Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Šéf Sygicu straší apokalypsou startupov. Nie je to vôbec také jednoznačné

28.01.2016 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Michal Štencl varuje, že lacný kapitál do mladých spoločnosti nafukuje ďalšiu technologickú bublinu. Ropná kríza, problémy s Čínou a rast sadzieb americkej centrálnej banky sú podľa neho koktejlom, ktorý sa neskončí dobre. TREND.sk sa pozrel na ďalšie dôvody, ktoré však vyjadrenia šéfa Sygicu skôr popierajú.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Existuje klasické podnikanie a podnikanie v startupoch, ktoré sa stalo v posledných rokoch skôr módnym hitom, tvrdí na svojom blogu zakladateľ firmy Sygic Michal Štencl. Kým klasický podnikateľ pri rozbehu firmy riskuje vlastné peniaze, nervy, spánok a nemá peniaze ani na jedlo, v prípade mladej startupovej scény to na prvý pohľad tak nevyzerá.

Mladíci si dokážu založiť a obsluhovať aj tri startupy naraz, ale ich firmy nie sú v zisku – často ani negenerujú žiadne peniaze. Tie si dokážu zohnať cez investorov a tak nafukujú startupovú bublinu. M. Štencl napísal, že je len otázka času, kedy sa trh mladých inovatívnych firiem nafúkne do rozmerov dot com bubliny z roku 2000.

Všetko sa začalo, keď počas krízy americká centrálna banka (Fed) naliala do komerčných bánk obrovské peniaze – cez skupovanie dlhopisov (kvantitatívne uvoľňovanie - QE).

Banky potrebovali voľný kapitál niekam umiestniť a tak ich investovali do rôznych fondov. Medzi nimi sú aj takzvané fondy venture capital, ktoré sa zameriavajú na financovanie mladých projektov alebo počiatočného rozvoja spoločnosti.

„Niektoré dostali milión, iné desať, ďalšie sto a niektoré dokonca miliardy dolárov. Čím ďalej čas plynul, tým bolo takých s miliardovými valuáciami viac. K tomu dopomohli akvizície typu Facebook a WhatsApp a zrodili sa nové unicorny, teda startupy s miliardovými valuáciami,“ tvrdí M. Štencl.

Krízu podľa neho naštartuje prvý „unicorn“, ktorý vstupom na burzu nezíska ani polovicu toho, čo dostal pri poslednej investícii od investorov.

Situáciu podľa neho zhoršuje Fed, ktorý už dvihol sadzby, čím sťahuje časť kapitálu z trhu. Banky budú tlačiť fondy do toho, aby im dokázali návratnosť investícií a fondy následne budú startupy tlačiť do ziskov alebo na burzu. Tí, ktorí to nedokážu, skrachujú.

Nervozitu umocňuje aj ropná kríza a hospodárske spomalenie v Číne. „Na každú krízu je potrebná väčšia skupina negatívnych fundamentov a blíži sa tá správna konštelácia,“ napísal M. Štencl.

S jeho slovami súhlasí aj technologický portál TechCrunch, ktorý pred dvoma týždňami napísal, že zvýšenie sadzieb Fedom bude mať „dramatický dopad na Silicon Valley a ďalšie strediská startupov“.

O bubline v startupoch, ktorých produkty sú často mimo spektra chápania bežného smrteľníka, sa hovorí už niekoľko rokov. Niektorí maľujú čerta na múr, iní upokojujú, že ide o zbytočnú paniku. TREND.sk sa pozrel bližšie na jeho vyjadrenia a v nasledujúcich riadkov chýry o možnej bubline poupravíme.

1. Dot com bublina by sa nemala zopakovať

Skeptici poukazujú predovšetkým na startupy, ktorých hodnota presahuje jednu miliardu dolárov. Príkladom je americká firma Uber, ktorej hodnota sa odhaduje na 62,5 miliárdy dolárov. Podľa skeptikov teraz dochádza k tomu, že kapitál z burzy nahrádza venture capital a peniaze od hedgových fondov ako Fidelity či Tiger Global Management. Problém by mal byť v tom, že obrovské sumy od týchto investorov nafukujú hodnotu technologických spoločností aj bez toho, aby nakoniec došlo k ich uvedeniu na burzu.

Andreessen Horowitz je asi najznámejšia venture capital spoločnosť v Sillicon Valley a vlani prišla s prezentáciou, kde bublinu spochybňuje. Tvrdí, že celkový objem financií prúdiacich do startupovej ekonomiky od investorov rizikového kapitálu je stále veľmi vzdialený od maxím z rokov 1999 a 2000.

