Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Nová vlna obchodíkov bojuje proti obalom. Doniesť si máte vlastné

01.12.2014 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Myšlienka predaja potravín bez obalov nie je žiadna revolúcia, ale návrat niečoho, čo tu bolo už dávno predtým, len sa to v dnešnej uponáhľanej dobe kamsi vytratilo. Hlavným cieľom českej iniciatívy Bez obalu je zbaviť sa používanie jednorazových obalov, drahých a nešetrných k životnému prostrediu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Novinár Petr Hanzel ani realitný maklér Ondřej Tesař s priateľmi nepatria medzi zelených aktivistov. Nedemonštrujú ani nebojujú proti silným obchodným reťazcom. Uvedomujú si však dopady konzumného spôsobu života na životné prostredie a bezbrehé produkovanie odpadu.

Pred pár týždňami sa preto rozhodli, že s tým niečo urobia a ponúknu spotrebiteľom prijateľnú alternatívu. Na Bělehradskej ulici v centre Prahe otvorili prvú predajňu Bezobalu.org, ktorej koncept je založený – ako už hovorí názov - na predaji potravín bez obalov.

Obchodík vedený neziskovkou chce spotrebiteľa naviesť, aby sa aspoň zamyslel nad zbytočným plytvaním.

Predajňa je útulná a ponúka vo veľkých nádobách potraviny dlhodobejšej spotreby: strukoviny, vločky, múku, orechy, oleje alebo sušené ovocie. Všetko v údajnej biokvalite. Obsluha zákazníkovi naváži presne toľko, koľko potrebuje.

Plastové obaly, mikroténové sáčky alebo plastové tašky nie sú k dispozícii. Zákazník si buď donesie vlastnú nádobu, alebo si kúpi papierový obal, ktorý stojí do desať českých korún, alebo látkovú tašku do 60 korún. Ročne by sa pomocou tohto konceptu a vlastných nádob mohlo podľa autorov ušetriť niekoľko desiatok kilogramov obalov. Bezobalová kultúra naráža okrem ľudskej pohodlnosti aj na podstatnejší faktor - hygienické normy.

Petr Hanzel (prvý zľava) a Ondřej TesařZdroj: Bezobalu.org

Každý rok vyprodukuje priemerný obyvateľ Slovenska aj Česka 325 kilogramov odpadu – ide o jednorazové obaly a vyhodené potraviny. V odpadkovom koši končí každý rok 89 miliónov ton potravín, ktoré Európania nestihnú skonzumovať, viac ako 40-percentný podiel na vzniku potravinového odpadu majú domácnosti.

Plasty a jednorazové obaly považujú autori konceptu spomínaného obchodu, ktorý na Slovensku zatiaľ chýba, za zbytočnosť. Zákazníkom chcú umožniť zaobstarať potraviny bez toho, aby platili zbytočné náklady na plasty a papier, investície do marketingu a reklamy firiem. To všetko sa, pochopiteľne, tiež odráža na vyššej cene výrobkov.

Expanzia čaká na úspech

Bezobalu.org svoj obchodík poníma ako experiment, ktorý má ukázať, či bude v Česku o takýto predaj dostatočný záujem a hlavne ako bude vlastne vyzerať bežný chod predajne. Voľný predaj totiž so sebou nesie niekoľko nástrah, ktorým bežní obchodníci s obalmi nečelia.

Všetky nádoby musia kontrolovať úrady hygieny spolu so systémom, ako bezpečne do nich predajcovia presýpajú potraviny tak, aby boli zdraviu neškodné a skladované podľa legislatívy. Obchod je tak stále veľkou záhadou, ktorú bude jeho tím ešte dôkladne eskúmať, hovorí v rozhovore pre TREND.sk Petr Hanzel.

Zákazník príde a zoberie si len toľko potravín, koľko potrebuje. Zaplatí len za vážené množstvo, ušetrí na obaloch.Zdroj: Bezobalu.org

Pražské neziskové združenie Bezobalu.org funguje v testovacom móde. Je dôvodom prísna legislatíva skladovania a nakladania s potravinami?

