Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Tisícky slovenských mužov nechcú v prípade vojny bojovať

04.02.2016 | Zuzana Devera | © 2016 News and Media Holding

Premiérov výrok o 70-percentnej hrozbe vojny na susednej Ukrajine vniesol do spoločnosti koncom roka 2014 napätie a neistotu. Keď vojnoví stratégovia v minulom storočí hovorili o budúcich podobách vojny, ich predstavy sa spájali s čoraz dokonalejšími a technicky vyspelými zbraňami. Aj v 21. storočí sa však v rámci lokálnych konfliktov naďalej najviac bojuje v zákopoch so zbraňami v rukách. Predstava, že by vojna od susedov mohla prerásť aj do našej krajiny a z počítačových expertov, učiteľov či ekonomických analytikov by sa mohli stať vojaci v prvej línii, spôsobila začiatkom roka 2015 rozruch.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Povinnosť bojovať počas vojny na mieste konfliktu tak v januári minulého roka ministerstvu obrany písomne odmietlo 14-tisíc zo 400-tisíc mužov podliehajúcich brannej povinnosti. V januári tohto roka podali vyhlásenie o odmietnutí výkonu mimoriadnej služby viac ako tri tisícky mužov. 

Slovenská legislatíva od roku 2006 umožňuje v určitých prípadoch výkon mimoriadnej služby odmietnuť a uplynulé dva roky potvrdili, že muži na Slovensku túto možnosť využívajú. Ministerstvo obrany pre TREND.sk potvrdilo, že od roku 2006, odkedy to legislatíva umožňuje, do roku 2014 požiadalo o odopretie výkonu mimoriadnej služby iba 53 mužov.

V januári 2015 však už ministerstvo dostalo 14 172 vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby a v januári tohto roka požiadalo o možnosť nebojovať v prvej línii 3 270 mužov. V národnom registri mužov s brannou povinnosťou je podľa hovorkyne ministerstva obrany Martiny Ballekovej k 1. júlu 2015 evidovaných 406 160 slovenských občanov.

Branná povinnosť sa od 1. januára kalendárneho roka týka mužov, ktorí v danom roku dovŕšia 19 rokov veku a majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Odoprieť bojové nasadenie možno písomne počas jedného mesiaca v roku

Keď mužovi vznikne branná povinnosť, musí sa v čase vojny alebo vojnového stavu podrobiť odvodu. Potom buď vykonáva mimoriadnu službu, teda počas vojny bojuje na mieste konfliktu, alebo vykonáva alternatívnu službu, teda napríklad poskytuje sociálnu či zdravotnú starostlivosť prípadne iné služby potrebné pre činnosť ozbrojených síl. Alternatívnu službu vykonávajú práve muži, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby pre rozpor so svedomím alebo náboženským vyznaním.

Odoprieť výkon mimoriadnej služby môže muž písomným vyhlásením počas celého roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť alebo potom od 1. do 31. januára každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti.

Tá zaniká k 31. decembru mužom, ktorí dovŕšia 45 rokov, ak sú bez vojenskej hodnosti prípadne sú vojakmi 1. a 2. stupňa. Pri ostatných hodnostiach zaniká mužom, ktorí k 31. decembru roka dovŕšili vek 55 rokov. Písomné vyhlásenie o odopretí výkonu musí občan poslať na okresný úrad v sídle kraja.

Rezort obrany už dva roky avizuje, že upraví systém tvorby záloh a že už finišuje s prípravou novej Koncepcie mobilizácie Ozbrojených síl SR, dodnes však nebola prijatá. Hovorkyňa M. Balleková na otázku, v akom štádiu legislatívneho procesu je tento dokument a či zostane aj po prijatí koncepcie mobilizácie v platnosti právna úprava umožňujúca odopretie výkonu mimoriadnej vojenskej služby, odpovedala iba to, že koncepcia bude predložená do Kolégia ministra obrany SR.

Slovensko má plne profesionalizované ozbrojené sily od 1. januára 2006, k tomuto dátumu zanikla základná vojenská služba, ktorú dovtedy museli muži absolvovať. Od roku 2004 je členom NATO, pričom členské krajiny sa zaviazali, že na armádu budú dávať dve percentá HDP.

Slovensko však dlhodobo dávalo iba jedno percento, za čo bolo napríklad aj spolu s Českom kritizované vedením NATO. Premiér Robert Fico avizoval, že viac peňazí na armádu jeho vláda v najbližších rokoch nedá.

800 nových vojakov, vraj na boj s terorizmom

Na konci minulého roka po masívnych teroristických útokoch v Paríži však vláda rozhodla, že bude udržiavať 800 vojakov pre posilnenie Policajného zboru. Znamená to, že v tomto roku prijmú do ozbrojených síl 500 a na budúci rok 300 nových vojakov.

Aktuálne majú Ozbrojené sily SR podľa hovorkyne M. Ballekovej približne 12 500 profesionálnych vojakov. V prípade zvýšeného teroristického rizika bude môcť do 800 vojakov spoločne hliadkovať pod velením policajného zboru, vojaci tiež budú môcť riešiť krízové situácie v prospech krajských riaditeľstiev policajného zboru.

„Bezprostredne po teroristických útokoch v Paríži sme zareagovali a prijali opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Dnes ide o ďalšiu fázu, vďaka ktorej budú ozbrojené sily mať viac možností, ako sa do boja proti terorizmu aktívne zapojiť, v prípade, že si to situácia vyžiada,“ odôvodnil rozhodnutie vlády minister obrany Martin Glváč.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Tagy boje, odmietnutie, služba, vojenská