Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Bratislava je šiesty najbohatší región Európy

19.12.2014 | Ľuboslav Kačalka | © 2014 News and Media Holding

Bratislava je stále bohatšia než Viedeň či Praha. Aj najnovšie štatistiky Eurostatu potvrdili dominanciu nášho hlavného mesta vo výške HDP na obyvateľa po zohľadnení parity kúpnej sily, hoci v celoeurópskom rebríčku poklesla za dva roky o jedno miesto. Stále však dramaticky prevyšuje ostatné domáce regióny. Ak na bohatstvo mesta hľadíme optikou príjmov domácností, Bratislavu už tak vysoko nenájdeme.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

V aktuálnej regionálnej ročenke Eurostatu, ktorá vyšla len nedávno, no pracuje s dátami za rok 2011, je v zozname desiatich najbohatších regiónov 7 hlavných miest. Suverénne najbohatším je takzvaný vnútorný Londýn, ktorého výkonnosť predstavuje až 321 percent priemeru Európskej únie. 

Nasledujú Luxemburg (266 %), Brusel (222 %), Hamburg (202 %) a Oslo (189 %). Bratislava je šiesta (186 %) a po zohľadnení parity je bohatšia ako desiata Praha (171 %) či dvanásta Viedeň (165 %). Takzvané stredné Maďarsko s Budapešťou je na 88. priečke (110 %).

Parita kúpnej sily zohľadňuje rozdielnu cenovú hladinu v jednotlivých štátoch. Ak stojí v jednom štáte totožný chlieb 50 centov a v druhom 1 euro, rovnaký počet upečených bochníkov znamená v prípade druhého štátu dvojnásobný prínos k nominálnemu HDP. Preto sa pri porovnávaní uplatňuje takzvaná parita. Niektorým krajinám domáci produkt zväčšuje, iným naopak zmenšuje. Zjednodušene povedané, napríklad za rok 2012 vyjadrujú rozdielnosť cenovej hladiny nasledujúce koeficienty: Pre Švédsko 0,75, pre Veľkú Britániu 0,88, v prípade Francúzska 0,89 a pre Nemecko 0,97. Slovenské HDP sa násobí číslom 1,48, České 1,42 a Poľské až 1,73.

Vo všeobecnosti platí, že hlavné mestá sú v rámci svojich krajín najbohatšími regiónmi. Výnimky nájdeme len v Nemecku, Holandsku, Taliansku a Španielsku. V prípade Berlína stojí za zmienku, že ako jediné hlavné mesto má dokonca ekonomickú výkonnosť nižšiu (113%) ako národný priemer (123%). Príčinu treba hľadať ešte v časoch studenej vojny, keď bol rozdelený Berlín súčasťou socialistickej NDR a úlohu hlavného mesta SRN prebral Bonn. Na porovnanie, ten má ako súčasť Kolínskeho regiónu výkonnosť 129%.

Bohatstvo jednotlivých regiónov vidieť na nasledujúcej mape. Najbohatšie oblasti sú znázornené modrou, nad priemerom EÚ je aj sýtozelená, pokiaľ je oblasť úplne svetlá, znamená to, že výkonnosť nedosahuje ani 75 percent európskeho priemeru.

Ekonomická výkonnosť regiónov vyjadrená v HDP na obyvateľa po zohľadnení parity kúpnej sily

Ekonomické rozdiely v regiónoch vyjadrené v HDP na obyvateľa po prepočítaní paritou kúpnej silyZdroj: Eurostat

Pri pohľade na mapu zaujme najbohatšie Nemecko, ktoré je kontrastom tmavších farieb – znázorňujúcich bývalú SNR a bielych škvŕn niekdajšej východnej NDR. Podobne výrazné rozdiely vidieť aj medzi severným a južným Talianskom. Hoci je Francúzsko v absolútnom vyjadrení druhou najväčšou kontinentálnou ekonomikou, svetlá farba naznačuje problém nízkej výkonnosti.

Obrovské rozdiely

V prípade Slovenska a Česka vidno na svetlých plochách dve tmavomodré škvrny. Podrobnejší pohľad na domácu mapu naznačuje obrovské ekonomické rozdiely, keď Bratislava násobne prevyšuje ďalšie oblasti. Región západného Slovensko (72 %) sa v celoeurópskom rebríčku umiestnil na 215. mieste, stredné Slovensko na 254. mieste (59 %) a najhoršie je na tom na 269. mieste východné Slovensko (51 %). Podobne výrazné rozdiely vykazuje aj susedná Česká republika. Praha má oproti druhým Juhovýchodným Čechám (73 %) viac ako dvojnásobnú výkonnosť.

