Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Tričko odhodíte do kontajnera Humany a nájdete ho v second hande

09.12.2014 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Humanitárna organizácia Humana People to People tvrdí, že oblečením z ich kontajnerov financujete humanitárne projekty v Afrike. V skutočnosti je Humana skvelý biznis.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 14

Každý rok priemerný Európan vyhodí 25 kilogramov textílií. Ide o oblečenie, posteľnú bielizeň, uteráky či bytový textil. Recyklácia a nakladanie s týmto odpadom, ktorý škodí nielen životnému prostrediu a estetickému vzhľadu okolia, je chvályhodné a má svoje racionálne opodstatnenie.

Vo väčších obciach a na sídliskách tamojším obyvateľom bijú do očí obrie kontajnery určené na zber oblečenia, ktoré riešia problém s jeho prebytkom.

V prípade spoločnosti Humana People to People je zber prezentovaný na dobročinné účely. Zbavíte sa nohavíc, do ktorých sa už roky márne pokúšate dostať, a ešte máte pocit, že ste urobili humanitárny čin roku, keďže chudobný Afričan bude mať čo na seba.

Kde smeruje oblečenie z Humany na Slovensku?

Na Slovensku pôsobí Humana v dvoch právnych formách: Humana s.r.o. a Humana ako občianske združenie, ktoré bola registrované v auguste 2008. Činnosť sa rozbehla na plné obrátky až o dva roky neskôr.

Eseročka Humana podniká v maloobchode, teda prevádzkuje na Slovensku second handy, občianske združenie Humana sa zaoberá len zberom oblečenia zo spomínaných kontajnerov. Obe spoločnosti zhodne tvrdia, že podporujú charitu v Afrike – spoločnú majú adresu a meno, ale ide o odlišné firmy, ktoré majú spoločné humanitárne projekty.

Občianske združenie na Slovensku zastupuje Juraj Kunák, ktorý o sebe tvrdí, že robí v združení „dievča pre všetko“ – od administratívy, cez zber oblečenia až po marketing. Je o svojej práci presvedčený a evidentne ňou žije. Priznáva, že väčšina oblečenia z ich kontajnerov nejde priamo do Afriky na humanitárne účely, ale končí v second handoch mimo Slovenska. „Ich umiestnenie v obchodoch je dnes problematické, pretože po odstrihnutí ruského trhu, cena obnoseného oblečenia klesla aj o polovicu,“ vraví pre TREND.sk.

Oblečením je Európa preplnená a občianske združenie Humana slovenské oblečenie predáva ďalším odberateľom. Keďže do kontajnerov sa dostáva oblečenie v rôznej kvalite, kilo netriedených textílií sa na trhu pohybuje za cenu od 12 do 20 centov. „Ak cena padne pod 10 centov, tak to sa nám ani neoplatí zberať, pretože nezarobíme ani na naftu do auta, ktorým vyprázdňujeme kontajnery,“ vysvetľuje.

Aby Humana „zhodnotila“ darované oblečenie z kontajnerov, využíva triediace linky. Humana týždenne na Slovensku vyzbiera 10 ton oblečenia. Použiteľných na ďalší predaj je asi 60 percent textílií, zvyšné putujú na recykláciu alebo sa predávajú firmám z priemyselného sektora za minimálnu cenu.

Humana Slovensko má triediace centrum nachádzajúce sa v Martine a v Senci.Zdroj: www.humana-slovakia.org

Triedička v Martine zamestnáva 80 ľudíZdroj: www.humana-slovakia.org

Z triedičky do sekáčov

Využiteľné oblečenie je pre biznis zaujímavejšie. V triedičke sa rozdelí podľa kategórií: na zimné, letné oblečenie, oblečenie pre mužov, deti alebo ženy a dá sa do obrovských plastových balov, ktoré majú v priemere 20 kilogramov. Tie sa potom rozpredávajú second handom po Slovensku, zvyšok smeruje do sekáčov v Maďarsku, Rumunsku a v Česku.

Z kontajnerov vo výnimočnom prípade putujú aj do vlastných sekáčov Humana, ktorých je po Slovensku dvadsať. „Je to výnimočné, že od nás berú, pretože naša kvalita oblečenia nie je taká, akú chcú,“ hovorí J. Kunák. Preto oblečenie do Humana second handu putuje zo zahraničia – hlavne od zberačov oblečenia Humany z Talianska, Rakúska alebo Nemecka.

