Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Klimatológ: Ak nič neurobíme, katastrofám sa nevyhneme

07.01.2016 | Matej Horňák | © 2016 News and Media Holding

Uplynulý rok sa podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) celosvetovo označuje za druhý najteplejší v histórii meraní. Otepľovanie výrazne pociťujeme aj na Slovensku.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

„Celkom jednoznačný je trend otepľovania, ktorý sa prejavuje pri všetkých charakteristikách teploty vzduchu,“ potvrdzuje pre TREND.sk Pavol Faško, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podľa neho je Slovensko zasiahnuté predovšetkým nižším úhrnom zrážok.

„Zrážky sa prestali vyskytovať s takou pravidelnosťou, ako to bolo v minulosti, čo platí predovšetkým pre letné obdobie,“ pokračuje klimatológ. Svedčí o tom aj leto v roku 2015, počas ktorého bolo pokorených niekoľko teplotných rekordov. Na výraznej väčšine meteorologických staníc bolo dokonca najteplejším v období prevádzky. Tento vývoj však len potvrdzuje celosvetový trend, ktorý vo svojej správe opisovala aj WMO.

Dva letné mesiace tiež zaskočili výraznými búrkovými lejakmi, ktoré boli síce zriedkavejšie, no prudké.

Nadpriemerné teploty atakujú aj vysokohorské oblasti. Na Lomnickom štíte hrúbka snehovej pokrývky nedosiahla posledné leto ani 1 cm, čo sa nestalo už minimálne od polovice 20. storočia – uvádza to SHMÚ vo svojom hodnotení uplynulého leta.

Trend otepľovania je badateľný aj v najchladnejšom ročnom období. „V zime zrážky pribúdajú, ale rastie podiel tekutých a zmiešaných zrážok. Výnimkou sú iba vysokohorské polohy, kde ešte stále väčšinou v zime sneží,“ dopĺňa Pavol Faško.

„Ak by sa v tomto stave nerobili žiadne opatrenia, tento trend by sa v budúcich desaťročiach zvýrazňoval,“ dvíha varovný prst klimatológ. Znamenalo by to predovšetkým pribúdanie katastrofických prejavov počasia, aj ich zvýšenú hustotu.

Pre obyvateľov Slovenska to môže znamenať prudké búrky a bleskové povodne. Podľa slov klimatológa sa z času na čas ukazujú aj slabšie tornáda, a teda škody spôsobené silným vetrom. Ďalšími následkami by boli nedostatok zrážok a častejší výskyt lavín.

Podozrivé výsledky klimatickej konferencie

Prednedávnom sa problémami otepľovania zaoberala aj klimatická konferencia v Paríži. Tá priniesla zatiaľ najvýraznejšiu zhodu názorov na riešenie týchto problémov spolu s dohodou – zabrzdiť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Pavol Faško však upozorňuje na to, že dosiahnutá dohoda nemusí znamenať aj skutočné plnenie týchto kritérií.

„Teoreticky pôsobia výsledky z klimatickej konferencie až podozrivo dobre. Problém však spočíva v tom, že jednotlivé štáty majú iba obmedzené možnosti vplývať na aktivity výrobcov, ktorí sú zo súkromného sektora,“ vysvetľuje.

Technológie na odstraňovanie oxidu uhličitého sú totiž finančne nákladné, čo nehrá do karát výrobcom, ktorí sledujú predovšetkým ekonomické ukazovatele.

Slovensko: Problémy čakajú poľnohospodárov i lesníkov

„Slovensko si plnilo, a je predpoklad, že aj bude plniť, všetky záväzky v oblasti obmedzovania skleníkových plynov,“ hovorí Pavol Faško. Prispela k tomu aj orientácia Slovenska na jadrovú energetiku a zmena štruktúry priemyslu po roku 1989.

Klíma však nie je záležitosťou jednej krajiny, a preto sa očakáva, že dôsledky bezohľadného správania k životnému prostrediu vo svete budú znášať aj slovenskí poľnohospodári.

„Veľkým problémom bude už spomínané sucho. Bez zavlažovania budú výnosy poľnohospodárskych plodín veľmi kolísavé,“ pokračuje.

Netýka sa to však iba tohto odvetvia. Problémy budú mať všetky oblasti ekonomiky, ktoré sú na vodu odkázané – lesníctvo, ale aj vodné hospodárstvo. Otázny je aj dopad na zavlažovanie či turizmus pri vysychaní riek, jazier a priehrad.

Jedinou cestou je prispôsobenie sa novým podmienkam. Aj tieto zmeny by mali tlačiť vládu a súkromný sektor investovať do výskumu a vývoja kvôli zabezpečeniu vhodných plodín.

„Pestovať budeme musieť efektívne plodiny, ktoré budú vyšľachtené tak, aby dokázali dobre prežívať vegetačný cyklus v meniacich sa teplotno-vlhkostných podmienkach,“ uzatvára Pavol Faško, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy Klimatické zmeny

Diskusia (0 reakcií)