Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Kladivo na plytvanie, bič na korupciu

07.12.2011 | Peter Skala

Elektronické aukcie majú zabrániť plytvaniu a škandálom pri verejných transakciách

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Dva príbehy z druhej polovice tohto roka. V prvom sa o poskytovanie telekomunikačných služieb pre rezort financií v elektronickej aukcii pobili dvaja najväčší mobilní operátori. Výsledok? Celková úspora v porovnaní s predchádzajúcimi zmluvnými podmienkami na úrovni 35 percent, takmer o polovicu nižšie mesačné paušály. Ministerstvo je spokojné, online súboj dvojice trhových lídrov mu ušetrí zhruba 110-tisíc eur.

V príbehu číslo dva nešlo o telefonovanie ani nákup. Tentoraz sa predávali cenné kovy, predávajúcim bola Správa štátnych hmotných rezerv. Pri transakcii zmenili majiteľa sitká zo zliatiny platiny a ródia. Kupec sa takisto hľadal prostredníctvom elektronickej aukcie. No v porovnaní s odhadovanou trhovou cenou okolo 2,5 milióna eur štát utŕžil len zhruba štvrtinu. Kauza platinové sitká stála miesto šéfku štátnych rezerv, kontrola Úradu vlády SR zistila aj niekoľko porušení zákona.

Od januára po novom

V oboch prípadoch vystupuje elektronická aukcia. Kým v prvom prípade ju predpisuje zákon, v druhom bol spôsob predaja majetku na výbere vyhlasovateľa súťaže. Povinnosť využívať elektronické aukcie zaviedla novela zákona o verejnom obstarávaní od apríla tohto roku. Neplatí to však pre všetky typy nákupov. „V súčasnosti platná legislatíva ustanovuje povinnosť používať elektronické aukcie jednak v závislosti od druhu postupu, ktorým je zákazka zadávaná, jednak od predpokladanej hodnoty zákazky,“ vysvetľuje advokát Ján Vajda z bratislavskej právnej kancelárie Lawcorp.

Ak sa nakupuje prostredníctvom verejnej súťaže, užšej súťaže alebo rokovacím konaním so zverejnením a ide o takzvanú nadlimitnú zákazku, obstarávateľ sa elektronickej aukcii nevyhne. Od nového roka sa podmienky ešte sprísnia a súťažiť v elektronických aukciách sa bude už aj pri podlimitných zákazkách. Teda už pri nákupoch, ktoré sa začínajú na úrovni 40-tisíc eur. „Cieľom bolo transparentnejšie verejné obstarávanie i štandardizácia pravidiel na nákup tovaru z verejných zdrojov,“ zdôvodňuje jeden z predkladateľov tohtoročnej novely, poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý.

Pri predaji nadbytočného štátneho majetku zatiaľ tento nástroj povinný nie je. „V určitých prípadoch však existuje možnosť výberu medzi osobitným ponukovým konaním a elektronickou aukciou,“ spresňuje J. Vajda. Aj toto sa však od budúceho roka zmení, začiatkom decembra totiž parlament novelizoval zákon o správe majetku štátu, podľa ktorého sa musí predávať cez elektronickú aukciu už aj hnuteľný majetok štátu, ktorého hodnota podľa znaleckého posudku prevýši desaťtisíc eur. „Tým sa vytvorí zákonný mechanizmus na zabránenie netransparentnému nakladaniu s majetkom štátu,“ myslí si M. Beblavý.

Iba nástroj

Samotné zavedenie povinných elektronických aukcií však ešte ani zďaleka nezabezpečí, aby sa tender nedal zmanipulovať. „To je mýtus,“ komentuje Libuša Horáková, projektová manažérka Lazar Consulting, s.r.o., Bratislava. Súhlasí však s tým, že e-aukcie významne zvyšujú transparentnosť pri nákupoch. No jedným dychom upozorňuje, že ide len o nástroj, ktorý tvorí iba jednu časť obstarávania. Podľa nej je najdôležitejšie férové nastavenie zadania. Práve pri tvorbe súťažných podmienok je najväčší priestor na manipuláciu výberového konania. Ak sú nastavené príliš všeobecne, je riziko, že sa do neho prihlási aj uchádzač, ktorý nie je schopný dodať požadovaný tovar či službu. Ak sú definované príliš podrobne, vytvára sa priestor na obmedzenie konkurencie, čo môže mať za následok nedostatok uchádzačov alebo vytvorenie kartelu.

