Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Lipšic odchádza, lebo môže. Robertovia zostávajú, lebo musia

22.09.2016 | Filip Obradovič | © 2016 News and Media Holding

Názor | Daniel Lipšic koncom septembra končí v parlamente. Rozhodol sa tak po nešťastnej nehode, pri ktorej zrazil človeka, a ten na následky poranení zomrel v nemocnici. Odstupuje skôr, ako verejnosť pozná výsledky vyšetrovania. Na slovenské pomery nevídaná vec, za ktorú si opozičný politik zaslúži rešpekt.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 18

Mimoriadny ohlas vo verejnosti, ktorý vyvolalo jeho gesto, len dokazuje, ako veľmi táto krajina nie je v poriadku. Vo vyspelom svete politici odstupujú, zo slovenského pohľadu, za také malichernosti, že správu o odchode D. Lipšica by sme brali ako (nešťastnú) samozrejmosť.

Neprehliadnite

Dva rozdielne svety

Rozhodnutie D. Lipšica je správne z viacerých dôvodov. Preukázal charakter, súcit s rodinou pozostalých, odzbrojil všetkých neprajníkov, ktorí by nešťastie mohli využívať ako nástroj na diskvalifikáciu v akejkoľvek politickej debate, nastavil latku kultúry v politike pre svojich oponentov a v neposlednom rade dal šancu sám sebe, aby sa mohol vrátiť.

Robert Fico s Robertom Kaliňákom pravdepodobne búchajú šampanské, že jeden z kľúčových lídrov opozície v parlamente končí a druhý, Igor Matovič, ho pravdepodobne bude čoskoro nasledovať. No netreba túto situáciu preceňovať.

Nešťastná udalosť D. Lipšica, v ktorej sa môže ocitnúť každý z nás, a šlendriánstvo I. Matoviča, keď si ani na druhý raz nevie ustrážiť formalitu v podobe aktívnej živnosti, nebude mať v konečnom dôsledku významný vplyv na politický vývoj v tejto krajine. Smer nebude silnejší, len si na chvíľku vydýchne. Opozícia bude síce osobnostne v parlamente slabšia, ale povedzme si na rovinu, že ani pri svojom plnom zložení to nebola žiadna sláva. Pričom myslieť si, že I. Matoviča umlčí odobratý poslanecký mandát, je naivné.

Mimochodom, všimli ste si ten rozdiel v postojoch D. Lipšica a I. Matoviča? Kým ten prvý vyvodzuje zodpovednosť sám bez ohľadu na výsledok vyšetrovania nehody, druhý po jasnom porušení pravidiel, aj keď neúmyselnom, rozdáva silácke a útočné vyhlásenia do médií. Dva iné svety.

Kultúra v politike inak

TREND tesne po prevalení informácií, že minister vnútra R. Kaliňák dostával platby na svoj vlastný účet od developera Ladislava Bašternáka, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, zozbieral zoznam desiatich prípadov, keď vo svete verejní činitelia odchádzali na vlastnú žiadosť zo svojich funkcií. Niektoré stoja za pripomenutie.

V júni tohto roka zložil funkciu lotyšský minister zdravotníctva Guntis Belévičs, ktorý si prednostne vybavil neakútny zákrok u lekára, na ktorý sa bežní pacienti objednávajú dlho vopred. V roku 2012 odstúpil britský minister pre energetiku a klimatické zmeny Chris Huhne za prekročenie rýchlosti. V tom istom roku rezignoval aj šéf americkej spravodajskej služby CIA David Petraeus po prevalení jeho nevery.

Zo Slovenska stojí za zmienku demisia ministra obrany Juraja Lišku v roku 2006 po tragickom páde vojenského lietadla. Ale aj vzdanie sa poslaneckého mandátu Ivety Radičovej po tom, čo zahlasovala v pléne parlamentu za kolegyňu Tatianu Rosovú.

Keď v minulosti odchádzali ľudia zo Smeru, väčšinou išlo o vážne prípady podozrenia z korupcie, ktorú ani po týždňoch a niekedy mesiacoch nedokázali vysvetliť, v uliciach slovenských miest protestovali tisícky ľudí a strane to už začínalo škodiť. Pri kauze Bašternák je všetko inak.

Nesprávali by sa inak

Vo svete, kde si všeobecne, nie individuálne, ctia istú úroveň a kultúru v politike, sa neodchádza až vtedy, keď je jasné, že došlo k (aj neúmyselnému) pochybeniu. Rezignuje sa len pre nános podozrenia, že sa tak mohlo stať. Gesto D. Lipšica je tým príkladom a je logické sa pýtať iných, prečo pri omnoho závažnejších podozreniach zostávajú na svojich miestach.

Prečo je R. Fico stále premiérom, keď býva v byte L. Bašternáka podozrivého z okrádania štátu? Prečo je R. Kaliňák stále ministrom vnútra, keď mal minimálne obchodný vzťah s L. Bašternákom? Ako môže byť ministrom vnútra človek, ktorý čelí podozreniam a vyšetrovať ho majú jeho vlastní podriadení? Prečo je stále na svojom mieste prezident Finančnej správy František Imrecze, ktorý šéfoval inštitúcii aj v čase, keď človek spriaznený s politikmi mal robiť daňové podvody? A čo minister financií Peter Kažimír? Prečo Pavol Paška odišiel za kauzu CT, ktorá je v porovnaní s „Bašternákom“ minimálne čo do finančnej hodnoty zanedbateľná?

Podozrenia len pri tejto kauze, a bolo ich množstvo, sú obrovské. Špičky vládneho Smeru to hrajú na mŕtvych chrobákov, zvolili vyčkávaciu taktiku. Spoliehajú sa, že tlak médií prirodzene ustane.

Tu už nejde o to, či má alebo nemá niekto charakter. P. Paška neodišiel, lebo je slušnejší ako R. Kaliňák či R. Fico. Rezignoval, lebo musel. V prípade dvoch Robertov je to naopak. Ak by mali za ušami a boli by vinní, nesprávali by sa inak ako dnes. Robertovia zostávajú, lebo musia.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 18

Tagy Lipšic, Názory