Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Vedkyňa z Kazachstanu spustila pirátsky web pre vedcov

17.02.2016 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Nelegálne sťahovanie sa netýka len hudby a filmov, ale obrovskú popularitu si našlo aj u akademikov na školách. Drahý „paywall“ za prístup k vedeckým článkom donútil kazašskú neurovedkyňu Alexandru Elbakyan k tomu, aby v roku 2011 spustila prvý pirátsky vedecký web Sci-Hub, ktorý poskytuje zdarma prístup takmer ku všetkých vedeckým prácam na svete. Po súdnom procese web pár mesiacov nefungoval a rozbehol sa pred pár dňami opäť.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Prístupové heslá a vedecké štúdie získala od anonymných akademikov a sympatizantov. V súčasnosti je na tomto webe k dispozícií 47 miliónov vedeckých prác z produkcie najväčších akademických nakladateľstiev: JSTOR, Springer, Sage, Wiley alebo Elsevier.

Vedkyňu prezývajú médiá vedeckým Robinom Hoodom, ktorý bohatým berie a chudobným rozdáva. „Verím tomu, že k vedomostiam by nemali byť žiadne prekážky,“ tvrdí vedkyňa. Odvoláva sa na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, podľa ktorého sa každý človek má právo slobodne zúčastňovať na kultúrnom živote a vedeckom pokroku a jeho výsledkoch.

Pirátsky web bol natoľko populárny, že prevádzkovateľa Sci-Hub a spriaznený web Library Genesis vlani najväčšie vydavateľstvo Elsevier, ktoré publikuje dve tisícky vedeckých časopisov, zažalovalo za porušenie autorských práv. V októbri minulého roka v New Yorku vydavateľstvo súdny spor vyhralo a požaduje za každý článok, ktorý sa pirátsky dostal na web odškodné od 750 do 150-tisíc dolárov. Keďže na webe sú tisícky až milióny publikácií, odškodné môže dosiahnuť miliardy dolárov.

Comeback webu po zatvorení

Kazašská vedkyňa tvrdí, že nelegálna je naopak činnosť nakladateľstva, ktoré využíva prácu vedcov na to, aby si ju iní vedci zaplatili. Na rozdiel od hudobníkov alebo spisovateľov totiž autori vedeckých článkov nedostávajú odmenu na základe počtu predaných časopisov alebo platieb cez paywall. Rozhodnutie amerického súdu nemá veľký význam pre obe strany. Mladú vedkyňu chráni to, že žije v Rusku a v USA nemá žiaden majetok a servery Sci-Hub sa nachádzajú rovnako v Rusku.

Stránky Sci-Hub.org vlani skončili a pred pár dňami sa dočkali veľkého comebacku. Web opäť funguje, ale kvôli prehratému súdnemu sporu musel zmeniť doménu – po novom je k dispozícií na webe Sci-Hub.io. Administrátori sa poistili a celý web previedli do takzvaného dark webu, ktorý je anonymizovaný vďaka systému šifrovania cez vyhľadávač Tor, ktorý bol spájaný s predajom drog, zbraní alebo pornografie.

Na YouTube sa objavilo aj niekoľko návodov, ako sa dajú odborné články sťahovať. 

Holandskému vydavateľstvu Elsevier, ktoré časopis Forbes označil v roku 1995 za prvú obeť internetu, sa napriek tomu, že mu milióny dolárov odtekajú cez pirátsky web, extrémne darí. V roku 2014 dosiahlo príjmy 3,2 miliardy eur a zisková marža dosahuje 34 percent, čo je asi štyrikrát viac ako firmy na londýnskej burze FTSE 100. Na porovnanie marža Facebooku sa pohybuje okolo 27 percent. 

Drahé predplatné aj pre Harvard

Stiahnutie jedného vedeckého článku totiž bežne stojí približne 30 dolárov a predplatné je v niektorých prípadoch také drahé, že si ho nemôžu dovoliť ani najprestížnejšie univerzity ako Harvard. Univerzita vypočítala, že ich univerzitná knižnica ročne minie na predplatné a prístupy k vedeckým prácam 3,5 milióna dolárov. Nečudo, že označila cenovú politiku vydavateľstiev za „fiškálne neudržateľnú“. Spory vyvrcholili po tom ako dve najväčšie vydavateľstvá zvýšili ceny v priebehu šiestich rokov o 145 percent a niektoré predplatné vedeckých časopisov ročne stoja až 40-tisíc dolárov.