„Zvýšila sa transparentnosť, ale zatiaľ neprišlo k zmene myslenia,“ domnieva sa Juraj Revický, konateľ spoločnosti Tatra Tender, s.r.o., Bratislava. Podľa neho zatiaľ verejný sektor vníma elektronické aukcie ako povinnosť nariadenú zákonom. „Chýba primárna motivácia šetriť, pretože peniaze dostane v rozpočte,“ zdôrazňuje. Riešenie však nevidí v znižovaní finančných limitov, od ktorých sú e-aukcie povinné. Prikláňa sa skôr k deregulácii, outsourcingu obstarávania na súkromný sektor, ktorý skôr zabezpečí efektivitu. Napokon, vo firemnom sektore je tento nástroj využívaný úplne bežne. Napríklad Slovenský plynárenský podnik, a.s., Bratislava dnes podľa hovorcu Ondreja Šebestu obstaráva dve tretiny všetkých nákupov prostredníctvom elektronických aukcií.

Nie všetci ich však vnímajú výlučne pozitívne. „Nie je určujúci spôsob obstarávania, ale samotný proces a najmä výsledok,“ myslí si Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. Elektronické aukcie sú v ich prostredí podľa neho ešte len v plienkach. „Čas, skúsenosti a porovnávanie rovnakých tendrov v rôznych regiónoch preukážu pridanú hodnotu elektronického obstarávania a určite aj odkryjú nedostatky,“ predpovedá M. Muška.

Podiel z objemu elektronických aukcií v SR
(september 2011, %)
Podiel z objemu elektronických  aukcií v SR
PRAMEŇ: Transparency International Slovensko

Šetria peniaze, lákajú uchádzačov

Podľa analýzy Transparency International Slovensko (TIS) však e-aukcie skutočne prinášajú úsporu. Prinajmenšom proti rozpočtovaným cenám. Kým aukcie dosiahli v priemere 12-percentnú úsporu, pri obstarávaniach bez tejto metódy bola úspora len zhruba polovičná. Už samotné zavedenie povinných elektronických aukcií pri niektorých typoch obstarávania zefektívnilo verejné nákupy približne o šesť percent. Usporenú sumu TIS odhadla k septembru 2011 na zhruba osem miliónov eur. To sa týka len tých obstarávaní, pri ktorých sa e-aukcie realizovali zo zákona. Úspora môže byť ešte o niečo vyššia, ak obstarávatelia nakupujú týmto spôsobom aj vtedy, keď im to zákon nepredpisuje. Pozitívnymi príkladmi sú rezort práce, rodiny a sociálnych vecí či niektoré samosprávy, trebárs Martin, Piešťany či Levice.

Ďalším zásadným vplyvom e-aukcií však bol zvýšený záujem uchádzačov. „Veľkosť konkurencie je základným indikátorom,“ komentuje Gabriel Šípoš, riaditeľ TIS. Kým obstarávania bez aukcií od roku 2009 zaznamenali priemerne 2,2 uchádzača, na e-aukciách sa priemerne zúčastnilo 2,7 firmy, uvádza sa v analýze TIS. Každá druhá elektronická aukcia mala pritom najmenej troch uchádzačov. „V prípade ostatných obstarávaní to platí len v štvrtine prípadov,“ upozorňuje G. Šípoš. Najväčší prínos v počte uchádzačov zaznamenali súťaže na čistiace služby, nákupy ovocia, zeleniny či drogérie. Čo sa týka počtu obstarávaní, pri ktorých bola využitá e-aukcia, dominovali súťaže na likvidáciu odpadu.

