Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Švédsko nafukuje realitná bublina, centrálna banka sadzby znížila

11.02.2016 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Švédska centrálna banka (Riksbank) zatlačila kľúčovú úrokovú sadzbu ešte viac do záporu a znížila ju z úrovne mínus 0,35 na -0,50 percenta. Vraj kvôli inflácií. Oveľa väčším problémom je pre Švédsko realitná bublina. Rast nehnuteľností dosiahol za posledný rok 14 percent, vo veľkých mestách stúpajú ceny bytov až o pätinu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 24

Centrálna banka tvrdí, že zníženie sadzieb nemusí byť tento rok konečné a je pripravená prijať ďalšie neštandardné opatrenia, ak sa hrozba nízkej inflácie neodvráti. „Neistota ohľadom globálneho vývoja je stále vysoká v kombinácií s nízkou infláciou. Niekoľko centrálnych bánk preto presadzuje viac expanzívnu menovú politiku,“ potvrdila Riksbank.

Záporná úroková sadzba bola dlhé roky len v teoretickej rovine, ale už takmer dva roky ju centrálne banky na Západe (na čele s Európskou centrálnou bankou od júna 2014) uplatňujú bežne. Stanovujú ju preto, aby motivovali komerčné banky robiť to, čo robiť majú – požičiavať peniaze podnikom a domácnostiam. Zdá sa čudné, že komerčná banka nechce zarábať peniaze a centrálna banka ju má do toho nútiť, ale je to tak.

Švédska centrálna banka je v tomto ohľade extrém, pretože znížila sadzbu na nové dno v situácií, keď jej deflácia (pokles cien) priamo nehrozí. V decembri vo Švédsku namerali 0,9-percentný rast cien, čo je naozaj solídne číslo, ak ho porovnáme so zvyškom Európy, ktorá sa už mesiace brodí v deflácií: slovenský Štatistický úrad napríklad prezradil, že v decembri bola na Slovensku deflácia vo výške 0,5 percenta.

Napriek tomu si Švédi tvrdohlavo idú za dvojpercentným inflačným cieľom. „Je až trochu provokatívne, že všetci v centrálnej banke chcú pokračovať v love na infláciu,“ povedala ekonómka Nordea Bank Andreas Wallstroem.

Salvy kritiky

Na prvý pohľad iracionálne rozhodnutie má hlbší zmysel. Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros pre TREND.sk povedal, že Švédi očakávajú, že ECB opäť zníži sadzby v marci. Preventívnym poklesom vlastných sadzieb chcú dosiahnuť, aby kurz švédskej koruny voči euru výrazne neposilnil. „Švédska centrálna banka totiž nemá rada, keď je kurz eura ku korune pod 9,2,“ vraví K. Boros. Ak mena posilňuje, môže zmariť rast inflácie.

Ostatné dôvody na zníženie sadzieb sú nepodstatné. Ekonomika vo Švédsku fičí rýchlosťou 3,9 percenta a jediné, čo môže centrálnu banku rozčuľovať, je zrejme vyššia nezamestnanosť, ktorá stúpla v decembri z úrovne 6,9 na 7,2 percenta.

Za pokles sadzieb si guvernér švédskej centrálnej banky Stefan Ingves vyslúžil salvy kritiky, pretože ignoruje stabilitu realitného trhu. Ten sa pod náporom lacných úverov už niekoľko mesiacov prehrieva a rast cien nehnuteľností medziročne dosahuje 14 percent.

Švédsko je v Európe v raste cien nehnuteľností rekordmanom, nasleduje ho Rakúsko (9,3 percenta) a Írsko (8,9 percenta). Pred prehrievaním trhu banky a dlžníkov upozorňoval aj švédsky regulačný úrad Finansinspektionen. Bývalý guvernér britskej centrálnej banky Mervyn King povedal, že ďalšie stimulovanie úverov môže viesť k prasknutiu bubliny.

Bežne platí, že nízke úrokové sadzby sú zárodkami krízy, pretože sa peniaze lacno požičiavajú a vyššia ponuka ako dopyt na realitnom trhu tlačí ceny nahor. To sa prejavilo v zadlženosti domácnosti, ktorá dosahuje 172 percent ich ročného disponibilného príjmu - v prípade Švédov, ktorí si kúpili byty a domy v obľúbených rezidenčných štvrtiach v Štokholme ako je Sodermalm, Ostermalm alebo Vasastan či iných veľkých mestách, sa dlh vyšplhal až na 600 percent ich ročného príjmu.