Zároveň platí, že podiel celkovej valuácie technologického sektora k celému indexu Standard & Poor's 500 sa nachádza už dvanásť rokov na zhruba rovnakej úrovni a nenafukuje sa. Rovnako aj pomer P/E technologického sektora je dokonca nižší ako u celého indexu S&P 500. (P/E je pomer ceny a zisku - inak povedané zobrazuje zobrazuje vzťah medzi cenou akcie a očakávaným ziskom akcie).

P/E pri technologickom indexe Nasdaq dosahovalo v marci 2000 neuveriteľných 175. Čo znamenalo, že investori očakávali od zatiaľ neveľmi zárobkových firiem žiarivú budúcnosť. Po bubline tento indikátor klesol na 30. V súčasnosti tento index pohybuje okolo 27.

Zmenila sa aj štruktúra indexu Nasdaq. Kým v roku 2000 tvorili tech spoločnosti 65 percent indexu, dnes ich veľkosť predstavuje len 43 percent. Nahradili ich najmä firmy v zdravotníctve a farmaceutickom biznise.

2. Startupy sú len nepatrná časť ekonomiky

Startupy nie sú centrom vesmíru (aspoň zatiaľ). „Startupy nie sú celá ekonomika, takže zovšeobecňovať dianie v startupovom priemysle na celú ekonomiku nie je na mieste. Prehrievanie sa prejavuje v tlaku na rast miezd, keďže sa firmy bijú o zamestnancov. Nič také sa vo vyspelých ekonomikách na celoekonomickej úrovni v súčasnosti nedeje,“ tvrdí analytik X-Trade Brokers Kamil Boroš. Dokazujú to tieto dva grafy. 

Nezamestnanosť v rámci EÚ ako percento pracovnej sily

Nezamestnanosť v rámci EÚ ako percento pracovnej silyZdroj: ECB

 

Zamestnanosť v USAZdroj: FED

Inými slovami, uvoľnená menová politika, či už Fedu alebo ECB, nafúkla kvôli minimálnym výnosom niektoré rizikovejšie sektory a pri nich hrozí riziko problémov, ale z celoekonomického hľadiska nejde o veľké segmenty ekonomiky, ktorých problémy by ju mali stiahnuť do kolapsu.

3. Nedostatok kvalitných ľudí nie je nič nové

S blogom sa dá polemizovať aj v prípade nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, ktoré bublinu nafukujú - tým, že firmy skupujú odborníkov od konkurenčných firiem za vyšší plat. Minimálne v prípade slovenského trhu nejde o nič nové a prevratné, tvrdí Andrej Kiska, syn prezidenta, ktorý pracuje v spoločnosti Credo Ventures, kde vyhľadáva a vyhodnocuje investičné príležitosti v startupoch.

„Startupy na úrovni seed zamestnávajú priemerne päť až 15 ľudí a na Slovensku získalo seed investíciu asi 20 startupov za posledných pár rokov. Tým by mohlo dôjsť k relokácii tak 200 až 300 ľudí, takže neviem, na koľko sa dá z toho vyčítať nejaký trend,“ hovorí A. Kiska. Spomína, že nájdenie top ľudí bolo vždy komplikované. Tí najlepší majú viacero ponúk na zamestnanie a to aj vtedy, keď sa ekonomike horšie.

4. No a čo, že na burze získa startup len polovicu valuácie

M. Štencl sa opiera o presvedčenie, že bublina praskne, ak startup nezíska na burze ani polovicu toho, čo dostal od investora pri poslednej investícií. Podľa A. Kisku sa takáto udalosť stala už vlani a s trhom to nijako nezakývalo: „Už minulý rok sa to stalo viackrát, ako napríklad v prípade Square, a žiaden veľký krach neprišiel.“

Investori, samozrejme, idú do rizika, ale sú často istení pre prípady, ak by ich posledná investícia do firmy bola nižšia ako kapitál, ktorý získa firma na burze. Investori majú vo firme preferenčné akcie - ide o senior liquidation preference. Inými slovami, investori z venture capital spoločností sú vyplácaní ako prví - pred zakladateľmi alebo zamestnancami firmy. 

Čo je to liquidation preference

Predstavte si situáciu, že investor kúpi polovičný podiel vo firme, ktorej hodnota je 100 miliónov eur. Investoval do nej teda 50 miliónov. Firma sa predá investorom - na burze získa napríklad 75 miliónov eur.

Preferenčné akcie znamenajú, že počiatočný kapitál sa investorovi vráti tak či tak, pretože sú najprv uspokojované jeho požiadavky. Nedostane teda len 50 percent zo 75 miliónov dolárov, ale dostane viac - v prvom kole dostane plných 50 miliónov, ktoré do spoločnosti investoval a v druhom kole ešte polovicu zo zvyšku (25 miliónov). Celkovo investor dostal 62,5 milióna eur, pre ostatných akcionárov (napríklad zamestnancov) zvýši len 12,5 milióna eur.

