Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Daň z dividend bude. Polovičná ako chcel Kažimír

23.09.2016 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Tlak zamestnávateľov na zmenu ohlasovaného zavedenia 14 percentnej dane z dividend priniesol ovocie. Po trinástich rokoch vláda opäť zavádza daň z dividend fyzických osôb, ale je polovičná oproti návrhu ministra financií Petra Kažimíra.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Namiesto 15 polovica

Rokovania to neboli jednoduché, povedal Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov. O zmenách v novele zákona o dani z príjmov asociácia rokovala s ministerstvom zdravotníctva, práce a tiež ministerstvom financií. Stretli sa aj s predsedom parlamentu Andrejom Dankom. Koaliční partneri zatlačili a výsledkom je sedempercentná daň z dividend.

 „Máme predstavu ďalších úprav zlepšujúcich podnikateľské prostredie a znižujúcich odvodové a daňové povinnosti, ale terajší výsledok je určite krokom vpred,“ komentoval zmeny V. Sirotka.

Do vlády išiel ešte v auguste návrh, aby sa z dividend vyberala daň 15 percent s tým, že sa zruší platenie zdravotných odvodov. Pritom v prvom variante uvažovalo ministerstvo financií s daňou 10 percent. Po kritike zamestnávateľov a tlaku koaličných partnerov z Mosta-Híd a SNS P. Kažimír oznámil, že ministerstvo financií sa dane nemieni vzdať. Podľa výsledkov rokovania koaličných partnerov je však pripravený urobiť určité „technické zmeny“.

Po týchto licitáciách a rokovaniach vláda v stredu rozhodla, že z dividend sa bude vyberať zrážková daň 7 percent. Na rozdiel od zdravotných odvodov z celej sumy vyplatených dividend. Zamestnávatelia pritom presadzovali sadzbu 5 percent. Rezort financií spočítal, že na dani vyberie 70 miliónov eur (plánoval 140). Zdravotníctvo však stratí vyše 18 miliónov.

„Napriek tomuto kompromisnému riešeniu však stále zdôrazňujeme, že ide o dvojité zdanenie rovnakého zisku, navyše bez doterajšieho horného limitu. Navyše nepostihne zahraničných vlastníkov, ale len slovenských občanov, najmä spolumajiteľov spoločností s ručením obmedzeným. Iba takýchto firiem je na Slovensku vyše 230-tisíc, týka sa to teda desiatok tisíc občanov,“ zhodnotil Peter Kremský z Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Aliancia upozorňuje, že daň z dividend pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej vláda sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to aj nedávny prieskum PAS.

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Cieľ sa nepodarí

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené.

Fyzickým osobám sa majú dividendy z obchodných spoločností alebo družstva zdaňovať zrážkou pri ich výplate, ak ich budú vyplácať slovenské firmy. Ak budú tieto dividendy fyzické osoby dostávať zo zahraničia, musia ich dať do daňového priznania a zdaniť.

Dividendy vyplácané medzi právnickými osobami v SR sa zdaňovať nebudú. Ak bude právnická osoba vyplácať dividendu inej právnickej osobe do daňového raja, mala by z nej zraziť daň vo výške 35 percent. Takto by mala právnická osoba zdaniť v daňovom priznaní aj dividendy prijaté od daňovníka z daňového raja.

„Podľa našich prepočtov sa toto opatrenie dotkne 2 500 ľudí,“ pripomenul P. Kažimír a dodal, že títo majitelia akcií spoločností sú dostatočne vplyvní a mocní a „preto v tomto prípade hovoríme o mediálnej dráme“.

Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka zníženie dane z dividend ocenil. „Je to krok správnym smerom.“ Dodal, že tých 2 500 ľudí, majiteľov fabrík, zamestnáva tisíce zamestnancov. „Ak im štát nebude vytvárať dobré prostredie na podnikanie, presunú svoje zisky inam.“

Retroaktivita nebude

Jednou z najväčších výhrad podnikateľov bola retroaktivita platenia dane z dividend. Najväčší zamestnávatelia už avizovali, že podajú podnet na Ústavný súd. Otázku retroaktivity napokon vláda vyriešila. Nerozdelené zisky z rokov 2004 až 2011 dani z dividend nebudú podliehať.

Zo ziskov v rokoch 2011 až 2016 sa budú platiť zdravotné odvody 14 percent pri zachovaní stropu vymeriavacieho základu. Ten je maximálne 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Za tento rok teda platia fyzické osoby zdravotné odvody z dividend maximálne zo sumy 51 480 eur. Na dividendy do roku 2003 sa bude uplatňovať daň 7 percent, čo je výhodnejšie ako dnes, kedy sa zdaňujú 19 a 25 percentnou daňou z príjmu.

Podiely pozemkových spoločenstiev

Pôvodne chcelo ministerstvo zdaniť aj podiely na výnosoch a na majetku vyplácané členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Platiť by v tomto prípade museli „malí“ a z malých príjmov. To najviac kritizoval rezort pôdohospodárstva, keďže daň z dividend mali platiť ľudia žijúci na vidieku a v dôchodkovom veku.

Vláda napokon rozhodla o čiastočnom ústupku.  Príjmy z pozemkových spoločenstiev budú oslobodené od dane z dividend do výšky 500 eur. To znamená, že ak podielnikovi vyplatí podiel na zisku viacero spoločenstiev, od dane budú oslobodené dividendy od každého spoločenstva do výšky 500 eur.