Hovorca Úradu pre verejné obstarávanie Branislav Zvara vyzdvihuje okrem podpory hospodárskej súťaže aj ďalšie pozitívum e-aukcií. Fakt, že rozširuje presadzovanie elektronickej formy komunikácie do viacerých fáz procesu verejného obstarávania. „Prispieva tak k postupnému prechodu z tradičnej papierovej formy verejného obstarávania na elektronickú,“ tvrdí.

Podiel elektronických aukcií na objeme obstarávaní
(september 2011, %)
Podiel elektronických aukcií  na objeme obstarávaní
PRAMEŇ: Transparency International Slovensko

Tlačenica na trhu

Samotné elektronické aukcie nie sú, pravdaže, nijaká novinka. Vo svete ich používajú klienti z verejného i súkromného sektora už od začiatku minulej dekády. Na Slovensku sa prvé pokusy objavili pred zhruba piatimi rokmi. Reálny trh sa však vytvoril až v tomto roku, keď spomínaná novela zákona o verejnom obstarávaní vytvorila skupinu zákazníkov, ktorá musí e-aukcie využívať povinne. O samosprávy i štátne organizácie, ale aj firemnú klientelu sa vedie tuhý boj v silne konkurenčnom prostredí. Záujem presadiť sa majú technologické firmy, ktoré vyrábajú softvér. No ako doplnkovú službu si elektronické aukcie do produktového portfólia zaradili aj spoločnosti, ktoré sa špecializujú na servisné služby v oblasti verejného obstarávania.

Zaujímavé je, že aj v čase globalizácie o klienta súťažia až na malé výnimky lokálni hráči. „Produkt je silne nadviazaný na konkrétnu legislatívu a pravidlá v obstarávaní. Navyše je dôležitá aj jazyková lokalizácia a technická podpora,“ vysvetľuje riaditeľ firmy Steinringer WEB and IT solutions, s.r.o., Bratislava Juraj Kosmál. Jeho firma je jedna z mála výnimiek, ide o dcéru rakúskej IT spoločnosti.

Ďalšou je český Proebiz, ktorý sa presadzuje aj na Slovensku. Veľkých medzinárodných hráčov zatiaľ tunajší malý trh neoslovil. Z domácich firiem patria medzi lídrov v elektronických aukciách VO SK, a.s., Bratislava, Lazar Consulting či eBIZ Corp, s.r.o., Bratislava.

Vplyv počtu uchádzačov na úspory
(september 2011, %)
Vplyv počtu uchádzačov  na úspory
PRAMEŇ: Transparency International Slovensko

Ako funguje elektronická aukcia

„Po prvé, po druhé... predané,“ tak nejako si väčšina ľudí predstavuje klasickú aukciu. Jej elektronická verzia sa od nej v princípe nelíši. Akurát pána s aukčným kladivkom supluje počítač a špeciálny softvér. Keďže na Slovensku je zatiaľ elektronická aukcia povinná len pri niektorých typoch verejných nákupov (či vo firmách, ktoré majú zo zákona štatút obstarávateľov), najrozšírenejšia verzia je takzvaná reverzná aukcia. Teda taká, pri ktorej uchádzači postupne znižujú cenu zákazky.

Všetko, samozrejme, funguje cez web. V rozhraní prebieha aukcia s vopred prihlásenými uchádzačmi, ktorí v reálnom čase aktualizujú svoje ponuky. Pri reverznej aukcii víťazí najnižšia cena. Celý proces môže, ale i nemusí byť časovo ohraničený. Môže trvať len pár minút, ale teoreticky aj niekoľko dní. V prípade potreby môže byť automaticky predlžovaný. Všetko závisí od začiatočného nastavenia a preferencií zadávateľa. Dôležité je, aby pravidlá boli jasné a vopred známe uchádzačom.