Humana predáva oblečenie second handom nie za 20 centov za kilo, ale účtuje im už vyššiu cenu, keďže oblečenie je už natriedené podľa kvality. Cena sa tu pohybuje od 1,50 do troch eur za kilogram – najdrahšie je najkvalitnejšie a najluxusnejšie oblečenie, ktoré má prezývku „cream“ alebo „exclusive“.

Podnikateľ zo sekáča si nemôže nakúpiť ľubovoľné oblečenie po pár kusoch, ale musí akceptovať celé plastové vrecia, ktoré sa odlišujú kvalitou a účelom použitia.

Dotácie do Afriky zatiaľ nešli

Z peňazí, ktoré získa občianske združenie Humany, platí odpisy áut, nájomné, platy či gastrolístky. „Poplatí sa všetko, čo má a zvyšné peniaze idú na humanitárne účely,“ priznáva šéf zberu.

Má to jeden háčik – vlani sa peniaze nezvýšili, a tak občianke združenie neposlalo dotáciu Afrike a tento rok hovorí o dotácii 5-tisíc eur. Tá môže, ale nemusí byť, pretože cena oblečenia klesla. „Minulý rok sme boli na nule a platili sme nejaké dlhy a prišlo nové vedenie. Tento rok ani neviem, aký podiel na celkových tržbách by mala byť dotácia 5-tisíc eur,“ zahmlieva účtovné pozadie firmy.

Peniaze v každom prípade smerujú na konkrétny spoločný účet do centrály Humany, čo je federácia Humana People to People Movement, ktorá sídli vo Švajčiarsku. Zo spoločného účtu sa má financovať „430 humanitárnych projektov v 42 krajinách sveta.“ Ako sa peniaze prerozdeľujú, J. Kunák nevie, pretože na financie a účtovníctvo podľa vlastných slov dosah nemá.

J. Kunák tvrdí, že aj napriek tomu, že dotáciu zatiaľ neposlali, šetria zberom oblečenia životné prostredie, šetria obci náklady za vývoz odpadu (s obcami alebo mestskými časťami majú podpísané zmluvy a prenájom miesta pre kontajnery majú vo väčšine prípadov zdarma - Humana platí len na troch miestach, jedným z nich je Karlova Ves v Bratislave, kde zaberanie verejného priestoru stojí Humanu 56 eur) a vytvárajú pracovné miesta v triedičke v Martine, v sklade na Kopčianskej ulici v Petržalke a nepriamo aj v second handoch, keďže môžu odniekiaľ brať tovar.

Miliónové obraty

Second handy spoločnosti Humana dosahujú slušné obraty.Zdroj: mojanitra.sk

Second handy Humana, ktoré prevádzkuje eseročka Humana People to People Slovakia, si nežijú zle. Hoci na Slovensku je len 21 obchodov, ich tržby dosiahli vlani 6,8 milióna eur, čo bol takmer trojnásobný nárast, ak porovnáme tržby za rok 2010.

Ani zisk nie je zlý, pretože dosahoval vlani 180-tisíc a rok predtým dokonca 342-tisíc eur. V rámci maloobchodov s textilom patrí Humana v porovnaní tržieb medzi top desať maloobchodov na Slovensku – po Kik Textil (33 miliónov), Zare (11,7 milióna), Bepone a firmách Denim, Slomik a Koba mu patrí siedme miesto.

Firma, ktorá je inak registrovaná v Lichtenštajnsku, je zdravá – dlh tvorí len 80-tisíc eur a úvery a podiel úverov od bánk na celkových aktívach tvorí 4,4 percenta.

Konateľmi second handu Humana sú podľa Obchodného registra Carina Bolin z Talianska a Helle Christensen z Rumunska. S firmou je možné spojiť sa telefonicky aj mailom, ale aj napriek urgenciám celý minulý týždeň nám firma nedokázala poskytnúť informáciu, koľko peňazí poskytla na humanitárne účely.

„Bohužiaľ, na základe našich predchádzajúcich negatívnych skúseností s médiami potrebujem každú komunikáciu odsúhlasiť s našou konateľkou, preto prosím ešte počkajte do zajtra, keď sa s ňou telefonicky spojím a dám vám odpovede,“ reagovala ešte minulý týždeň pre TREND.sk Jana Kavalierová, ktorá za eseročku Humana komunikuje a je uvedená ako finančný a administratívny manažér spoločnosti. Ďalej sa už neozvala.

Spoločnosť niekoľkokrát prešetrovala aj Finančná správa pre podozrenia z možných únikov na dani z príjmov a DPH. Kým v prípade dane z príjmov udelila tri pokuty (Jedna bola vo výške 570 eur, šlo o úroky z omeškania za posledných 10 rokov), v prípade únikov na DPH nezistila nič. Eseročka je však podľa informácií TREND.sk evidovaná u daniarov pri DPH ako vysoko riziková a v prípade dane z príjmov ako stredne riziková. Humana mala dočinenia aj so Slovenskou obchodnou inšpekciou.