Ešte podrobnejší pohľad na domáce regióny naznačuje, že najslabšiu ekonomickú výkonnosť hlási Prešovský kraj. Príčiny treba vidieť v nevyhovujúcej infraštruktúre a umiestnení regiónu na okraji EÚ, ktoré brzdia zahraničné investície. Ako vysvetľuje František Doležal, riaditeľ pre stredne veľké firmy v UniCredit Bank, nevýhody nedokáže kompenzovať ani benefit v podobe lacnej pracovnej sily.

Ďalší ekonomický ukazovateľ, nezamestnanosť, je však najvyšší v Banskobystrickom kraji, pod čo sa podpisuje najmä chudobný Gemer. Hoci sú napríklad v Prešovskom kraji najnižšie mzdy, v prípade cien nehnuteľností to už neplatí. Lacnejšie reality sú podľa štatistík Národnej banky Slovenska a Národnej asociácie realitných kancelárií v Nitre aj Trenčíne.

Analytička Poštovej banky Jana Glasová dodáva, že v oboch krajoch je zároveň najdostupnejšie bývanie vďaka priaznivému pomeru cien a výšky platov. Priemerný Trenčan si tak môže dovoliť kúpiť zo svojho platu 1,19 štvorcového metra nehnuteľnosti a Nitran 1,16. Naopak, najmenej si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan, len 0,67 štvorcového metra. Na druhej strane je ale v Bratislave a jej okolí nižšia nezamestnanosť, a preto môže na kúpu bytu či domu pomýšľať viac ľudí, dodáva J. Glasová.

Najväčší nepomer medzi ekonomicky najsilnejším a najslabším regiónom vykazuje Veľká Británia (rovný päťnásobok), druhé je Rumunsko (4,3), Slovensko je štvrté (3,6). Na opačnom póle sú Slovinci (1,4), Fíni (1,6) a Švédi (1,6). Švédsko je zároveň jedinou krajinou, kde dosahujú všetky regióny výkonnosť nad priemerom európskej 28-ky. Podrobnejšie rozdiely medzi jednotlivými štátmi vidieť na nasledujúcom grafe. (Zelená bodka zobrazuje hlavné mesto, modré bodky ďalšie regióny a čiara národný priemer).

Národné rozdiely v ekonomickej výkonnosti regiónov

Ekonomické rozdiely v regiónoch vyjadrené v HDP na obyvateľa po prepočítaní paritou kúpnej silyZdroj: Eurostat

HDP nie je všetko

Hospodárska výkonnosť je len jedným z ukazovateľov. Pokiaľ sa pozrieme hlavné príjmy domácností vyjadrené v parite, Bratislava už tak vysoko nie je. Prvý je stále vnútorný Londýn, pred Oberbayernom a Oslom. Bratislava je 72., Praha 157. V tomto rebríčku je západné Slovensko 218., stredné 234. a východné až 252. Hlbší pohľad opäť ponúka farebná mapa. Čím tmavšia farba, tým vyšší príjmy. Najlepšie sa z toho pohľadu darí západnému Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a severnému Taliansku. 

Hlavné príjmy domácností vyjadrené v parite kúpnej sily

Ekonomické rozdiely v regiónoch vyjadrené v príjmoch domácností po prepočítaní paritou kúpnej silyZdroj: Eurostat

Rozdiely sú v príjmoch domácností sú najnižšie v Dánsku (1,01 násobný rozdiel medzi najlepším a najslabším regiónom), Nórsku (1,09) a Rakúsku (1,08). Slovensko má koeficient 1,22 a Česko 1,21. Najväčšie príjmové rozdiely sú vo Francúzsku, kde je rozdiel medzi najbohatším a najchudobnejším regiónom až 2,5-násobný. Podrobnosti vidieť na nasledujúcom grafe. (Zelená bodka zobrazuje hlavné mesto, modré bodky ďalšie regióny a čiara národný priemer).

Národné rozdiely v hlavných príjmoch domácností 

Ekonomické rozdiely v regiónoch vyjadrené v príjmoch domácností po prepočítaní paritou kúpnej silyZdroj: Eurostat

O tom, čo čaká domácu aj zahraničnú ekonomiku, si môžete prečítať v prílohe Slovensko a svet, ktorá je súčasťou vianočného dvojčísla TRENDU

TREND 50-51/2014

TREND 50-51/2014

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

Tagy Bratislava, ekonomická výkonnosť, HDP, parita kúpnej sily