Možností, ako nakupovať prostredníctvom elektronickej aukcie, je mnoho. V zásade sa dajú rozdeliť do štyroch základných skupín. Obstarávateľ (firma, štátna organizácia či samospráva) si kúpia licencovaný softvérový produkt, ktorý je inštalovaný na jeho hardvéri, no obsluhu si zabezpečuje sám. Prípadne je možný len dočasný prenájom programu na limitovaný čas – napríklad len jednu aukciu. „To umožní nakupujúcemu otestovať viacero produktov, než sa definitívne rozhodne pre ten, ktorý mu najviac vyhovuje,“ hovorí Juraj Kosmál, riaditeľ firmy Steinringer WEB and IT solutions, s.r.o., Bratislava.

Treťou možnosťou je, že obstarávateľ si zakúpený softvér neinštaluje na svojich zariadeniach, ale na hardvéri dodávateľa. Obsluhu síce stále zabezpečuje vlastnými silami. „No záruku za funkčnosť systému a dáta, ktoré sú stále k dispozícii, preberá dodávateľ,“ upozorňuje J. Kosmál. Kvarteto možností dopĺňa komplexný outsourcing elektronickej aukcie. Aj ten sa však dá rozdeliť do viacerých kategórií. Najjednoduchšie je kúpiť si službu, ktorú po registrácii zrealizuje automatický systém. „Klient zaplatí len za to, čo reálne potrebuje,“ zdôrazňuje Libuša Horáková, projektová manažérka spoločnosti Lazar Consulting, s.r.o., Bratislava.

Takýto typ služby je výhodný najmä pre obstarávateľov, ktorí cez elektronické aukcie nakupujú menej často a za nižšie sumy. „Napríklad menšie obce,“ spresňuje J. Kosmál. Pri väčších nákupoch je podľa neho vhodnejšie začať asistovanými aukciami, pri ktorých špecialista poradí klientovi optimálne riešenie. „Pri vysokých sumách je komplexnosť nákupu zvyčajne náročnejšia a nie každý zákazník vie, čo a ako nakupovať,“ nazdáva sa. Zároveň prízvukuje ďalšiu podstatnú vec. „S každou aukciou získava zákazník viac skúseností. Keď sa naučí nástroj efektívne používať, vie ho potom využívať aj sám,“ tvrdí.

Predaje cez elektronickú dražbu sú zatiaľ vo verejnom sektore menej časté. V komerčnom sektore sa však využívajú aj na tento účel úplne bežne. Prebytočný majetok cez e-aukcie predáva napríklad aj Slovenský plynárenský podnik, a.s., Bratislava. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava predávajú podľa ich riaditeľa úseku obstarávania a služieb Miloša Olejníka elektronickými aukciami takmer všetko. „Kovový šrot, nadbytočné zásoby, staré autá, byty, garáže,“ vymenúva. Nie vždy sa však aukcia dá použiť. „Napríklad pri predaji kancelárskej budovy v hlavnom meste treba zvoliť iný prístup. Je to o nastavení vhodnej stratégie,“ vysvetľuje.

Článok vyšiel v prílohe TREND +Elektronické aukcie, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 49.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Prílohu pripravila poradenská spoločnosť MUNICON, s.r.o.

Partner projektu:

lazar


Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy TREND +Elektronické aukcie

Súvisiace články

Uber zaznamenal v prvom polroku obrovskú stratu

Uber zaznamenal v prvom polroku obrovskú stratu TREND.24

Prečítajte si najdôležitejšie udalosti dňa v skratke TREND.24: Národná diaľničná spoločnosť podpísala zmluvu na vybudovanie juhovýchodného obchvatu Košíc v úseku D1 Budimír - Bidovce

Veliteľka ukrajinskej polície kvôli vražde rozpustila jednotku

Novým ministrom dopravy bude Árpád Érsek

NÚSCH podľa Beblavého nakúpil predražený materiál

Na finančnej správe končia dvaja generálni riaditelia

Diskusia (0 reakcií)