Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Foodsharing: Dajte nadbytočné jedlo do verejných chladničiek

25.01.2016 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Klasické situácie: Pred odchodom na dovolenku zanecháte plnú chladničku jedla a keď sa vrátite, väčšinu potravín môžete zahodiť. Alebo si kúpite mäso a časť nestihnete spracovať alebo z neho navaríte príliš veľa a na druhý deň už rovnaké jedlo nechcete ani vidieť. To isté sa týka zeleniny alebo ovocia, ktoré nakupujete v nadmernom množstve a nakoniec sa povaľuje na kuchynskom stole alebo v chladničke.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Pred troma rokmi sa skupinka dobrovoľníkov v Nemecku rozhodla založiť neziskovú organizáciu Foodsharing.de, ktorá sa snaží tento problém riešiť. Vymysleli geniálne jednoduchý koncept, ktorým sa snažia obmedziť plytvanie potravinami na minimum. Volá sa Fair-Teiler. Ten umožňuje ľuďom, aby prebytky jedla uložili v špeciálnych stánkoch (podobajú sa na tie s novinami), kde sú police a v niektorých prípadoch aj chladničky.

K chladničkám má prístup nonstop každý, jedlo tam môže dať svojvoľne každý a naopak môže si zdarma zobrať. Najčastejšie sa tam objavuje zelenina, staršie pečivo, mäso alebo mliečne výrobky, ktorým uplynul dátum spotreby, čo však nutne neznamená, že potraviny sú pokazené.

Verejná chladnička v ŠvajčiarskuZdroj: Foodsharing CH

Nápad sa zrodil v Mexiku

Spoluzakladateľom tejto iniciatívy je 31-ročný Raphael Fellmer, otec dvoch detí. „Na nápad som prišiel pred piatimi rokmi, keď som cestoval z Holandska po Mexiku len preto, aby som zistil, či sa dá prežiť aj bez peňazí a jesť len to, čo ľudia vyhodia. Stal som sa expertom v dumpster divingu,“ vraví pre TREND.sk.

Keď sa vrátil do rodného Berlína, rozhodol sa s tonami stále jedlých potravín, ktoré končia v smetiakoch, niečo urobiť. Keďže kradnúť v noci z kontajnerov je trestné, rozposlal maily supermarketom vo svojom okolí, aby mu legálne umožnili zobrať si jedlo a potraviny, ktoré by inak vyhodili.

V roku 2012 sa dohodol s prvým supermarketom - Bio Company, ktorá prevádzkuje v Berlíne sieť s bio zeleninou, čím sa rozbehol v Nemecku úspešný koncept, ktorý dnes kopírujú dobrovoľníci aj v Rakúsku či Švajčiarku.

„V súčasnosti máme takmer 300 oficiálnych miest, kde môžu ľudia odložiť potraviny a o tieto miesta sa starajú dobrovoľníci,“ vraví R. Fullmer. Na začiatku boli potrebné peniaze na rozbeh, čo pokryli sponzori a čiastočne aj crowdfundingová kampaň, kde sa vyzbieralo viac ako 11-tisíc eur.

Aktivista a zakladateľ foodsharingu v Nemecku Raphael FellmerZdroj: Facebook R. F.

R. Fullmer je v celom tíme trošku extrémista, pretože s manželkou ignoruje konzumnú spoločnosť. Je zástancom tézy, že človek nepotrebuje peniaze, aby dokázal prežiť a byť šťastný. Žije s manželkou Nieves v berlínskej štvrti Zehlendorf, ale nájomné neplatia. Majiteľ rodinného domu sa s nimi delí aj o internet, plyn a elektrinu. Na revanš mu rodina pomáha s upratovaním, údržbou domu a záhrady.

Šaty a nábytok má napríklad od známych alebo ako protihodnotu za niečo, jazdí na bicykli a všetko, čo konzumuje, nájde v kontajneroch alebo vo verejných chladničkách.

„Kedysi som kradol z kontajnerov jedlo tri-štyrikrát do týždňa, ale potom sa to zmenilo, keď sme začali spolupracovať s Bio Company. Dosiahli sme to, že aj ich zamestnanci si môžu zobrať domov zvyšky potravín, ktoré by inak skončili v koši, preto sa znížila aj rozmanitosť potravín pre moju rodinu v kontajneroch,“ napísal na svojom blogu.

Keďže živí deti, rodinu sa snaží finančne poistiť. No základný príjem má z prídavkov na deti alebo príležitostných brigád.

