Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Desať rokov a milióny eur nestačili: Ako vláda (ne)rieši problematiku Rómov

09.03.2016 | Peter Brejčák | © 2016 News and Media Holding

Pozornosť politikov a médií si počas predvolebnej kampane získavali utečenci, učitelia či zdravotné sestry. Na rómsku menšinu, ktorej veľká časť na Slovensku stále žije v separovaných oblastiach a nie je plne integrovaná, sa akosi pozabudlo. A to nielen počas uplynulých mesiacov, ale aj rokov.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

alPodľa dát Roma Inclusion Index 2015 je zamestnaných o 40 percent menej Rómov, ako je priemer Slovenska, a ich nezamestnanosť je vyššia o 63 percent. 44 percent Rómov býva v domácnostiach bez tečúcej pitnej vody a 42 percent z nich žije v segregovaných oblastiach. Dojčenská úmrtnosť je 2,7-krát vyššia ako v celej populácii a 41 percent Rómov zažíva diskrimináciu. Z dlhodobého hľadiska sa pritom tieto dáta väčšinou zhoršujú. (Viac štatistík ohľadom Rómskej komunity nájdete na konci článku.)

Štát a ministerstvo vnútra, ktoré má túto problematiku na starosti, si problémy uvedomuje. „Na dosiahnutie výrazného pokroku v integrácii obyvateľov rómskych komunít je potrebné zabezpečiť, aby politiky a systémové opatrenia na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni boli efektívne cielené na konkrétne a reálne potreby príslušníkov rómskych komunít,“ píše na svojom webe.

Slovensko nie je jedinou krajinou, kde integrácia Rómov do spoločnosti zaostáva. Preto ešte v roku 2003 vznikla takzvaná Dekáda začleňovania rómskej populácie. V období desiatich rokov 2005 až 2015 sa celkovo dvanásť krajín zapojilo do iniciatívy, ktorá si za cieľ kládla obmedziť diskrimináciu Rómov a uzavrieť či aspoň zmenšiť medzery v kvalite života medzi touto menšinou a väčšinovou populáciou.

„Príspevok Slovenskej republiky do multidonorského trustového fondu dekády v súvislosti s členstvom v dekáde za obdobie rokov 2005 – 2015 predstavuje 40-tisíc eur,“ uviedol Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Celkovo sa ale Slovensko podľa pôvodného odhadu chystalo prijať opatrenia vo výške viac ako 1,45 miliardy korún, teda približne 48 miliónov eur. Časť z tejto sumy mala byť financovaná z rozpočtov Európskej únie.

Nedostatočná podpora vlády

Aký je konečný výsledok? K dispozícii je hodnotiaca Správa občianskej spoločnosti, ktorú vypracovala neziskovka Rómsky inštitút spoločne s Centrom pre výskum etnicity a kultúry Quo Vadis a Kultúrnym združením Rómov Slovenska. Publikovaná bola ešte v roku 2013. Ďalšia má byť k dispozícii až v roku 2017, v ktorej sa bude skúmať úspešnosť Revidovaného akčného plánu (v rámci Dekády platný v rokoch 2011 až 2015) a zároveň aj Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020.

Autori správy kritizujú najmä personálne a administratívne zmeny, ktoré nastali v roku 2012 po predčasných parlamentných voľbách. „Súčasní vrcholní predstavitelia štátnej moci, vrátane splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity Petra Polláka, neprejavili potrebnú podporu politike zahrnutej v týchto dokumentoch,“ píšu v hodnotení.

Podľa nich zároveň kapacitu splnomocnenca výrazne negatívne ovplyvnil presun Úradu pod ministerstvo vnútra. „Komplexná byrokratická štruktúra najväčšieho ministerstva fakticky bráni ÚSVRK konať flexibilne a promptne. Personálne a inštitucionálne zmeny spôsobili odchod viacerých skúsených odborníkov a odborníčok,“ uvádzajú autori v správe.

