Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Rada pre malých investorov: Vyhnite sa akciám a dlhopisom

10.03.2016 | Roman Scherhaufer

Názor | Novela zákona o dani z príjmov oslobodzuje od dane zisk dosiahnutý z predaja cenných papierov. Aj keď určite mnohých investorov a obchodníkov na kapitálovom trhu táto novela teší - s odôvodnením, že lepšia aspoň nejaká podpora ako žiadna, nedá sa charakterizovať inak ako účelová. Úprimná snaha o podporu rozvoja kapitálového trhu a dlhodobého sporenia prostredníctvom neho by totiž vyzerala inak.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Hneď na úvod každého odborníka zarazí, že sa dikcia zákona snaží z okruhu oslobodených cenných papierov vylúčiť nástroje kolektívneho investovania – podielové a investičné fondy. Odhliadnuc od diskriminácie na základe formy investície a jej uprednostňovania pred obsahom, zákon pripustil možnosť vystavenia dlhodobého sporiteľa nesystematickému riziku, spočívajúca v riziku zlyhania jednotlivého cenného papiera.

Nesystematické riziko sa odstraňuje práve dostatočnou diverzifikáciou cenných papierov portfóliu, pre zníženie tohto rizika na zanedbateľnú úroveň sa vyžaduje poskladať portfólio aspoň z 30 cenných papierov z daného trhu.

Preto sa vo vyspelých krajinách ako hlavný investičný nástroj pre dlhodobé investovanie a sporenie (napríklad účty 401K, IRA, ISA) používa kolektívna forma investovania prostredníctvom fondov, či už aktívne manažovaných (investičné a podielové fondy) alebo pasívnych kopírujúcich indexy (ETF).

Rozdiel medzi ETF a investičným fondom

Bežné investičné fondy majú portfólio obsahujúce 100 až 200 titulov. Hlavný rozdiel medzi ETF a investičným fondom, odhliadnuc od investičnej stratégie a poplatkov, je v spôsobe vysporiadavania obchodov s jeho akciami pri vstupe alebo výstupe investorov. Investičný fond vysporiadava tieto obchody prostredníctvo jedného „Transfer agenta“ a musí dodržiavať aj určitý manažment likvidity. Investičný fond je povinný ceny zverejňovať sám. Pri ETF sú starosti s likviditou prenesené na niekoľkých tvorcov trhu, ktorí zabezpečujú tieto obchody s určitým spreadom a ceny zverejňujú prostredníctvom burzy.

Napriek zbytočnosti tvorcov trhu pre investičné fondy vačšina z nich je prijatá na obchodovanie aj na burze. Ide o skôr o prestíž a prax na vyspelých kapitálových trhoch. Fondy dodržujú burzové pravidlá a zverejňujú informácie a účtovné výkazy na burze tak, ako ostatní emitenti cenných papierov, s ktorými sa na burze obchoduje.

Preto sa množina oslobodených cenných papierov v našom zákone o dani z príjmov vzťahuje aj na investičné a podielové fondy prijaté na obchodovanie na burze. Nevyvracia to ani spresnenie spôsobu predaja prostredníctvom ustanovenia o prevode cenného papiera podľa zmluvy na základe zákona o cenných papieroch.

Predaj akcie investičného fondu alebo podielového listu sa uskutočňuje na základe komisionárskych zmlúv prijatím pokynu daňovníka na predaj obchodníkovi s cennými papiermi. Obchodník s cennými papiermi vyberie miesto vykonania pokynu. V okamihu predaja dochádza k prevodu cenného papiera z majetku daňovníka do majetku kupujúceho. Daňovník nerieši, čo sa následne s daným cenným papierom deje. Či napríklad zanikol, pretože kupujúcim bol podielový fond, alebo v prípade dlhopisu, či akcie jej emitent.

Vyhnite sa priamemu nákupu akcií

Pre kvalitné dlhodobé investičné sporenie (oslobodené od dane až v dĺžke od 15 rokov a maximálnou ročnou kontribúciou 3000 eur) odporúčam využívať výhradne nástroje kolektívneho investovania, či už investičné a podielové fondy alebo ETF. Určite by sa retailoví investori mali vyhnúť nákupom pár individuálnych akcií ponúknutých v rámci individuálneho portfólio manažmentu, kde to okrem vyššie spomenutého rizika zaváňa aj nadmerným spoplatňovaním klienta pri príliš aktívnom obchodovaní.

A už vôbec by retailoví investori nemali reflektovať na ponuky investovania do dlhopisov malých slovenských spoločností, hoci by boli na burze kótované. Tie patria do portfólia tzv. „High Yield fondov“ a až tie sú vhodné na nákup retailovými investormi. Mimochodom, vhodnosť a primeranosť finančných nástrojov a poskytovaných služieb pre retailových klientov rieši európska smernica MiFID.

Novela obsahuje ešte jedno daňové oslobodenie. Zisk z predaja vyššie definovaných cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom je viac ako jeden rok. Odhliadnuc od toho, že pri obchodovaní sa investor má rozhodovať na základe vývoja trhu a nie na základe daňového zákona, zákon nerozlišuje, či sa týka iba transparentných burzových obchodov na likvidnom trhu alebo aj mimoburzových obchodov s nelikvidnými domácimi emisiami. A tu kdesi vidím aj motiváciu prijatia tejto novely.

Namiesto odstránenia značných rozporov a diskriminácií v už existujúcich normách, napríklad aplikovanie zrážkovej dane na redemácie z tuzemských podielových fondov alebo odvádzanie zdravotných odvodov zo zisku z predaja akcií zahraničných investičných fondov, sme vyprodukovali novelu daňového zákona, ktorá je rozporuplná a retailovým investorom rozhodne nepomôže.

Našťastie, množina uvedomelých sporiteľov sa rozširuje a trh kolektívneho investovania rastie z dôvodu kvalitných produktov. Tie nekvalitné podporujeme daňovými výhodami, ako vidíme napríklad v treťom dôchodkovom pilieri. A pre rozvoj domácich emisií by stačilo odstrániť takú neštandardnú inštitúciu, akou je Centrálny depozitár SR a nie budovať ešte jeden jej klon.

Autor je predseda predstavenstva European Investment Centre. 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy daňová podpora, investovanie, Názory