Zachránili 2 800 ton potravín

Iniciatíva Foodsharing má v súčasnosti 12-tisíc dobrovoľníkov, ktorí sú známi pod prezývkou foodsavers, teda záchranári jedla. Ich úlohou je vyjednať s obchodníkmi termín, kedy môžu vyzdvihnúť vyradené potraviny. Tí s neziskovkou podpisujú dohodu, ktorá ich zbavuje akejkoľvek právnej zodpovednosti za ďalšie použitie potravín a následné rozdelenie.

Jedlo ďalej dobrovoľníci darujú charite, sociálne slabším skupinám ľudí, ponúkajú ho aj cez online platformu foodsharing.de (cez túto stránku ponúka nadbytočné alebo zle kúpené jedlo približne 90-tisíc registrovaných používateľov) alebo nim dopĺňajú chladničky a police v stánkoch. Za tri roky podľa vlastných odhadov zachránili 2,8 milióna kilogramov jedla, ktoré takto vyzbierali od dvoch tisíc reštaurácií, supermarketov alebo pekárni.

Rozbeh projektu nadchol miestnych natoľko, že iniciatíva sa rozšírila do 130 miest v Nemecku a neskôr expandovala do Rakúska a Švajčiarska. Hoci koncept funguje takmer navonok bezproblémovo, za projektom je práca približne 120 členov, ktorí sa starajú o každodennú byrokraciu – od marketingu, PR, IT a web support, organizovanie eventov pre verejnosť až po zaisťovanie sponzorov a organizovanie prednášok, ktoré sa snažia vyvrátiť časté mýty o „jedle z koša“.

Koncept využívajú rodiny, študenti, ale aj ľudia, ktorí jednoducho nemajú dostatok peňazí - na jednej strane využijú jedlo, ktoré by už nikto nezjedol, a zároveň ušetria z výplaty. Ich pohnútky sú logické, pretože jedlo je skutočne všade: Nemci podľa R. Fellmera vyhodia až 15 percent potravín, pretože ich nestihnú zjesť. Obchodníci často vyhadzujú potraviny len preto, že nemá správnu farbu, tvar alebo potravina má poškodený obal.

Dôležitým členom celej skupiny aktivistov od začiatku je aj režisér Valentin Thurn, ktorý v Nemecku tému spopularizoval v roku 2011 dokumentom Taste of Waste. V reakcii na film vláda spravila analýzu plytvania potravinami a zistila, že až 65 percent potravín, ktoré Nemci vyhodia do koša, boli ešte jedlé. Nemci minú za potraviny, ktoré nakoniec skončia v koši, ročne vyše 20 miliárd eur.

„Nároční sme, len čo sa týka cien. Tie by mali byť čo najnižšie. Čo vďaka priemyselnej výrobe jedla funguje. Zároveň to ale spôsobilo, že ľudia o potravinách už dnes nič nevedia. Nedokážu určiť, čo je dobré a čo zlé, a tak sa rozhodujú len na základe vizuálneho vzhľadu. Následky sú zrejmé: siahneme len po perfektne červenom jablku a ovocie s vonkajšími nedostatkami skončí v odpade,“ povedal V. Thurn pre nemecký ekonomický magazín Focus.

Neprehliadnite

Ako je to na Slovensku?

Na Slovensku skončí ročne v odpade takmer dvojnásobne väčšie množstvo potravín ako v Česku, ktoré má pritom raz toľko obyvateľov ako Slovensko. Podľa údajov Európskej komisie totiž Slovensko vyprodukuje asi 0,86 milióna ton potravinového odpadu ročne, kým Česko len 0,44 milióna ton, čo potvrdila pred rokom predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová.

Na plytvanie potravinami vlani upozornila OSN, ktorá tvrdí, že každý rok sa na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton jedla, čo je tretina vyrobených potravín. V rámci EÚ je to 89 miliónov ton, v prepočte tak bežný Európan vyhodí do koša ročne 179 kilogramov.

Na plytvanie sa snažia upozorniť vo svete hlavne freeganské združenia. Freegani, medzi ktorých patrí aj R. Fellmer, sa snažia zháňať jedlo zdarma a nekonzumujú mäso, vajcia a mliečne výrobky. Tieto skupiny, akou je napríklad Food not Bombs (Jedlo namiesto bômb), sú aktívne od 80. rokov vo vyspelých krajinách ako Nemecko, USA, severské štáty, ale aj Česko.