Bublina môže spôsobiť recesiu

Za normálnych okolností centrálna banka bude reagovať na prudký rast cien nehnuteľností zvýšením sadzieb, aby sa realitný trh ochladil. Ale švédska Riksbank k tomuto kroku nechce pristúpiť. Pritom platí ekonomická logika: Kvantitatívna teória peňazí funguje s cenami nehnuteľností dokonale, oveľa lepšie než so spotrebiteľskými cenami bežného tovaru a služieb.

Ekonóm Pavel Kohout poukázal, že švédsky index cien nehnuteľností siaha do roku 1981 a túto teóriu spĺňa do bodky. „Od tej doby do roku 2013 predstavoval priemerný cenový rast 5,5 percenta ročne. Rast objemu peňazí vo švédskej ekonomike (meraný agregátom M3) dosiahol takisto hodnotu 5,5 percenta ročne,“ tvrdí.

To, že nejde len o chabé štatistiky, dosvedčuje aj prípad zo Štokholmu. Zdražovanie bytov tam dosahuje až 20 percent. V decembri minulého roka sa v hlavnom meste predal najdrahší apartmán švédskej histórie. Neznámy kupec dal za byt s rozlohou 418 metrov štvorcových 104,5 milióna švédskych korún, čo je v prepočte 11 miliónov eur.

Opatrenia ako bublinu zvrátiť

V súvislosti s obavami o finančnú a hospodársku stabilitu sa hľadá recept na zníženie súkromného dlhu, respektíve jeho udržateľnosť. Problémom je, že záväzky domácností sú zabezpečené hodnotou nehnuteľností - aktívom o ktorom sa diskutuje, že je predražené. Obmedzenie ďalšieho zadlžovania súkromného sektora je problematické. Konvenčné zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo spôsobiť viac škody ako úžitku. 

Hovorí sa o zrušení daňovej uznateľnosti úrokov z hypotekárnych úverov alebo opätovnom zavedení majetkových daní, ktoré švédska vláda zrušila v roku 2008. Súčasne sa uvažuje aj nad opatreniami na zvýšenie požiadaviek na kapitálové rezervy bánk a limity pre hodnoty LTV na 80 percent, čo je pomer medzi veľkosťou sumy poskytovaného hypotekárneho úveru a hodnotou zakladanej nehnuteľnosti. Je to niečo ako na Slovensku, keď slovenská NBS obmedzila poskytovanie 100-percentných hypoték. Problém je ten, že kto chce 100 percent, dostane ich. Klasickú hypotéku si skombinuje so spotrebným úverom, ktorý je drahší. 

Lacné úroky spôsobili, že Švédi si berú viac a viac hypotekárnych úverov. Ich špecialitou je, že až v 70 percentách hypoték sa platí len úrok bez toho, aby sa splácala istina - ide o takzvané interest-only mortgages. Popularita týchto hypoték vlastne znamená, že by v priemere trvalo 150 rokov, aby švédske domácnosti hypotekárne záväzky splatili. Dlžníci vsádzajú na to, že ceny porastú a keď ich predajú, budú môcť splatiť hypoúver a ešte zarobia. Vláda už prijala opatrenie, aby sa takéto hypotéky obmedzili na minimum a dlžníci každý rok splatili aspoň dve percentá istiny pokiaľ majú LTV na úrovni 70 percent (pod 70 percent musia splatiť aspoň jedno percento istiny ročne). 

Ekonóm britskej banky HSBC James Pomeroy tvrdí, že nafukovanie bubliny môže ohroziť švédsku ekonomiku. „Rast cien nehnuteľností má významné riziká pre ekonomiku. S takým rastom sa obávame, že to nie je udržateľné,“ tvrdí ekonóm pre portál BusinessInsider.com. Ak by došlo k prepadu cien nehnuteľností o 20 percent, ekonomika by sa ocitla v recesii, zasiahla by spotrebu domácností a viedla by k rastu nezamestnanosti, potvrdila štúdia Národného inštitútu pre ekonomický výskum.

Dôvody rastu cien nehnuteľností nie sú len výsledkom menovej politiky centrálnej banky. Vysoké ceny bývajú zdôvodňované aj nedostatočnou ponukou nehnuteľností, vysokými nákladmi na výstavbu a prísnymi pravidlami, ktoré obmedzujú výstavbu. K rastu dopomáha aj dopyt po bytoch vyvolaný masovou imigráciou a rastom populácie - Švédsko trpí aj nedostatkom nájomného bývania, ktoré je vládnou reguláciou nájomného.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 24

Tagy bublina, centrálna banka, Švédsko, záporné sadzby