Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Čo tam po eure. Na Slovensku vzniká nová mena

18.11.2013 | Jozef Tvardzík | © 2013 News and Media Holding

Vo Zvolene prišli na to, ako pomerne jednoducho a s dávkou psychologického efektu podporia miestne firmy. Nápad vytvoriť lokálnu menu skrsol v hlave Jurajovi Hipšovi z občianskeho združenia Živica. Primárnym účelom nápadu je podporiť región, obchodné vzťahy a ekonomiku miestnych firiem.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Mena dostala podľa internetového hlasovania na sociálnej sieti Facebook názov živec. Euro nenahradí, ale bude fungovať paralelne popri ňom.

S tým rozdielom, že ho na rozdiel od európskej meny nebude regulovať žiadna centrálna banka. Živec bude krytý eurom v kurze 1:1. „Ľudia budú môcť prísť na výdajné miesta, čo budú malé zmenárne, kam donesú eurá a dostanú za to živce. Aby sme ľudí motivovali, ak si vymenia 100 eur, dostanú 105 živcov, čo bude pre nich bonus,“ vysvetľuje pre TREND.sk Juraj Hipš.

Mobilná aplikácia pre navigáciu

Nová mena by mala začať podľa jej tvorcov fungovať v Bratislave a Zvolene v apríli budúceho roka. Dovtedy sa pripravia bankovky a vyberú sa prevádzky a podniky, ktoré sa do projektu zapoja. Počíta sa aj s mobilnou aplikáciou, ktorá by zákazníkov navigovala k podnikateľom vo Zvolene a Bratislave, ktorí lokálnu menu akceptujú.

„Príklad sme si zobrali zo Švajčiarska, kde tento model úspešne funguje. Väčšine podnikov v meste Bazilej sa zvýšil obrat,“ vraví J. Hipš. Podnikatelia, ktorí akceptujú alternatívnu menu, sa podľa neho navzájom uprednostňujú a tvoria akúsi formu družstiev.

Základom je, že peniaze neodtečú mimo regiónu, ale ostanú v rámci ľudí a firiem. „Podnikatelia to môžu brať aj ako reklamu a navzájom budú medzi sebou obchodovať touto menou. Podotýkam, euro bude stále fungovať popri našej mene,“ hovorí J. Hipš.

V hre sú aj iné mestá

Vizuál novej meny bude predstavený 5. decembra v Kremnici. „Veríme, že sa bankovky nebudú falšovať, ale budú mať ochranné známky,“ vraví J. Hipš. Začiatkom budúceho roka sa vyberie firma, ktorá bankovky v hodnote pol živca, 1, 2, 5, 10 a 20 živcov vytlačí.

Záujem už na začiatku prejavilo sedem firiem a živnostníkov, ktorí by sa do projektu chceli zapojiť. Prvá emisia bankoviek by mala prebehnúť v januári a februári. Koľko bude tlač stáť, sa zatiaľ nevie.

Projekt by mal trvať minimálne pol roka, keď sa vyhodnotí jeho úspešnosť. Ak sa bankovky dostanú do obehu a obchody s novou menou budú akceptovať aj ľudia, už v súčasnosti majú o rovnaký nápad záujem aj mestá Lučenec, Banská Štiavnica či Piešťany.

„Vieme o tejto aktivite už niekoľko mesiacov a vítame ju. Ak sa ujme, vyskúšame to aj my v Piešťanoch,“ vraví pre TREND.sk Ľubomír Harmanovský z občianskeho združenia Sieť dobra v Piešťanoch. S kolegom Danielom Markom uskutočnil na tému alternatívnych mien niekoľko prednášok a workshopov s názvom konceptu Piešťanský grajciar.

Ako obchodovať s dlhmi aj bez peňazí

Alternatívnu menu, alebo skôr spôsob, ako odbúrať peniaze aj medzi podnikateľmi, predstavil na Slovensku Zoltán Halász. Základom je informačný systém (momentálne v testovacej fáze), ktorý má umožniť obchodovanie medzi firmami, ale aj bežnými ľuďmi bez potreby peňazí.

Firmy, ktoré sa do systému zapoja, najprv identifikujú dlhy a pohľadávky voči svojim dodávateľom a veriteľom, ktorí sa do systému tiež zapoja.