AKTUALIZOVANÉ 9. decembra 2014 o 14:18, keď nám odpovedala Jana Kavalierová, ktorú citujeme v plnom rozsahu:

V minulom roku Humana People to People Slovakia s.r.o. prispela sumou 311 164 eur, tento rok sa nám podarilo zaslať medzinárodnému spoločenstvu Humana People to People 469 127eur. 

Náš zisk je tvorený za účelom podpory sociálnych projektov, ktoré zabezpečujú členovia medzinárodnej Federácie spoločností Humana People to People, ktorá dnes pôsobí v 42 zemiach na 4 kontinentoch. V súčasnosti je aktívnych viac ako 700 humanitárnych projektov, ktoré podporujú približne 12 miliónov ľudí v oblasti vzdelania, farmárčenia, ochrany životného prostredia a podpory komunít v rozvojových krajinách ako Mozambik, Malawi, Zambia, Angola, India, Čína a mnohé iné.

Humana Slovakia nakupuje šatstvo z rôznych Humana spoločností v Európe – napríklad z Talianska, Rakúska, Holandska, Nemecka, Nórska a Dánska. Takto zakúpené šatstvo triedime v triediacom centre v Martine a potom ho distribuujeme do našich predajní na Slovensku a tiež v Poľsku a Česku.

Firma spájaná so sektárstvom

O tom, či peniaze z predaja naozaj skončia v Afrike, existujú pochybnosti. Firmu, ktorá patrí do globálnej siete Humana, vo viacerých krajinách vyšetrovala polícia, novinári o nej píšu kritické reportáže a z niektorých štátov ju dokonca vyhnali.

Témou sa pred pár rokmi zaoberali aj rakúski novinári, ktorí zistili, že Humana dosiahla v Rakúsku v roku 2009 tržby 3,5 milióna eur, ale na humanitárne účely šlo len 160-tisíc eur, čiže len 4,5 percenta – zvyšok pokrývali náklady na logistiku, mzdy a nájomné. Humana je tak objektívne považovaný skôr za podnikateľský projekt ako charitatívny.

Celosvetová organizácia sa často skloňuje aj s dánskym sektárstvom Tvind, ktoré mal založiť ešte v 70. rokoch Dán Morgens Amdi Petersen. Čo je pravda o tomto združení a čo konšpirácia, sa nedá objektívne dokázať. Témou sa aktívne zaoberajú dvaja novinári, dánsky freelancer Frede Jakobsen a jeho britský kolega Mike Durham. Obaja prevádzkujú blog tvindalert.com. Vedenie Humany sa od sekty dištancuje a odmieta akúkoľvek spojitosť s ňou. „Nemám žiadne informácie o tejto sekte alebo o nejakých seansách,“ reagoval J. Kunák.

Celý systém má vraj riadiť M. Petersen a pod ním sú „manažéri projektov“ zvaní ako Teacher's Group. Novinári tvrdia, že pod rúškom charitatívnej organizácie je túžba po zisku aj za cenu daňových únikov. Cieľom, ako to dosiahnuť, sú dobrovoľníci, pretože sú zdrojom finančných príjmov a lacnou pracovnou silou. Organizácia má tak ušetriť najmä na strave, aj na očkovaní pred cestou. Aby sa mohli stať súčasťou Humany, potrebujú peniaze na školenie. Ak ich nemajú, môžu si ich odpracovať triedením starého šatstva, predávaním pohľadníc a propagačných letákov.

Konkurencia sa na charitu ani nesnaží hrať

Okrem Humany si založila biznis s vyzbieraným oblečením z kontajnerov aj akciovka Revenge (v slovenčine pomsta). Jej kontajnery nájdete pod označením Textil Eco. Nádoby s rovnakým názvom rozmietňuje aj poľská firma Wtórpol, ktorá odkopírovala Revenge. Rozdiely medzi nimi sú takmer na nerozpoznanie. Obe firmy majú ešte niečo spoločné – s médiami nekomunikujú, v okolí kontajnerov majú neporiadok a nehrajú sa na žiadnu charitu, ale na podnikateľov.

Akciovka Revenge je registrovaná v Prahe a jednou z konateliek je Emília Stančíková z Myjavy. TREND.sk ju oslovil s otázkami, kde putuje oblečenie, na ktoré odpísala, že „momentálne sa k tejto téme vyjadrovať firma nebude“.

