Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Švajčiari majú starosti o bankový systém. Chcú presadiť menovú revolúciu

29.12.2015 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Švajčiari sa pripravujú na referendum, ktoré by malo komerčným bankám zakázať vytváranie peňazí. Monopol na tlačenie fyzických ale aj elektronických peňazí by tak dostala len centrálna banka a vláda by mohla zasahovať do toho, do akých odvetví by sa mohli úvery poskytovať.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 48

Pod petíciu, ktorá je známa pod názvom Vollgeld, sa podpísalo už 110-tisíc ľudí, čo je základná podmienka pre usporiadanie referenda. Referendum by sa tak malo vypísať do 18 mesiacov, tvrdí denník Daily Telegraph

Za iniciatíviou je švajčiarske združenie Monetäre Modernisierung, ktoré ešte 3. júna zverejnilo na webe návrh na zmenu konkrétnych článkov švajčiarskej ústavy a súvisiacich zákonov.

Podstatou revolučného návrhu je snaha obmedziť schopnosť bánk nalievať do ekonomiky peniaze, ktorými nedisponujú. Inak povedané – banky by mohli požičiavať cez úvery len toľko, koľko majú vkladov od klientov. Nové peniaze by tak mali byť 100-percentne kryté vkladmi. 

Laicky povedané je dnešný systém založený na tom, že banky prijímajú vklady a majú povinnosť mať kedykoľvek k dispozícií (pre prípad výberov od klientov) v hotovosti iba časť z týchto vkladov. Zvyšok investujú do menej likvidných foriem aktív, hypoték a iných pôžičiek. Aktivisti, ktorí stoja za iniciatívou tvrdia, že súčasný systém je postavený na morálnom riziku, pretože banky môžu požičiavať niekoľkonásobne viac na úveroch v pomere k vkladom a vytvárajú tak nové peniaze.

Systém tvorený čiastočnými rezervami

Peniaze nevytvára totiž len centrálna banka (bankovky a mince), ale v oveľa masovejšej miere komerčné banky cez úverovú expanziu. Je to preto, že vo vyspelom svete funguje bankový systém s čiastočnými rezervami (ide o povinné minimálne rezervy), čo znamená, že časť vkladov banky uložia vo forme rezerv do centrálnej banky a zo zvyšku tvoria „nové peniaze“ pomocou poskytovania úverov. 

Pozitívom tohto systému je, že sa ním podporuje ekonomika, financujú sa podnikateľské nápady či bývanie ľudí, ale na druhej strane tieto peniaze neexistujú a fungujú len na princípe prísľubov ich platenia. Výsledkom neopatrného rozdávania úverov je vznik finančných bublín, ktorých prasknutie potom spôsobuje krízy a tie potom banky nedokážu plne vykryť rezervami. Potom celý menový systém v krajine zliepa dokopy centrálna banka, aby dodala likviditu bankám, ktoré majú problémy. Rovnako tak majú problém aj štáty, ktoré banky rekapitalizujú.

Koniec frakčného bankovníctva

Aktivisti sa tohto čierneho scenára obávajú a preto požadujú, aby všetky úvery boli kryté vkladmi. Ak by referendum prešlo, znamenalo by koniec takzvaného frakčného bankovníctva, ktorý funguje po celom svete.

Výsledkom by bolo, že centrálna banka by sa stala monopolom na tvorbu nielen fyzických peňazí ako sú bankovky, ale mala by plnú kontrolu aj nad tvorbou elektronických peňazí. O tom, aký objem úverov uvoľnia komerčné banky do ekonomiky by sa nerozhodovalo na základe interných plánov bánk, ale rozhodnutie by bolo v plnej réžií centrálnej banky a čiastočne aj švajčiarskej vlády. Centrálna banka totiž dala časť sovereign money podľa odhadovanej potreby hospodárstva k dispozícii vláde, alebo druhou možnosťou by bola forma pôžičky bankám za účelom úverovania významných subjektov v domácej ekonomike. Vláda o sume, ktorú od centrálnej banky dostane, bude musieť rozhodnúť, akým spôsobom ju uvedie do peňažného obehu. Či už cez investície, daňové úľavy alebo splácanie štátneho dlhu.