V prvom rade cieľom je zistiť, ako by sa dalo ušetriť a obmedziť plytvaním prírodných zdrojov. S konceptom bezobalového obchodu prišli už Taliani pred pár rokmi. Zistili na vlastnej koži, ako sa k tomu postavia dodávatelia, štátne úrady kontroly a hygieny a v konečnom dôsledku aj zákazník. Je totiž ťažké takýto koncept rozbehnúť na zelenej lúke, keďže ide o úplne iné fungovanie obchodu, na aký sme navyknutí.

Práve vďaka tomu, že týmto procesom Taliani prešli, nastavili niektoré riešenia - ide o otázky skladovania potravín, logistiky, ako potraviny predávať zákazníkom a ako im podávať informácie.

Aj my chceme mať v ruke výsledky seriózneho, intenzívneho výskumu a zistiť, kde sú konkrétne prekážky, či už legislatívne, hygienické alebo logistické. Je veľa faktorov, ktoré môžu náš zámer pokaziť alebo zmierniť jeho efekt. Aj preto sme sa rozhodli, že založíme neziskovku a spustíme predaj len ako testovaciu prevádzku s tým, že to budeme konzultovať s odborníkmi a úradmi hygieny, aby sme získali dôležité informácie o tom, akou cestou sa v budúcnosti vydať, aby sme mohli prevádzkovať takýto obchod. Bez obáv, že jedného dňa k nám niekto príde a obchod zavrie len preto, že sme niektoré veci podcenili alebo o nich nevedeli.

Čo bude výsledkom experimentu?

Výsledkom bude štúdia alebo radi by sme usporiadali aj medzinárodnú konferenciu, na ktorú by sme pozvali aj prevádzkovateľov podobných obchodov zo zahraničia. Napríklad v Taliansku fungujú takéto obchody už niekoľko rokov a dodávatelia ich považujú za rovnocennú alternatívu k hypermarketom. Chceli by sme porovnať našu skúsenosť po roku so skúsenosťami zo zahraničia. Všetko je však ešte predčasné, keďže sme neziskovka a uvidíme, ako to bude vyzerať s grantmi.

Nerobíte budúcej konkurencii špinavú robotu? Počas nasledujúceho roka získate know-how a potom vám ho iný obchodník ukradne a otvorí konkurenčné predajne.

To máte pravdu. Radi by sme však nastavili isté štandardy, keďže ich zisťujeme ako prví. Samozrejme, je možné, že na trh príde nejaký dravec s množstvom peňazí a využije to vo svoj prospech. Je to stále riziko, ale sami uvidíme, aká bude reakcia spotrebiteľov – či to bude úzka skupina uvedomelých ľudí, alebo to osloví širokú verejnosť.

Kto sú vaši dodávatelia? Oplatí sa im s vami spolupracovať a na základe toho meniť isté štandardy? Alebo ste nútení potraviny vo veľkom nakupovať v obaloch z veľkoobchodov a následne ich presypete do dóz?

Dodávateľská sieť, ich motivácia a distribúcia je jedna z našich najväčších výziev. Samozrejme, zo začiatku je to ťažké. Potraviny nakupujeme väčšinou vo veľkých obaloch po 25 či 50 kilogramoch. Tie rozsypávame do sklenených či plastových nádob, ktoré máme v predajni. Už tým šetríme životné prostredie, pretože pre bežných spotrebiteľov by to musel výrobca presypávať do menších obalov.

Veľkí dodávatelia majú isté štandardy a zotrvačnosť v systéme, v ktorom fungujú balenie a distribúcia. Pre nás sú menej flexibilní, pretože potrebujú veľký dopyt, aby mali motiváciu niečo meniť. Medzi nami a dodávateľmi existuje istá priepasť, ale na druhej strane jeden z dodávateľov strukovín bol ochotný vyjednávať. Snaží sa o tom premýšľať a robí drobné krôčky, ako by nám vyhovel. Samozrejme, zameriavame sa na menších dodávateľov – farmárov, čo najviac lokálnych.

Neuvažujete aj nad expanziou na Slovensko?

