Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Od krízy sme si HDP polepšili o vyše 13 percent. Lepšie je len Poľsko a Litva

11.12.2015 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Sme bohatší aspoň v štatistickom ponímaní ako pred krízou v roku 2008 a ako to vyzerá s odstupom času s EÚ? V krátkej štúdii, ktorú v stredu vydala Európska komisia, zhrnula dáta o raste HDP. V nej naznačila, že oživenie ekonomiky v jednotlivých krajinách je extrémne odlišné.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Vývoj HDP od roku 2007 do 2014Zdroj: Európska komisia

Slovensko patrí z tohto pohľadu medzi najúspešnejších v celej Európskej únii, keď si v rozmedzí rokov 2007 až 2014 polepšilo v HDP na hlavu obyvateľa až o 13,4 percent, tvrdí štúdia. Lepšie výsledky dosiahli len Poliaci, ktorí hrubý domáci produkt vylepšili od predkrízového roka o 22 percent a Litva o 14,2 percenta.

S krízou sa okrem krajín V4 popasovali veľmi dobre aj Nemecko a Rakúsko, pobaltské krajiny a Rumunsko a Bulharsko.

Zvyšok EÚ chátra a od stavu ekonomiky spred krízy má stále na míle ďaleko. Najhoršie dopadli Gréci, ktorým sa HDP na hlavu znížil o štvrtinu, Cypru o 17 percent a Talianom o 12 percent. Prvé dve krajiny musela eurozóna zachraňovať cez euroval.

Napriek nepriaznivým výsledkom, celá EÚ už dosahuje v prípade HDP úrovne spred krízy – HDP na hlavu dosahoval v roku 2007 úroveň 27 400 eur, čo je suma, ktorú európska ekonomika dosiahla na 99 percent vlani.

Zmeny v zamestnanosti a HDP na hlavu obyvateľa v rokoch 2007-2014Zdroj: Európska komisia, Eurostat

So zamestnanosťou je to už horšie. Kríza v priebehu rokov 2008 až 2013 zlikvidovala v Európe spolu 6,7 milióna pracovných miest. Navyše neplatí automaticky rovnica – ak rastie HDP, rastie aj zamestnanosť. Príkladom je Litva, ktorá síce zaznamenala druhý najrýchlejší rast HDP (podobný ako Slovensko), ale zamestnanosť jej padla o deväť percent, kým na Slovensku zamestnanosť podľa dát Eurostatu nepatrne vzrástla). Jedinými krajinami, ktorým klesla nezamestnanosť pod úroveň spred krízy, boli len Nemecko, Malta a Poľsko.

Neprehliadnite

Slovenská ekonomika zaznamenávala nadpriemerný ekonomický rast najmä v období tesne pred vypuknutím krízy a v období zotavovania sa po prvej fáze krízy v rokoch 2009 až 2010.

„Hlavným dôvodom bol masívny prílev zahraničných investícií v polovici minulého desaťročia najmä v rokoch 2005 až 2007, ktoré sa postupne dostávali do svojej produkčnej fázy práve v rokoch 2007-2010,“ vysvetľuje pre TREND.sk analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Investície tu prilákal vstup Slovenska do EÚ, masívne reformy a rovná daň - hoci jej kritici môžu mať iný názor. 

Ponukový šok, ktorý tieto investície (najmä v automobilovom priemysle a výrobe spotrebnej elektroniky) so sebou prinášali len na krátke obdobie, zastavila kríza na prelome rokov 2008 a 2009. 

Ako je to s investíciami?

Rast ekonomiky so sebou prinášal stále nové pracovné miesta a už v roku 2008, keď nezamestnanosť poklesla po prvýkrát (a zároveň aj poslednýkrát) pod 10 percent, hospodárstvo zaznamenalo nedostatok vhodnej pracovnej sily. To následne vyvolávalo zvýšený tlak na rast miezd. 

„V pokrízovom období rástla zamestnanosť predovšetkým v službách a obchode ako aj v oblasti IT sektora.  Naopak v priemysle prišlo k výraznej racionalizácii a klesala aj zamestnanosť v poľnohospodárstve. Za zmienku stojí aj  značný rast zamestnanosti v už teraz prebujnenom verejnom sektore,“ zhodnotil analytik J&T Banky Stanislav Panis. 