Nie je preto prekvapením, že web Sci-Hub ešte vlani navštevovalo denne 80-tisíc používateľov. Na web chodievali mladí študenti, ktorí písali diplomovku, nádejní doktorandi alebo profesori, ktorí si jednoducho nemohli dovoliť za každú prácu zaplatiť desiatky dolárov. Úspech a výkonnosť vedca sa meria práve vedeckým publikáciami a na ich písanie je potrebné naštudovať si desiatky prác iných vedcov – čo logicky niečo stojí. Vedci, ktorí jednoducho musia písať, sú tak nechcene väzňami vydavateľstiev.

Mladá vedkyňa z Kazachstanu navyše neštudovala na univerzite, ktorá jej bola schopná prístupy k rozličným zdrojom zaplatiť. Keď pracovala na vývoji biometrického skenovania, musela si zohnať desiatky až stovky „paperov“. Niektoré boli použiteľné, iné nie, ale peniaze jej nikto nevrátil, preto označuje vysoké ceny za prístupy k prácam iných kolegov za „šialené“. Za jednu štúdiu zaplatila v priemere 32 dolárov. Web Sci-Hub má podľa nej zabezpečiť výskumníkom väčšiu nezávislosť, aby by sa informácie k verejnosti šírili rýchlejšie a hlavne zadarmo.

Podpora a petície proti cenovej politike

Weby Sci-Hub aj Library Genesis našli po procese obrovskú podporu v akademických kruhoch. V roku 2012 sa k bojkotu Elsevieru kvôli premršteným cenám pripojilo 10-tisíc vedcov z celého sveta – v súčasnosti je pod petíciou podpísaných 15 700 vedcov. Riaditeľ knižnice na Harvarde Robert Darnton povedal, že všetky univerzity čelia rovnakému paradoxu: robia výskum, píšu štúdie, vedci sú v redakčných radách, robia oponentúry k článkom a nakoniec „výsledky svojich prác odkupujú za nehorázne ceny“.

Vlani na podporu Sci-Hub skupina vedcov, spisovateľov a umelcov napísala otvorený list, v ktorom označili Elsevier za biznismana z knihy Malý princ, ktorý strávil väčšinu svojho života nezmyselným zbieraním hviezd, aby zarobil. „Systém je rozvrátený. Devalvuje nás, autorov, editorov a rovnako čitateľov. Parazituje na našej práci a marí ju, aby sa dostala k verejnosti, bráni nám k prístupu,“ píšu vedci v memorande.

Začiatkom roka sa na adresu Elsevier spustila ďalšia petícia. Časopis Cognition, ktorý rovnako patrí pod vydavateľstvo Elsevier, uplatňuje podľa vedcov neprípustnú cenovú politiku. Ak chcú vedci, aby bol článok na webe magazínu zdarma, musia mu zaplatiť poplatok 2150 dolárov. Petíciu paradoxne spísali desiati členovia editorskej rady časopisu a v priebehu týždňa sa pod ňu podpísalo ďalších 1200 vedcov (aktuálne je ich vyše 1600). O neférovej cenovej politike chcú otvorene diskutovať a zmeniť ju tak, aby bola prijateľná pre vedcov.

Už vlani sa niečo podobné stalo v časopise Lingua, ktorý patrí tiež do rodiny Elsevier. Na protest v novembri minulého roka z časopisu odišlo 31 členov editorskej rady po tom, ako vydavateľstvo odmietlo zmierniť ceny ich autorov za uverejnenie článkov zdarma.

Vedci si preto založili vlastný časopis Glossa, ktorý poplatok znížil na 400 dolárov. Vydavateľstvo Elsevier označilo vo svojom stanovisku túto cenu nového magazínu za „neudržateľnú“ a vyjadrilo poľutovanie nad odchodom bývalých kolegov. Bývalý šéfredaktor Lingua a súčasný šéfredaktor Glossa Johan Rooryck bez okolkov povedal, že poplatky u bývalého zamestnávateľa boli neakceptovateľné aj preto, že časopis zarábal dvojako: na poplatkoch od autorov a zároveň od predplatiteľov, ktorí si článok zaplatili vopred, hoci bol voľne dostupný. 