„Novovymenovaná vláda súčasne zamedzila alebo posunula prijatie množstva pozitívnych návrhov svojej predchodkyne v oblasti boja proti diskriminácii a rasizmu. Vláda Roberta Fica v prvom rade zrušila kľúčový post podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny,“ pokračuje hodnotenie. Ľudskoprávna agenda sa tak údajne rozdelila na niekoľko ďalších úradov s nedostatočným personálnym obsadením, viacerí experti pôsobiaci na Úrade vlády mali byť prepustení.

Stratená dekáda?

Nedostatočné výsledky dekády na Slovensku nie sú medzi zapojenými krajinami výnimočné. „Na začiatku Dekády bolo mnoho úsilia, zdalo sa, akoby plameň horel. Bohužiaľ, s každým novým rokom plameň vyhasínal, stále viac a viac. Na konci Dekády už žiaden plameň nie je, vyhasol,“ uviedol jeden z rómskych aktivistov v záverečnom medzinárodnom hodnotení.

„Existuje viacero paralel s verdiktom Georgea Sorosa, že vlády prijali opatrenia v priebehu Dekády, ale boli ďaleko od dostačujúcich na to, aby mali výrazný dopad,“ píše autor štúdie Stratená dekáda? Posúdenie Rómskej inklúzie 2005 – 2015.

„Dekáda poskytla Rómom kreslá pri stole pri vyjednávaniach, avšak Rómovia sú stále žalostne málo zastúpení v medzinárodných organizáciách, národných vládach a obecných úradoch. Dekáda zvýšila povedomie o situácii Rómskych komunít, avšak viditeľne nezmenšila počet Rómov žijúcich v chudobe,“ pokračuje ďalej.

Pollák sa vydal vlastnou cestou

Hlavným z dôvodov, prečo neboli opatrenia Dekády na Slovensku úspešné, sú spomínané personálne zmeny po voľbách v roku 2012. Na pozíciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity nastúpil P. Pollák.

„Splnomocnenec P. Pollák namiesto podpory strategických dokumentov predstavil princípy takzvanej Správnej cesty – Rómskej reformy. Návrh reformy, ktorý je v mnohých oblastiach diskriminačný, je založený na princípe vymáhania určitého správania pod hrozbou sankcií. Tento princíp je v hrubom rozpore s NRIS,“ tvrdí hodnotiaca správa z roku 2013.

Kritika sa ale nekončí. „Situáciu výrazne komplikuje aj skutočnosť, že splnomocnenec je súčasne aj poslancom NR SR, čo, okrem iného, výrazne limituje čas, ktorý môže venovať ÚSVRK. Celkovo sa zdá, že ÚSVRK je neschopný uspokojivo plniť svoje úlohy, ktoré vyplývajú z implementácie NRIS,“ dodáva správa.

Samotný úrad splnomocnenca pritom hodnotí Dekádu pozitívne. „Aj napriek tomu, že členské štáty tejto iniciatívy častokrát iba formálne deklarovali svoju účasť na tejto medzinárodnej aktivite, treba oceniť, že pristúpením Slovenskej republiky k Dekáde začleňovania rómskej populácie ožila rómska občianska spoločnosť,“ uviedol P. Pollák pre TREND.sk.

Podľa úradu vďaka Dekáde dostali Rómovia príležitosť vyjadrovať sa k príprave vládnych dokumentov. „Dekáda ako jedna z prvých naformulovala požiadavku monitorovania dopadov vládnych politík na obyvateľov v rómskych komunitách. V tomto vidím jeden z podstatných prínosov dekády, a to že otvorila otázku efektívneho vynakladania zdrojov na realizované programy,“ pokračuje ďalej.

