Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Grécky dôchodkový systém je na pokraji bankrotu

05.01.2016 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Keď sa v lete medzinárodní veritelia dohodli s Gréckom na treťom záchrannom balíku vo výške vo výške 86 miliárd eur, jednou z kľúčových podmienok bola reforma dôchodkového systému. Práve tento bod momentálne naráža na odpor gréckej vlády.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Grécky premiér Alexis Tsipras v rozhovore pre denník Real News povedal, že nevyhovie nerozumným požiadavkám veriteľov, ktoré sa týkajú znižovania dôchodkov a bude sa snažiť usporiť peniaze inde. „Veritelia musia vedieť, že dohodu s nimi budeme plne rešpektovať, ale že to neznamená, že pristúpime na nerozumné a nespravodlivé požiadavky,“ povedal grécky premiér.

V podmienkach novej pomoci sa pritom Gréci zaviazali, že tento rok ušetria na dôchodkoch jedno percento HDP, čo je v prepočte 1,8 miliardy eur. Vlani sa im už podarilo prijať opatrenia, ktoré usporili 60 percent tejto sumy, otázny je ale zvyšok.

A. Tsipras v rétorike neustupuje – na jednej strane tvrdí, že krajina má od veriteľov opciu, ktorá jej umožňuje miliardy ušetriť v iných rezortoch, ale na druhej strane sám priznáva, že dôchodkový systém v Grécku je „neudržateľný a je na pokraji kolapsu“.

„Potenciálne zlyhanie pri kompletizácii revízie by bolo destabilizujúce, vrátila by sa spomienka na prvý polrok 2015. Návrat tejto skúsenosti by znamenal riziká, ktoré by tentokrát ekonomika nemusela vydržať,“ varoval vládu grécky guvernér Yannis Stournaras.

Namiesto škrtov nové dane

Gréci v pondelok zaslali návrh veriteľom do Bruselu, v ktorom so škrtami v dôchodkov nepočítajú. Namiesto toho sú opatrením, ktoré navrhujú, vyššie odvody – sociálne odvody pre firmy by sa zvýšili o jeden percentuálny bod, v prípade zamestnancov o pol percentuálneho bodu.

Aby sa Gréci vyhli úsporám vymysleli si daň z finančných transakcií, ktorú ešte v roku 2011 navrhla Európska únia ako opatrenie proti ďalším krízam, ale dodnes sa nedostala do praxe – až na zopár výnimiek ako je Maďarsko, ktoré si zaviedlo vlastný model dane.

Rovnako uvažujú zrejme aj Gréci, ktorí plánujú zdaniť transakcie finančných inštitúcií nad tisíc eur sadzbou jedného promile (1 ‰). Do rozpočtu by mala naliať ročne 600 miliónov eur.

Je nepravdepodobné, že táto daň ako alternatíva úspor v dôchodkoch bude priechodná cez veriteľov. Tí odmietajú ďalšie zvyšovanie daní pre firmy, pretože môžu grécku ekonomiku s nezamestnanosťou okolo 25 percent oslabiť.

Varovné signály - Gréci starnú

Navyše veritelia z Trojky tvrdia, že škrty v dôchodkovom systéme sú nevyhnutné. Stačí sa pozrieť na štatistiky: Gréci vynakladajú na dôchodky okolo 16 percent výkonu ekonomiky, pričom priemer EÚ je okolo ôsmich percent. Ak sa systém nezmení, je možné, že v budúcnosti sa dôchodkový systém zrúti.

Varovných znakov je pritom niekoľko. Grécke obyvateľstvo starne a nad 65 rokov v krajine žije 20,5 percent Grékov. Vyššie percento dôchodcov majú už len Nemci, ktorí aj kvôli tomu prijímajú utečencov a Taliansko.

Otázne je aj to, kto utiahne bremeno gréckych dôchodkov, keď je nezamestnanosť mladých na úrovniach okolo 50 percent a vláda od začiatku krízy prepustila približne 60-tisíc úradníkov, ktorí dostali možnosť ísť do predčasného dôchodku. Navyše dôchodkové fondy prišli reštrukturalizáciou dlhu o najmenej 25 miliárd eur, keď sa vymenili vládne dlhopisy v ich portfóliu za nové s nižšou hodnotou.

Nezamestnanosť je vážnym problémom – v roku 2014 až 73,5 percenta nezamestnaných bolo evidovaných na úrade práce dlhšie ako rok, v roku 2013 to bolo 67 percent. Keď ľudia nepracujú, neodvádzajú dane a odvody, z čoho sa financuje sociálny systém.

Zaujímavý je pohľad na takzvaný pomer medzi počtom dôchodcov nad 65 rokov a počtom produktívnych ľudí v práci. V Grécku tento pomer dosahuje 31,6 percenta (horšie je na tom už len Taliansko). To znamená, že na stovku gréckych zamestnancov pripadá 31 dôchodcov. Tento pomer má Slovensko zatiaľ najnižšie v celej EÚ a pohybuje sa na úrovni 19 percent. Lenže podľa predikcií OSN by nám tento ukazovateľ mal vyskočiť až na 57 percent, v prípade Grécka až na neuveriteľných 67,4 percent.

Pomer dôchodcov nad 65 rokov k produktívnej populácií

Pomer dôchodcov nad 65 rokov k produktívnej populáciíZdroj: Eurostat

Na druhej strane sú obavy A. Tsiprasa ohľadom znižovania dôchodkov oprávnené. Denník Guardian tvrdí, že až polovica domácností je závislých na príjmoch od svojich starých rodičov a ich výška už nie je taká ako kedysi. Od krízy, keď grécka ekonomika stratila štvrtinu svojho výkonu, sú dôchodky pre mnohé rodiny dôležitým príjmov. To si uvedomuje aj vláda, ktorá aj vďaka tvrdému vyjednávaniu doma zbiera politické body.

Najväčší odborový zväz INE–GSEE tvrdí, že v súčasnosti priemerný mesačný grécky dôchodok je 833 eur (na Slovensku to je 411 eur, ale množstvo dôchodcov poberá dôchodok do 300 eur). V roku 2009 to bolo pritom 1350 eur. Od roku 2010, keď reformy začali, grécki dôchodcovia prišli o 40 až 48 percent dôchodkov – najviac sa to dotklo ľudí, ktorí poberali dôchodky vo výške okolo dvoch tisíc.

Podľa údajov gréckej vlády až 45 percent gréckych penzistov (to je 2,5 milióna ľudí) poberá dôchodok do 665 eur mesačne – ide o sumu, ktorá sa v Grécku považuje za hranicu chudoby.

„Budú tam víťazstvá aj porážky,“ okomentoval nové rokovania s veriteľmi grécky minister financií Euclid Tsakalotos. Hlasovať o dôchodkovej reforme by sa malo v gréckom parlamente 15. januára. Hlasovanie bude opäť tesné, pretože vláda má v parlamente podporu len tesnej väčšiny – 153 poslancov z celkovo 300 členného parlamentu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy dôchodky, Grécko, reforma, Tsipras