Kozmetické 1 percentuálny bod

Okrem zníženia dane z dividend fyzických osôb sa o percento zníži sadzba dane pre právnické osoby. Štátny rozpočet to bude stáť 130 miliónov. Aj percento je lepšie ako nič. Firmy, ktoré existujú dlhšie však vedia, akú daň platili v roku 2011. V roku 2012 Ficova vláda zvýšila daň pre právnické osoby z 19 na 23 percent.

Keď zaviedla od roku 2015 daňové licencie, klesla podniková daň na 22 percent. Aj po znížení dane na 21 percent bude mať Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb spomedzi krajín V4. V Maďarsku je len 10 percent, v Českej republike a v Poľsku 19 percent.

„Ide iba o kozmetickú, marketingovú úpravu sadzby dane. Treba si uvedomiť, že toto zníženie sadzby dane sa nebude týkať tých spoločností, ktoré musia platiť daňovú licenciu a len minimálne to pocítia malé spoločnosti,“ komentoval zníženie dane z príjmov pre firmy daňový poradca Martin Tužinský.

Ilustruje to na príklade. Právnická osoba, ktorá zaplatí v roku 2016 daň z príjmov vo výške 6 000 eur, v roku 2017 by z rovnakého základu dane zaplatila 5 727,27 eura, teda ušetrí len  272,73 eura.

Efektívna sadzba neklesá

Podľa M. Tužinského sa treba zamerať na efektívnu sadzbu dane. „Optické zníženie sadzby dane na rok 2017 nekompenzuje nepriame zvýšenie daňového zaťaženia právnických osôb, ku ktorému postupne dochádzalo v rokoch 2014 – 2016 zavádzaním neúmerného počtu položiek zvyšujúcich základ dane z príjmov. Len pre zdaňovacie obdobie roku 2015 pribudlo 32 nových položiek zvyšujúcich základ dane z príjmov PO, čo je nárast oproti roku 2014 takmer o tretinu.“

M. Tužinský si myslí, že podnikateľskému prostrediu by viac pomohlo odstrániť zo zákona o dani z príjmov nejasnosti a ustanovenia, ktoré sú právne nepreskúmateľné a v praxi neaplikovateľné. Spolu so znížením počtu pripočítateľných položiek k základu dane a znížením administratívnej záťaže podnikateľov by tieto opatrenia boli väčším prínosom ako optické zníženie nominálnej sadzby dane z príjmov o 1 %.

Pripomína, že zníženie sadzby dane z príjmov o 1 percentuálny bod si bude vyžadovať pre podnikateľov dodatočné administratívne náklady, keďže budú musieť prepočítať odloženú daň z príjmov v účtovníctve.

Cestovná mapa pre regulované firmy

Už 31. decembra by mala platiť zmena odvodu pre regulované firmy. Medzi firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach, patria spoločnosti v energetike, poisťovníctve, zdravotnom poistení, elektronických komunikáciách či poštových službách. Odvod sa má zvýšiť zo súčasných 0,00363 na 0,00726. 

Osobitný odvod zaviedla vláda koncom roku 2012. Platí ho na Slovensku vyše 60 firiem.

„Dohodli sme sa na cestovnej mape, kde výška odvodu bude platiť na roky 2017 a 2018, pre roky 2019 až 2020 pôjdeme o štvrtinu dole a na pôvodnú výšku odvodu sa vrátime v roku 2021,“ priblížil ako sa bude meniť výška odvodu P. Kažimír.

Dnes odvádza odvod firma vtedy, ak  má viac ako 50 percent príjmov z regulovaných činností. Tento princíp vláda ruší. Odvod bude platiť každá firma, ktorá má príjmy z regulovaných činností v prípade ak bude mať hospodársky výsledok vyšší ako 3 milióny eur. Každý rok sa platiteľ odvodu bude kvalifikovať na to, či má, alebo nemá byť ďalej platiteľom takého odvodu. P. Kažimír tvrdí, že výpočet odvodu bude preto férovejší. Zdôraznil, že v zákone je napísané, že tento odvod sa nemôže prenášať do cien. Vývoj po zavedení odvodu to potvrdil.

Odvod pre poisťovne

Poisťovne budú musieť platiť štátu platiť nový odvod 8 percent z neživotného poistenia. Ide o poistenie domácností, nehnuteľností, úrazové, cestovné poistenie. Poisťovne sa chystajú podať podnet na Ústavný súd, keďže odvod sa retroaktívne týka aj už uzatvorených poistných zmlúv.

P. Kažimír obhajoval jeho zavedenie tým, že dnes takýto odvod platia z povinného poistenia áut a prenos do cien bol minimálny alebo žiadny. Pripomenul, že od krízy sa poisťovní nedotkli žiadne zásadné zmeny.

Myslí si, že sa treba ľudí spýtať, ako sú spokojní s kvalitou služieb poisťovní, či vyrovnávaním poistných udalostí. Ohlásil pritom ďalšie zmeny, ktoré rezort financií  pripravuje pre sektor poisťovníctva. Ministerstvo chce prísne regulovať výšku sprostredkovateľských provízií v poisťovníctve.

Čo má byť neskôr

Zástupcovia podnikateľov a zamestnávateľov požadovali tiež rušenie daňových licencií už k januáru budúceho roka. Licencie zrušené budú, ale až od roku 2018.

„Dohovorili sme sa na ďalšom zjednodušovaní administratívy a znižovania finančného zaťaženia malých a stredných podnikov. Diskutovať budeme aj o  dopracovaní našich návrhov živnostenských licencií pre drobných živnostníkov a zdaňovania rodinných podnikov.  Návrhy sme odovzdali predsedovi národnej rady,“ dodal V. Sirotka.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Tagy Daň z príjmu právnických osôb, dividendy, novela