, kultúry i historických faktov,“ vraví M. Hasna, ktorý v roku 1999 založil Islamskú nadáciu na Slovensku. ktorej cieľom je propagovať šírenie islamskej kultúry. Na Slovensku si našiel manželku, ktorá konvertovala na islam. Slovensko považuje už za svoj domov.

Jeho nadácia sa zviditeľnila, keď sa pred štyrmi rokmi snažila o výstavbu takzvaného islamského kultúrneho centra (mylne to podľa neho médiá interpretovali ako mešitu), v ktorom chceli ponúkať služby širokej verejnosti. Malo ísť o knižnicu, prednáškové sály alebo priestory pre trávenie voľného času.

„Ako však iste viete, jeho výstavba bola úradmi v Bratislave opakovane zamietnutá a aktuálne v tomto smere nič nové nepripravujeme. Postoj politických predstaviteľov k islamu možno ilustrovať na príklade registrácie náboženských obcí. Islam je druhým najväčším vierovyznaním na svete, no nie je na Slovensku doposiaľ oficiálne uznaný, kým na druhej strane sú registrované iné náboženské skupiny, ktorých počet veriacich vo svete je v porovnaní so svetovými náboženstvami zanedbateľný,“ vysvetľuje M. Hasna.

Považuje sa za obyčajného Slováka, ktorý každý deň vstáva do práce a večer si ľahne do postele. „Keďže som moslim, snažím sa vyhýbať tomu, čo islam zakazuje. Vo všetkom ostatnom však žijem podobne ako ktokoľvek iný. Myslím si, že to, že nepijem alkohol alebo nejem bravčové mäso, ma v každodennom živote zas až tak neodlišuje“, tvrdí.

Extrémizmus odsudzuje a rovnako ako Abdulwahab Al-Sbenaty vysvetľuje, že extrémizmus nemá náboženstvo, rasu ani spoločenskú triedu. „V súčasnosti sa, žiaľ, venuje až priveľká pozornosť radikálnym prejavom z radov moslimov. V Ugande, Libérii, Mjanmarsku či Severnej Kórei agresormi predsa nie sú moslimovia, no nikto nepochybuje, že sú to extrémisti. Ani páchateľmi násilných činov na Blízkom Východe nie sú vždy len moslimovia. Každý podobný počin preto treba hodnotiť ako extrémistický čin a nie ako čin Moslima, kresťana či ateistu,“ myslí si na Slovensku žijúci moslim.

Násilie na Blízkom východe sa podľa neho premieta do života moslimov na západe, ktorí sú naďalej vnímaní ako jednoliaty celok bez ohľadu na to, že vraždenie praktizuje úzka skupina ľudí. „Sme nútení neustále vysvetľovať, že sa od týchto činov dištancujeme, pritom to isté ľudia prirodzene rozlišujú v prípade kresťanských, ateistických či iných extrémistov,“ reaguje M. Hasna.

Slovenský konvertita

Medzi moslimov sa hrdo radí aj Jozef Lenč, ktorý pôsobí na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. K islamu sa dostal prvýkrát ako 13-ročný, keď narazil v knižnici na knihu o islame. „Naučil som sa niektoré pasáže recitovať po arabsky a neustále som sa od toho času čítal knihy o islame,“ vraví J. Lenč.

Jozef LenčZdroj: youtube.com

Odrazovým mostíkom bádania po viere bola podľa neho bola túžba po viere a fakt, že pred rokom 1989 boli tieto otázky v spoločnosti a aj vo výchove tabuizované. Keď bol mladý, chodil síce k veriacej starkej a pravidelne aj do kostola, ale kresťanstvo ho nepresvedčilo. Zavrhol ho po tom, ako si prečítal Bibliu a zistil, že mnohé udalosti v Starom a Novom zákone spochybňovali historické fakty.

Pozn. red.: Moslimovia napríklad rešpektujú Ježiša. Považujú ho za jedného z najdôležitejších božích prorokov a poslov. Korán potvrdzuje jeho nepoškvrnené počatie a v Koráne je samostatná súra (kapitola), ktorá je venovaná jeho matke Márii. Moslimovia neakceptujú kresťanské presvedčenie, že Ježiš bol synom Božím (doslovne), hoci veria, že bol synom Márie. Tú si síce vážia, ale neuctievajú ako patrónku. Ďalej veria, že Ježiš nikdy nebol ukrižovaný. Ježiš bol ale Bohom povznesený „telom aj dušou“ do neba. Toto je pravdepodobne najvýznamnejším rozdielom medzi kresťanmi a moslimami.