Podarilo sa nám však spojiť so zástupcom spoločnosti Ľubošom Hrivnákom, ktorý za akciovku Revenge na Slovensku podpisuje jednotlivé zmluvy s mestskými časťami.

Kam smeruje oblečenie, ktoré vyzbierate v kontajneroch?

Smeruje najprv na triediacu linku. Malá časť skončí v second handoch, ale nie je to tak, ako si ľudia myslia, že takmer všetko skončí v second hande. Sme predsa len na Slovensku a textil, ktorý ľudia vyhodia, je natoľko vynosený a zničený, že sa nedá takto zužitkovať – možno päť percent. Zvyšok skončí v priemysle, najmä v automobilovom. Z handier sa potom urobia tesnenia, izolácie a podobne. Rovnako sa toto oblečenie využíva pri výrobe papiera v papierenskom priemysle. Časť, ktorá sa nevyužije, sa posiela do tretích krajín – Afriky a Ázie.

Spolupracuje v tejto veci s humanitárnou organizáciou?

Nie, nie. Chcem len povedať, že nie sme žiadna humanitárna organizácia tak, ako sa niektoré firmy prezentujú buď názvom alebo nálepkami. My sme firma, ktorá sa zaoberá ekologickým zhodnotením textilu. Nechceme sa hrať na humanitárnu organizáciu, ale spolupracujeme s Červeným krížom. Nepotrebujeme sa však biť do pŕs a niekde to vystavovať. My mestu vyzbierame textil a zabezpečíme to, že neskončí v komunálnom odpade alebo na skládkach, kde zaberá priestor.

Netvrdíme, že ste humanitárna organizácia, ale pýtame sa, či s nejakou spolupracujete.

Áno, je to treba zdôrazniť, že nie sme a nepotrebujeme sa prezentovať tým ako konkurenčné firmy a dobre viete, ktoré. Chceme predajom oblečenia pokryť náklady na logistiku a zber oblečenia. To je všetko.

Koľko second handov prevádzkujete na Slovensku?

Nie je ich veľa. Máme ich asi štyri alebo päť, dva z nich sú v Bratislave. Oblečenie smeruje len do vlastných second handov, nedávame ich nikomu inému. Je to však len mizivé percento, pretože kvalita oblečenia je nízka. Pokiaľ ľudia nebývajú v paneláku, tak jednoducho obnosené šaty niekde použijú – na chalupách alebo do záhrady. Vyhodia taký textil, ktorý je na hranici použiteľnosti.

Mestské časti sa sťažujú, že na kontajneroch nie je žiaden kontakt. Ako je to možné?

Na každom je nálepka a kontaktná linka. Zvyčajne nám ľudia hlásia, ak je kontajner plný alebo do neho vyhodili niečo omylom. Je možné, že to, čo tvrdíte, je to na poľských kontajneroch, ktoré nás kopírujú – kompletne skopírovali naše logá, nálepky ale aj texty, ktoré používame. Po obciach a mestských častiach ich rozmiestnili bez akýchkoľvek zmlúv a dodatočne ich zazmluvňovali.

To znamená, že nie všetky kontajnery Textil Eco sú vaše?

Naše sú bielej farby, oni majú také krémové ošúpané, čo veľa ľudí nevie. Nepoznám však názov tej poľskej firmy.

Sídlo poľskej spoločnosti Wtórpol v poľskom meste Skarżysko - Kamienna.Zdroj: Google Maps

Poznámka: Konkurenčnou firmou, ktorá kopíruje kontajnery Revenge, je poľská spoločnosť Wtórpol. Vznikla v roku 1992 a vypracovala sa - aspoň podľa jej webstránky - na jednu z najväčších spoločností v Európe zaoberajúcich sa triedením použitých odevov. Tvrdí, že má viac ako 52-tisíc kontajnerov v Poľsku, na Slovensku, v Česku a Maďarsku.

Ročne vyzbiera 40 miliónov kilogramov oblečenia a obuvi. Oblečenie sa následne predáva do second handov alebo priemyselným podnikom na ďalšie spracovanie. Firma tvrdí, že podporuje charitatívnu činnosť vývozom oblečenia „najvyššej kvality“ do Afriky, Ázie a strednej a východnej Európy.

Údajne pomáha aj deťom so zdravotným postihnutím, keď vlani založila Nadáciu Textil Eco. Nadáciou chce rozdať každý mesiac sto trojkolesových bicyklov chorým deťom. Na Slovensku však v zozname nadácií nefiguruje.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 14

Tagy charita, Humana, kontajnery, Revenge