Na Slovensku fungovala od roku 1999 skupina aktivistov Food Not Bombs Bratislava s istými obmenami členov zrejme až do roku 2013. Skupina aktivistov varila každú nedeľu na Hlavnej stanici v Bratislave vegetariánske jedlá, ktoré boli určené pre bezdomovcov. Aktuálne sa na Slovensku nič podobné neorganizuje. Jedinou výnimkou je Potravinová banka Slovenska, ktorá spolupracuje v najväčšími obchodnými sieťami na Slovensku. Odovzdané potraviny redistribuuje do svojich partnerských organizácii, kam patria napríklad domy pre matky a deti a zariadenia pre ľudí bez domova.

V prípravnej fáze projektu je aj organizácia Free Food, ktorá na svojej facebookovej stránke tvrdí, že chce dať foodsharingom jedlu druhú šancu. „Vieme, že na svete je dosť jedla pre všetkých, no niekto ho má nedostatok a niekto nadbytok. Zdá sa nám to absurdné a preto hľadáme cesty, ako zmenšiť túto priepasť,“ tvrdia organizátori. Podľa predbežných informácií hľadajú na celý projekt sponzora a pripravujú aj mobilnú aplikáciu, ktorá by mohla zdieľanie jedla zjednodušiť. „Máme ju vymyslenú, rozkreslenú a už sme raz mali sponzora, ale rozmyslel si to, potom sme nedostali grant. Momentálne nemáme z čoho zaplatiť grafika a kódera, ale riešim to,“ reagovala na otázku Lucia Hrašková, ktorá za projektom stojí.

Na sociálnej sieti Facebook funguje ako uzavretá skupina Foodsharing Slovensko - podeľ sa s potravinami, ktorá má viac ako 700 členov.

Jedna z administrátoriek Daniela Prieto Cereijo pre TREND.sk povedala, že projekt vznikol len v septembri minulého roka. „Už dlho sme rozmýšľali, ako zabiť dve muchy jednou ranou. Ako využiť nezávadné jedlo, ktoré z rôznych príčin ľudia už nestihnú spotrebovať a je im ho ľúto vyhodiť, a zároveň pomôcť ľuďom v núdzi. Takto vznikla myšlienka „od človeka k človeku“. Čiže niekto niečo ponúkne a záujemca po vzájomnej dohode to vyzdvihne priamo u darujúceho. Sme ešte len v začiatkoch,“ vysvetlila.

Uzatvorenie tejto skupiny pred verejnosťou má podľa administrátorky dôvod. Chcú sa vyhnúť ľuďom, ktorí budú systém využívať. Ide predovšetkým o ľudí, ktorí sa cez skupinu budú snažiť ponúkať pôžičky alebo hľadať zámienky na citové vydieranie alebo hádky.

V Česku už chladničky otvorili

Čo zatiaľ nefunguje na Slovensku, sa pomaly rozbieha v Česku. Pred mesiacom otvorili v Plzni verejnú chladničku, do ktorej má prístup každý. Ide už o druhú chladničku - tá prvá bola predstavená v Českých Budějoviciach. „Čímkoľvek nám do tej chladničky prispejete, tak to bude dobré. Len je potrebné, aby potraviny neboli už po záruke, pretože máte zodpovednosť za to, čo tam dáte,“ povedala pre Český rozhlas autorka plzenského projektu verejnej chladničky a študentka Lucia Hornová.

Do chladničky je síce možné vkladať prakticky akékoľvek jedlo, je ale potrebné súčasne dodržiavať určité pravidlá. Čerstvosť potravín je tým základným z nich. Chladnička môže poslúžiť každému, kto bude mať záujem, rozhodne ale nie je určená len pre bezdomovcov.

„Tento projekt nie je primárne robený ako nejaká sociálna pomoc ľuďom bez domova. Je to urobené hlavne preto, aby sa neplytvalo potravinami a je super, že táto chladnička nám umožní, aby sa to nestávalo. Myslím si, že napríklad študenti si dosť často kupujú veci, ktoré sú balené vo veľkých rodinných baleniach a nie sú potom schopní ich všetky spotrebovať. Na druhej strane študenti sú práve tí, ktorí ešte toľko nezarábajú a keď si nechcú kupovať drahé jedlo, tak môžu nakuknúť do chladničky,“ dodala mladá študentka.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy chladničky, foodsharing, Raphael Fellmer