„Nie som ten typ človeka, ktorý konvertuje bez rozmyslenia. Napríklad prečíta si za týždeň knihu typu Islam pre hlupákov a pôjde bojovať ako väčšina teroristov, ktorí bojujú v Sýrii. Ja som sa o islam zaujímal sám z kníh. Pohľad na neho nie je od nikoho prevzatý. Zoberte si, bez toho, aby som niekoho chcel urážať, že sústružník učí svojho syna islam, ktorého naučil zasa len jeho otec,“ hovorí otvorene.

Islam je podľa neho zanesený regionálnou hrdzou a mnohí konvertiti častokrát patria medzi „rýchlokvasených“ moslimov.

Do islamu je vtlačený nános regionálnej politiky

Konverzia nenastane cez noc. Niekedy je výsledkom rád a vplyvu iných ľudí, v tých negatívnych prípadoch dôsledok cielenej manipulácie, ktorá postupne vedie človeka k zmene svetonázoru a hodnôt a zavrhnutiu domáceho prostredia. Zneužívajú to extrémistickí islamskí kazatelia a náboroví pracovníci takzvaného Islamského štátu.

Tak ako to bolo v prípade dvoch tínedžeriek, 15-ročnej Sabiny Selimovič a 16-ročnej Samry Kesinovič, ktoré sa zbalili a odišli do Sýrie bojovať za islam. Obe sa narodili vo Viedni a žili v usporiadaných rodinách. Pred odchodom navštevovali mešitu vo Viedni, kde mali byť v kontakte s čečenskými mladíkmi. Podľahli fanatizmu a nenávisti proti tomu, ako sa na ápade správajú ľudia k moslimom.

„Islam dáva veriacim slobodu výkladu a túto slobodu zneužívajú bojovníci z Islamského štátu. Sú majstri PR, ktorí vedia, že ak zotnete hlavu novinárovi a zavesíte to na YouTube, sú toho plné médiá,“ vysvetľuje Jozef Lenč.

Podľa neho islam je niektorými skupinami moslimov zle pochopený – v jednotlivých regiónoch je do islamu vtlačený nános politiky, osobných skúseností, tradícii a tiež ľudsky prirodzenej agresivity, čo negatívne podčiarkuje aj to, ako sa islam prezentuje v médiách.

Najviditeľnejším príkladom je nosenie burky. Islam nabáda k tomu, aby muž aj žena zahaľovali svoje telá a chodili slušne oblečení. Nemali by telo vystavovať prehnanému obdivu. V prípade žien platí, že by mali mať zahalené ruky a šatkou prekryté vlasy. „Tak ako chodievali naše babky a dnes mníšky. Zahaľovanie celej tváre nie je v Koráne nikde spomenuté,“ vysvetľuje. Rovnako neobstoja ani iné zákazy ako napríklad zákaz hudby, ktorá rovnako nemá oporu v Koráne.

Riziko štátu

Vzhľadom na veľkosť komunity je len málo pravdepodobné, že by sa na Slovensku vo veľkom spriadali teroristické aktivity, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť Slovenska. Na medzinárodnej úrovni existuje zoznam extrémistov pohybujúcich sa po Európe a rovnako aj výmena informácií medzi členskými štátmi. Napriek tomu „slovenských agentov“ s moslimskou vierou, schopných nastúpiť v prípade potreby do boja, nemožno vylúčiť.

Analýzy ministerstva vnútra potvrdili, že napriek umiernenosti moslimov na Slovensku polícia monitoruje niektoré osoby s väzbami na členov teroristických skupín.

„Skryté aktivity a komunikácia osôb napojených na islamistov a radikálne skupiny prebieha najmä osobne, prostredníctvom mobilných telefónov, chatov, blogov na internete, e-mailovej pošty, ICQ, Skype alebo cez rôzne internetové domény, ktorých monitorovanie je problematické,“ píše sa v analýze.

Lídri moslimských združení sa podľa ministerstva vnútra (na Slovensku sú to napríklad Nadácia moslimov, Zväz Afgancov na Slovensku či Islamská nadácia na Slovensku) dlhodobo vyhýbajú verejným radikálnym prejavom na adresu diania v krízových oblastiach, spojených s aktivitami islamských radikálov, ako aj reakciám na medializované prípady kritiky islamu považovaných v moslimskom svete za hanobenie tejto viery. V minulosti išlo o kauzu karikatúr proroka Mohameda či kritický film holandského poslanca o Koráne. Podľa správy existujú iba signály o nepriamom vplyve extrémnych výkladov islamu zo zahraničia na niektorých radikálnejších moslimov žijúcich na Slovensku.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Tagy islam, Jozef Lenč, náboženstvo, Slovensko