Clearnet je algoritmus, ktorý je schopný vyhľadávať „páry“ medzi dlhom jednej firmy a pohľadávkou druhej. Výsledkom má byť zníženie dlhového plnenia podnikov.

Laicky sa celý koncept dá znázorniť na jednoduchom príklade troch podnikov A, B a C. Ak podnik A dlží firme B tisíc eur, firma B dlží podniku C tisíc eur a spätne podnik C dlží firme A tiež tisíc eur, algoritmus tento dlhový kruh identifikuje a platby vymaže (v účtovníctve a v bankovníctve ide o takzvaný clearing).

Keď každá z firiem autorizuje (odsúhlasí) „zápočet“, systém vygeneruje zmluvu (z daňového hľadiska) medzi všetkými zapojenými firmami, ktoré sa dajú založiť do účtovníctva. Zvyšok dlhu si môžu zabezpečiť vzájomným hmotným plnením, tovarmi alebo službami. Princíp sa zrejme nebude môcť aplikovať na energie alebo pohonné látky.

Mena ako útek od nespravodlivosti

Na Slovensku pokusy o zavedenie paralelnej meny nie sú výnimočné. Väčšine návrhov však chýba dostatočný marketing, koordinácia alebo sponzor. V septembri sa rozbehol projekt Slovenskej koruny.

Ten nemá primárne podporiť región cez biznis miestnych firiem, ide skôr o snahu eliminovať sociálne rozdiely medzi ľuďmi a možnosť spravodlivo rozhodovať o peniazoch v rámci komunity.

„Koruna je určená ako prostriedok pochopenia komunity ako sociálne participačnej spoločnosti,“ píše sa na stránke projektu. Ten zastrešuje občianske združenie Slovenské srdce z Podolínca, ktoré chce takouto formou poukázať na korupciu, nezamestnanosť a hmotnú chudobu obyvateľstva.

Koncom septembra vyhlásilo na internete zbierku. Potrebuje vyzbierať  5-tisíc eur, ktoré sa použijú na tlač bankoviek vo Veľkej Británii (väčšina z aktivistov združenia tam žije a pracuje). Zbierka síce končí už o necelé dva týždne, ale vyzbieralo sa len 341 eur.

Alternatívne meny vo svete

Koncept Minuto z Nemecka

V Nemecku funguje zvláštny koncept alternatívnej meny zvaný Minuto, ktorú vytvoril Nemec Konstantin Kirsch. V tomto prípade nejde o peniaze, ale o poukážky, ktoré si môže vytlačiť každý sám. Slúžia na výmenu tovarov a služieb na lokálnej úrovni. Sú to poukážky, ktoré kryje práca do určeného časového obdobia.

Čo to znamená? „Začnem rozmýšľať, čo môžem ja užitočné ponúknuť v rámci komunity,“ vysvetľuje Ľ. Harmanovský. Názov Minuto je odvodený od minút vysoko kvalitnej práce, ktoré sú používané ako jednotky platby pre výmenu tovaru a služieb. Jedna hodina kvalitnej práce stojí 60 minuto.

Komunitná mena je odolná aj voči inflácii, pretože hodina práce má jasne zadefinovanú hodnotu, ktorá je závislá iba od dodávateľa služby. Najväčšie uplatnenie má táto mena v rámci komunity, ktorá sa medzi sebou dohodla.

Ľudia sú závislí na dôvere a z praktických dôvodov pracujú v poľnohospodárstve, záhradníctve, remeslách alebo sociálnych službách: ak niekto pokosí trávnik svojmu susedovi za dve hodiny, on mu môže na revanš dať mäso (ak je mäsiar), ktoré zodpovedá dvom hodinám jeho práce.

Ak mäso nepotrebuje, doklad vo forme minuto si nechá a zaplatí ním inú osobu. Napríklad mechanika, ktorý mu opravil defekt na aute. V prípade meny minuto ide skôr o princíp a subjektívne ohodnotenie, ktoré má viesť k vzájomnej pomoci medzi ľuďmi.

Švajčiari fungujú na alternatívnej mene desiatky rokov

Koncept je podobný systému paralelnej meny WIR vo Švajčiarku. Funguje už osemdesiat rokov a mena bola reakciou na Veľkú hospodársku krízu v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď banky zabrzdili úverovanie podnikov.