Fenomén Aaron Swartz

Ilegálnym sťahovaním vedeckých článkov sa preslávil mladý Američan Aaron Swartz. V januári 2013 ho našla polícia obeseného vo vlastnom byte v Brooklyne. Tento guru princípu slobodného internetu mal len 26 rokov. 

V júli 2011 bol zatknutý FBI za nelegálne sťahovanie vedeckých dokumentov. Veril, že nie je spravodlivé upierať vedecké poznanie ľuďom, ktorí nemajú prístup k databázam, preto hackol server univerzity MIT do digitálnej knižnice JSTOR a stiahol štyri milióny vedeckých článkov.

„Informácií je množstvo, ale ako s každou mocou existujú takí, ktorí ich chcú len pre seba. Vedecké a kultúrne dedičstvo celého sveta publikované po stáročia v knihách a denníkoch sa digitalizuje a odopiera sa verejnosti hŕstkou súkromných korporácií. Medzitým tí, ktorí sú od nich odrezaní, len tak nestoja v kúte. Snažia sa nájsť medzery a prekonávať prekážky pri oslobodzovaní informácií zneprístupnených vydavateľstvami a zdieľať ich s priateľmi,“ povedal Aaron v manifeste.

Škola nepožadovala súdny proces a uspokojila sa s tým, že mladík kópie odstránil. Lenže v roku 2011 sa do celého prípadu obuli federálni prokurátori a Aarona zažalovali. Hrozilo mu 35 rokov vo väzení a mastná finančná pokuta vo výške milión dolárov. 

Američan bol pre americkú vládu postrachom už dlhšie. V roku 2008 sa podieľal na stiahnutí 20 miliónov strán súdnych dokumentov z platenej štátnej databázy PACER, ktoré následne sprístupnil. Dokumenty, ktoré vyplávali na povrch odhalili obrovské porušovanie súkromia.

Aaron neskôr spoluzaložil sociálnu sieť Reddit, ktorú vo svojich dvadsiatich rokoch predal prestížnemu nakladateľstvu Condé Nast, vydavateľovi časopisov The New Yorker, Wired alebo Vogue. Zarobil si tak svoj prvý milión dolárov. Už v 14-tich rokoch sa podieľal na vývoji technológie RSS kanála, ktorý umožňuje preberať novinky z webov do počítača bez prístupu na danú stránku. 

Po jeho smrti sa zvýšil počet hackerských útokov a čoraz viac ľudí začalo upozorňovať na sledovanie a problém so slobodou na internete. V tom čase začala svoju činnosť skupina Anonymous, Bradley Manning vyniesol informácie týkajúce sa vojenských operácií v Iraku i v Afganistane a zároveň takmer štvrť milióna diplomatických depeší, ktoré americké veľvyslanectvá po celom svete adresovali Washingtonu. Potrestanie A. Swartza malo byť exemplárnym príkladom, že hacking americká vláda neakceptuje.

Zastrašovanie a tlak doviedli Aarona k depresiám, ktoré ukončil samovraždou. Dôvody jeho smrti opísala v emotívnom článku na svojom blogu jeho priateľka Taren Stinebrickner-Kauffman. „Verím, že Aaronova smrť bola spôsobená vyčerpaním, strachom a neistotou. Domnievam sa, že jeho smrť bola spôsobená prenasledovaním a stíhaním, ktoré trvalo dva roky. Tomu sa hovorí rýchly proces?“ napísala. 

Pred dvoma rokmi o ňom bol natočený dokumentárny film The Internet's Own Boy: The Story of Aaron Swartz a v januári tohto roka o jeho živote vyšla kniha The Boy Who Could Change the World.  

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy Alexandru Elbakyan, pirátsky web, Sci-Hub

Top články

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

30-ročná pornoherečka Stoya priznala, že porno, v ktorom pracovala, je odpad. Chce poukázať na násilie, ktoré sa v tejto brandži stáva bežným 11

Micelárne vody z lekárne v teste nevynikli. L'Oréal pohorel

Aké veľké je porno. Ovláda ho Česko

Halu na Vajnorskej nahradí Kmotrík stovkami bytov a apartmánov

Ako „podniká“ Ladislav Bašternák