Už sa aj ozvalo niekoľko ľudí zo Slovenska, napríklad nedávno zo Zvolena. Do budúcna by to bolo fajn, máme tam aj pár spriaznených duší. Uvidíme, aká bude odozva u nás a potom budeme nad tým uvažovať. Najhoršie je, ak sa unáhlite ako v Británii, kde otvorili zároveň aj reštauráciu, v ktorej varili len z bezobalových surovín. A neklaplo to. Takúto veľkú zmenu nejde uponáhľať. Najskôr je potrebné preskúmať pôdu pod nohami. Nesmie sa podceniť ani jeden článok reťazca.

Kto je typický zákazník? Chodia k vám hipsteri na bicykloch?

Zatiaľ je skoro konštatovať, či sa u nás vytvorila nejaká komunita. Hipsterov nebadať, skôr ide o ľudí, ktorí nevyhadzujú peniaze za značky oblečenia a sú uvedomelí v tom, že nechcú plytvať s prírodnými zdrojmi. Chceme postupne kultivovať spotrebiteľa, a to nie tak, že by sme ich nasilu presviedčali. Skôr ich chceme motivovať, že si ekonomicky založení spotrebitelia uvedomia, že môžu ušetriť. A potom možno prídu na chuť ekologickosti. Nie je dobré ľudí do ekosprávania nútiť.

Vyriešte hygienu a môžete to spustiť aj na Slovensku

Najťažšie podľa autorov projektu bolo splniť hygienické normy, ktoré sa snažia starostlivo dodržiavať. Do potravín sa nesmie dostať najmä vlhkosť, cudzorodé látky a škodcovia. Tento spôsob predaja nie je v podstate výnimočný a oficiálne povolený aj na Slovensku. Hypermarkety a predajcovia na trhoch predávajú potraviny ako ovocie a zeleninu bez obalov, príkladom sú pekárenské výrobky, sušené ovocie či orechy, ktoré sa dajú kúpiť balené alebo sa dajú odvážiť na mieste. Eko-hriech je, že v predajni si zákazník tieto výrobky opäť iba zabalí do sáčku.

„Predaju potravín bez obalov nebráni nič, ak obchod upraví pravidlá predaja týchto potravín a vytvorí hygienické podmienky zabezpečujúce bezpečnosť, respektíve zdravotnú neškodnosť týchto potravín,“ potvrdil pre TREND.sk hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Zmeniť na tom nemá nič ani pripravovaná vyhláška, ktorá aktuálne rieši označovanie potravín, respektíve poskytovanie informácií o potravinách.

Inšpirácia zo sveta

Bezobalu.org sa inšpirovalo podobnými zahraničnými iniciatívami. Najstaršou je londýnska Unpackaged, ktorú založila ešte v roku 2006 biofanúšička Catherine Conway. Obchod sa však prerátal - najprv sa musel pre nedostatok záujmu sťahovať a na novej adrese v roku 2012 otvoril súčasne aj reštauráciu a bar, ktorý bol v blízkosti populárnej pizzérie a mexickej reštaurácie. Nedostatok záujmu, ekonomické problémy a vysoký nájom za nevyužitý priestor bez zákazníkov donútil majiteľku biznis zatvoriť v januári 2013.

Podľa webstránky myšlienka stále žije a predajňa „nahých“ potravín sa mala obnoviť na jeseň tohto roka. Dodnes sa tak nestalo.

Naopak reťazec potravín bez obalov Negozio leggera v Taliansku prekvitá, rovnako sú populárne aj bezobalové automaty v talianskych supermarketoch. Predaj potravín bez obalu je populárny aj v USA, kde funguje texaský reťazec In.Gredients.

Uvoľnenú legislatívu a trend jesť potraviny bez obalov využili v Nemecku aj Sara Wolfová a Milena Glimbovskiová. V lete otvorili bezobalový supermarket Original Unverpackt. Na rozbeh projektu v berlínskej štvrti Friedrichshain Kreuzberg využili vyzbierané peniaze prostredníctvom crowdfundingu. Vďaka nemu vybrali od viac než 4-tisíc ľudí vyše 100-tisíc eur, cieľ bol len 45-tisíc eur.

„Tento projekt má vyslať signál potravinárskemu priemyslu, že existujú aj iné spôsoby fungovania. A my ako zákazníci konečne máme možnosť nakupovať veci tak, ako naozaj chceme. Myslíme si, že súčasný spôsob nakupovania nie je udržateľný,“ napísali na blogu autorky projektu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2