Dvaja podnikatelia, Werner Zimmermann a Paul Enz, sa však vynašli a vytvorili komunitu firiem, ktoré sa úverovali a obchodovali len medzi sebou. Systém úspešne funguje dodnes.

Firmy si tak systémom vlastných záväzkov a pohľadávok riešia v rámci cyklu odberateľ – dodávateľ a subdodávateľ vlastnú platobnú situáciu. Tým v podstate nepotrebujú žiadne peniaze ani banky. Mena WIR tak existuje len v účtovnom systéme bez toho, aby bola v papierovej forme.

Podľa dát z minulého roka sa cez menu WIR realizoval objem obchodov v hodnote dvoch miliárd WIRov (v prepočte aj švajčiarskych frankov) a systém pohltil 62-tisíc podnikateľov, ktorí alternatívnu menu používajú. 

Ekonómia daru

Hoci sa návrh zdal pred rokom ešte ako utópia, v Česku sa rozbehol koncept „ekonómie daru“ cez stránku Hearth.net. Túto stránku založil podnikateľ Libor Malý. Ten založil firmu LMC, ktorá stála za úspešnými pracovnými portálmi ako Jobs.cz a Prace.cz.

Po tom, ako sa z L. Malého stal budhista, firmu predal fínskej spoločnosti za 900 miliónov českých korún. Odhodlal sa spustiť projekt výmeny tovarov a služieb, kde žiadne peniaze nie sú potrebné. A zdá sa, že úspešne. Celá stránka funguje na princípe daru a barteru – výmeny tovarov.

Na Slovensku sa uskutočňuje podobne úspešný projekt Zóna bez peňazí. Tá stojí na princípe: „Máte doma pekné veci, ktoré nepotrebujete? Môžete nimi potešiť niekoho iného a zároveň si spraviť radosť inými vecami“. Koncom mesiaca sa ďalšia časť projektu uskutoční v Žiari nad Hronom.

Taliani riešia krízu monarchiou

Alternatívne meny našli uplatnenie hlavne vo Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku alebo v Taliansku. Príkladom je malé talianske mestečko Filettino vzdialené sto kilometrov od Ríma.

Starosta s 550 miestnymi obyvateľmi pred dvoma rokmi predstavil víziu, že chce pre mesto vydobyť status monarchie po vzore San Marina s vlastnou menou fiorito (v taliančine znamená kvitnúci).

„Mestečko bude kvet v novej podobe,“ povedal starosta Luca Sellari pre denník The New York Times. Starosta má jasno aj v tom, aký menový kurz bude mať nová mena voči euru, ktorého sa mestečko chce vzdať. „Za dve fiorita dostanete jedno euro.“ Nová mena bola reakcia na krízu, ktorá v Taliansku vyvolala úspory a rastúcu nezamestnanosť.

V Bristole starosta dostáva plat v lokálnej mene

Vlani v septembri vlastnú menu spustilo polmiliónové britské mesto Bristol. V priebehu prvého týždňa sa do projektu zapojilo 200 obchodníkov. Hlavný dôvod? Bristol je bašta ľavicového aktivizmu, ktorý bojuje proti hospodárskej kríze a väčšina obyvateľov chce podporiť miestne firmy, kde aj pracujú.

„Osemdesiat percent peňazí odtečie preč, ak zaplatíte u nadnárodnej spoločnosti. Osemdesiat percent však ostane, ak peniaze miniete u miestneho obchodníka,“ povedal pre denník The Daily Telegraph zakladateľ projektu Cirian Mundy. Ľudia podľa neho majú dojem, že bankovníctvo a peniaze sú krutý systém, z ktorého nezískavajú to, čo by mohli.

Projekt zašiel až tak ďaleko, že úradníkom je časť mzdy uhrádzaná v librách a časť v lokálnej mene. Starosta mesta George Ferguson podľa denníka The Guardian dostáva celý plat v bristolskej libre. Od roku 2009  úspešne funguje aj lokálna mena Brixton v severnej časti Londýna, ktorá používa už aj platby cez mobil a rovnako vypláca časť mzdy zamestnancom mesta v tejto mene.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Tagy alternatívna mena, Bristol, WIR, živec