Transformácia menového systému by mala vyzerať tak, že centrálna banka poskytne komerčným bankám úročenú rezervu vo výške práve uložených vkladov. Túto rezervu budú banky centrálnej banke postupne splácať v závislosti na splácanie skôr poskytnutých úverov.

Systém je známy aj pod názvom Sovereign Monetary System a nadväzuje na štúdie amerického ekonóma Irvinga Fishera, ktorý ho vymyslel ešte v 30. rokoch minulého storočia. Ten kritizoval privilégium bánk vytvárať peniaze „z ničoho“ prostredníctvom poskytovania úverov a požadoval zaviesť 100-percentné bankové rezervy na poskytnuté úvery a prinavrátiť tvorbu peňazí do rúk štátu, kam aj patrí. Zaujímavosťou je to, že tento systém podporoval aj ekonóm Milton Friedman, ktorý bol zástanca chicagskej školy „kapitalizmu voľnej ruky“. I. Fisher tvrdil, že zavedením nového konceptu by sa citeľne znížila ekonomická nestabilita, obmedzil vznik bublín a znížila výšku verejného dlhu.

„Väčšina ľudí verí, že na ich bankových účtoch sú skutočné peniaze. To je chybná predstava. V skutočnosti ide len o prísľub, že im banka túto sumu na vyžiadanie vydá,“ uvádza sa v iniciatíve.

Príkladom je Grécko, Cyprus alebo Island, ktoré sa dostali do ekonomických problémov počas krízy. Prvou obeťou boli banky. Ľudia sa obávali o svoje peniaze, preto si ich chceli z účtov čím skôr vybrať. Výsledkom bolo, že banky nápor nezvládli, nemali peniaze, likviditu v prípade Cypru a Grécka dodávala ECB a krajiny museli zaviesť kapitálové kontroly a obmedziť ľuďom denné limity na výbery.

Ak príde ďalšia kríza, bude to možné riešenie

Nad princípom plnohodnotných peňazí sa vlani zamýšľal aj uznávaný komentátor denníka The Financial Times Martin Wolf. Ten tvrdí, že svet neodvratne čaká ďalšia finančná kríza, ktorá bude natoľko hlboká, že nás donúti posunúť k peniazom vytváraných vládou. Preto sú súčasné iniciatívy a diskusie, ktoré dnes prebiehajú v Švajčiarsku a na Islande, kde vláda chce rovnako obmedziť úverovanie bánk, oveľa viac než len zaujímavým intelektuálnym cvičením. Prechod na popísaný systém by bol možný, ale zároveň zložitý. Prínosy by však boli nepopierateľné, hoci v súčastnosti ide o model, ktorý hraničí s utópiou.

Mimochodom túto menovú revolúciu navrhovali pred troma rokmi aj ekonómovia Medzinárodného menového fondu (MMF) Jaromír Beneš a Michael Kumhof, ktorí úplné oddelenie menovej a úverové funkcie bankového systému v plnej miere v štúdii podporili

Hlavným benefitom systému je, že by bolo možné zvýšiť peňažnú ponuku bez toho, aby si ľudia museli viac požičiavať. Skončilo by zachraňovanie bánk, ktoré sú príliš veľké na to, aby padli (princíp too big to fail). Na druhej strane skeptickí ekonómovia môžu namietať, že ekonomika by trpela nedostatkom úverov. 

Podľa J. Beneša a M. Kumhofa by malo opatrenie ešte ďalšie dve výhody - viedlo by podľa nich k dlhodobému zvýšeniu HDP o približne 10 percent (kvôli zníženiu reálneho úroku) a ekonomiky by sa nemuseli brodiť v problémoch s infláciou. 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 48

Tagy centrálna banka, referendum, Švajčiarsko, tvorba peňazí