Vysvetľuje aj dôvody, prečo sa rozhodol predstaviť vlastnú reformu. „Rómska problematika bola popísaná na tisíckach strán. Sociálno-ekonomická situácia vo väčšine rómskych komunít je napriek týmto dokumentom nezmenená a situáciu v nich už nie je potrebné popisovať, ale reálne riešiť. Ja som sa rozhodol pre túto druhú alternatívu – realizovať to, čo je v rómskych komunitách dnes nutné – projekty podporujúce zamestnanosť a vzdelanie rómskych detí.“

Odklon od medzinárodnej stratégie k vlastnej reforme však kritizoval aj mimovládny sektor. „Tvorcovia opatrení [rómskej reformy] opomenuli záväzky Slovenska v podobe schválenej Stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020, ako aj Revidovaného národného akčného plánu Dekády začleňovania rómskej populácie, ktoré obsahujú rozpracované ciele, aktivity a konkrétne opatrenia v oblasti vzdelávania, na ktorých sa zhodli všetci kľúčoví štátni aktéri a ktoré boli taktiež schválené Európskou komisiou,“ myslí si organizácia Človek v tiesni.

Rómska reforma

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity sa ešte počas pôsobenia opatrení Dekády rozhodol predstaviť vlastnú rómsku reformu. „Ide o politický dokument, predstavuje súbor opatrení, ktoré je potrebné v rómskych komunitách realizovať bez odkladu,“ uviedol splnomocnenec Peter Pollák pre TREND.sk.

„Jej súčasťou bolo aj prijatie zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Kritici zákona namietali, že je diskriminačný, ale Ústavný súd SR rozhodol v prospech jeho filozofie. Dávka v hmotnej núdzi podmienená vykonávaním menších obecných služieb neodporuje ústave,“ reaguje P. Pollák na kritikov opatrení.

Zároveň dodáva aj výsledky zmien v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Podľa úradu malo v októbri 2015 povinnosť odpracovať si dávku 49 480 poberateľov a od začiatku roka zo systému hmotnej núdze odišlo údajne 25-tisíc občanov.

„Nezamestnanosť a hmotná núdza sú spojené nádoby. Ak sa občan zamestná, zvýši sa mu príjem, a teda vypadáva zo systému hmotnej núdze. Keďže sa počet ľudí v hmotnej núdzi znižuje, vyplýva z toho, že bývalí poberatelia odchádzajú na trh práce a zvyšujú svoj príjem. Je 25-tisíc ľudí, ktorí si zlepšili svoju osobnú sociálnu situáciu a status rodiny, v neprospech tohto opatrenia rómskej reformy?,“ pýta sa P. Pollák.

V rámci reformy úrad pripravil viacero opatrení, hlavne v oblasti vzdelávania a bývania, plánované opatrenia sú aj v rámci zamestnávania. Hodnotiace správy jednotlivých opatrení zatiaľ nie sú k dispozícii. Podľa úradu sú ale úspešné.

„Tieto aktivity a prijatie opatrení na efektívne využívanie verejných zdrojov na rómske projekty zo strany splnomocnenca Petra Polláka ocenila Európska komisia jednoznačným gestom. Slovenská republika bude môcť aj v nasledujúcich siedmich rokoch využívať štrukturálne fondy na projekty v rómskych komunitách,“ uviedol úrad.

Inak to ale vidí napríklad KDH. To vyčíta vláde, že nekonala v oblasti spolužitia s Rómami. Na tlačovej konferencii sa tak minulý týždeň vyjadrila podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová.

„Za štyri roky vláda nepredstavila žiadny systémový návrh pre oblasť spolužitia s Rómami. Nikdy nebola dokončená rómska reforma, chýba odpočet monitorovacej správy k spolužitiu s Rómami a odpočet činnosti v oblasti spolužitia s Rómami. Dva roky meškáme s čerpaním európskych štrukturálnych fondov,“ vymenovala M. Szitová výhrady voči vláde pri riešení rómskej problematiky.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Tagy diskriminácia, Rómovia, Slovensko

Top články

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

30-ročná pornoherečka Stoya priznala, že porno, v ktorom pracovala, je odpad. Chce poukázať na násilie, ktoré sa v tejto brandži stáva bežným 12

Doping: Ako východonemeckí farmaceuti vyrobili z guliarky muža

Ako „podniká“ Ladislav Bašternák

Aké veľké je porno. Ovláda ho Česko

Kažimír skúša, čo mu dovolíme