Často sa stáva, že investori sú poistení nielen násobkom ako v tomto prípade, ale až dvojnásobkom či trojnásobkom liquidation preference, čo znamená, že si zoberú všetky peniaze. 

V prípade startupov, ktoré majú hodnotu nad miliardu dolárov, je u investorov liquidation preference bežnou súčasťou v každej firme

5. Za všetkým nie sú len centrálne banky

Čo sa týka slovenského trhu, kapitálu na financovanie mladých firiem vo fáze seed je dostatok (ide o predštartovaciu fázu financovania ranného najrizikovejšieho štádia ešte pred vznikom obchodnej spoločnosti).

Za týmto zdrojom nie sú primárne centrálne banky, ako to tvrdí šéf Sygicu, ale predovšetkým program Jeremie, čo sú štrukturálne fondy na investície do revolvingových nástrojov napríklad do rizikového kapitálu, pôžičiek alebo záručných fondov, ktoré následne ponúkajú slovenské banky.

Na druhej strane, na úrovni investícií Series A a Series B je kapitálu pomerne málo.

Seed fáza, Series A a Series B

Na vysvetlenie, aký rozdiel je medzi seed fázou financovania a investíciami Series A a Series B:

V seed fáze má startup prvý prototyp produktu a hľadá financovanie primárne na jeho dokončenie.

Vo fáze Series A má už buď prvotné tržby do 10-tisíc eur mesačne, alebo má veľkú používateľskú základňu. Oba tieto faktory pritom musia dokazovať, že produkt, ktorý firma vytvorila v seed fáze, niekto aj reálne používa, niekomu rieši významný problém. Ideálne je, ak už za riešenie tohto problému zákazníci aj platia. Pri series A ide o kapitál do predajného tímu a marketingu, ide o to, aby sa produkt dostal medzi čo najširšiu masu zákazníkov.

Fázy Series A a B financovania sú na rozdiel od seed fázy problematickejšie, pretože takýchto investorov na Slovensku je poskromne. „Je ich málo v porovnaní s napríklad českým alebo poľským trhom a taktiež v porovnaní s tým, koľko kapitálu je u nás k dispozícií na seed úrovni,“ tvrdí A. Kiska.

6. Fondy venture capital nedostávajú peniaze primárne z bánk

M. Štencl tvrdí, že väčšina fondov je uzavretá na štyri- až osemročné obdobie. Peniaze získali primárne od bánk cez lacné financovanie po kríze v roku 2008 a už onedlho od nich budú žiadať výsledky.

Problém je, že veľa startupov nezarába, a tak je návratnosť biedna. Fondy ich budú preto tlačiť, aby získali kapitál na burze, kde sa zistí, že tieto firmy sú precenené. Prááásk, píše šéf Sygicu.

V skutočnosti to také dramatické nie je. Venture capital fondy v drvivej väčšine nemajú kapitál od bánk - to platí nielen pre americký, ale aj európsky trh. V USA získavajú peniaze od veľkých penzijných fondov, ktoré majú investičný horizont v niekoľkých desiatkach rokov. 

„Naopak v strednej Europe sú to väčšinou buď Jeremie aktivity, alebo peniaze lokálnych high net worth individuals, ktorých vývoj burzy Nasdaq príliš nerozrušuje,“ upokojuje A. Kiska. 

7. Firmy nie sú ovce a majú na výber

Je nepopierateľné, že množstvo startupov je umelo nadopovaných, že trh je prehriaty a že prepad nejakého unicornu je tento rok takmer istý. Insideri však nepredpokladajú, že problémy niekoľkých unicornov so sebou stiahnu celý sektor. Spoliehajú sa na biznis model venture capital firiem.

„Tie v amerických podmienkach potrebujú znásobiť svoje fondy. Jediná šanca je, že im vyjde aspoň jeden zo startupov, ktorý získa obrovskú valuáciu. To im zachráni celý fond,“ vysvetľuje Michal Truban zo spoločnosti WebSupport, ktorý je tak startupistom aj investorom.

To je podľa neho dôvod, prečo sa venture capitalisti snažia všetky startupy tlačiť do veľkých rastov, pri ktorých zasa hrozí riziko krachu. Firma, ktorá rastie pomaly a generuje malý zisk, do ich biznis modelu nezapadá. Aj startupisti by si tak mali uvedomiť, či má ich firma na takéto financovanie ambície. Pre niektoré startupy alebo druhy podnikania je lepšie, keď financujú vlastnými zdrojmi (bootstrapping).

„Pre iné, ktoré odmietnu takéto financovanie, to naopak to môže byť zasa premárnená príležitosť stať sa svetovou jednotkou. Ale to by každý zakladateľ - majiteľ firmy mal vedieť: čo jeho firma potrebuje a načo má,“ uzatvára M. Truban.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Tagy bublina, start-up, Štencl, Sygic