Keďže nové investície prinášali so sebou aj technologický prvok ekonomiky, tento rast miezd sa dal stále považovať za relatívne zdravý, keď produktivita práce rástla rýchlejšie ako náklady práce.

„Nie úplne to už platí o posledných rokoch, najmä po roku 2013 sa zdá, že slovenská ekonomika v porovnaní so svojimi susedmi akoby strácala dych,“ hovorí Ľ. Koršňák. Príčinou nemusí byť len výmenný kurz eura voči iným okolitým menám - zlotému, forintu a českej korune, ale s väčším časovým oneskorením Slovensku chýbajú investície - česť výnimkám.

Stále pritom platí, že krajiny regiónu V4, ktoré si ponechali svoju menu, vykazujú nadpriemernú úroveň investícií najmä v porovnaní s väčšinou krajín západnej Európy.

Oveľa väčším problémom Slovenska by ale mohla byť kvalita investícií. Slovensko za svojimi susedmi, nehovoriac už o niektorých progresívnych krajinách západnej Európy, výraznejšie zaostáva v kvalitných investíciách do výskumu a vývoja. Kým v slovenskom priemysle dosahujú len percento hrubej pridanej hodnoty, v Česku sú to 2,3 percenta, v Maďarsku 2,6 percent, v Rakúsku 7,6 percenta, v Nemecku osem percent a vo Švédsku a Fínsku dokonca až 10,6 a 11,8 percent.

Pri spomalení prílevu zahraničných investícií do regiónu strednej Európy, vrátane Slovenska, ktoré pred rokom 2008 boli nositeľom potrebných modernizácií, tak už slovenský priemysel nie je schopný ďalej zvyšovať produktivitu práce. Akékoľvek zvýšenie produkcie dokáže realizovať len zvyšovaním počtu zamestnancov.

V nezamestnanosti prevládajú systémové problémy

A hoci by sa zdalo, že pri viac ako 10-percentnej nezamestnanosti má Slovensko stále nevyčerpateľnú zásobu voľnej pracovnej sily, v dôsledku nepriaznivého štrukturálneho a regionálneho rozloženia nezamestnanosti (vysoký podiel nízkokvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných a vysokých regionálnych priepastí v kombinácii s relatívne nízkou mobilitou časti pracovnej sily) sa slovenský trh práce rýchlym tempom približuje k prirodzenej miere nezamestnanosti, čo najmä v niektorých regiónoch a profesiách začína vyvolávať zvýšený tlak na mzdy.

„Jednotkové náklady práce v priemysle tak zaznamenali v posledných rokoch relatívne dynamicky nárast, v porovnaní s rokom 2010 sú v súčasnosti už vyššie o viac ako 15 percent. Naproti tomu, susedné krajiny V4 dokázali jednotkové náklady práce držať na uzde, v porovnaní s rokom 2010 dokonca vo všetkých ostatných krajinách V4 mierne poklesli,“ vraví analytik UniCredit Bank.

Slovenský priemysel tak pomerne rýchlo stratil jednu zo svojich hlavných konkurenčných výhod – extrémne priaznivý pomer produktivity a ceny práce. Kým ešte v roku 2012 vykazoval slovenský priemysel najnižšie jednotkové náklady práce spomedzi krajín V4, v súčasnosti sa už nachádza na opačnom konci rebríčka. Jednotkové náklady práce sú o približne sedem percent vyššie ako v okolitých krajinách.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Tagy ekonomika, Európska únia, Slovensko

Top články

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

30-ročná pornoherečka Stoya priznala, že porno, v ktorom pracovala, je odpad. Chce poukázať na násilie, ktoré sa v tejto brandži stáva bežným 11

Doping: Ako východonemeckí farmaceuti vyrobili z guliarky muža

Ako „podniká“ Ladislav Bašternák

Aké veľké je porno. Ovláda ho Česko

Kažimír skúša, čo mu dovolíme