Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

12 krokov, ktorými Fico bral podnikateľom na sociálne balíčky

02.03.2016 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Milióny eur, ktoré vláda vybrala od firiem a podnikateľov opatreniami zvyšujúcimi dane a odvody, použila okrem iného na opatrenia v dvoch sociálnych balíčkoch. S daňovým poradcom Martinom Tužinským analyzujeme tie rozhodnutia vlády, ktorých výsledkom bolo priame a nepriame zvyšovanie daňového zaťaženia od roku 2012.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 33

1. Zmena výpočtu odvodov

Fyzické osoby (SZČO), ktoré sú povinne poistené pre sociálne a zdravotné poistenie, museli v rozpätí rokov 2012 – 2016 siahnuť hlbšie od vrecka. Zmenil sa totiž princíp výpočtu vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítajú odvody SZČO.

Živnostník, ktorý platil v roku 2012 minimálne poistné (160,24 eura mesačne) si priplatí o 42,02 eura mesačne. Od januára tohto roku platí mesačne do zdravotnej a Sociálnej poisťovne minimálne poistné 202,26 eura, čo je  ročne o 504,24 eura viac. V prípade maximálneho poistného SZČO je ročné poistné v porovnaní s rokom 2012 vyššie o 9 175,80 eura.

„Toto je možné považovať za priame zvýšenie daňového zaťaženia fyzických osôb – podnikateľov,” komentoval zmeny v odvodoch od roku 2013 daňový poradca Martin Tužinský.

2. Dve sadzby dane

Priamym zvýšením daňového zaťaženia fyzických osôb bolo v roku 2013 zavedenie 25-percentnej sadzby dane z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima pre rok 2013 oproti pôvodnej sadzbe dane 19 percent, ktorou boli zdaňované príjmy fyzických osôb bez ohľadu na ich výšku do roku 2012.

3. Odvody z dohôd

Dohodári a aj ich zamestnávatelia si poriadne priplatili na odvodoch od januára 2013. Okrem toho sa veľmi zvýšila byrokracia pri zamestnávaní dohodárov.

Výška odvodov pri dohodách sa začala odvíjať od toho, o akú skupinu dohodárov ide. Iné sociálne odvody z dohôd platí študent, dôchodca, invalidný či výsluhový penzista. Záleží tiež na tom, či má dohodár pravidelný alebo nepravidelný príjem. Ak patríte medzi „ostatných“ dohodárov s pravidelným mesačným príjmom, platíte od roku 2013 sociálne odvody v plnej výške tak, ako je to pri riadnom pracovnom pomere - čiže 13,4 percenta zamestnanec a 35,2 percenta zamestnávateľ.

Priamym zvýšením daňového zaťaženia bolo od januára 2013 zavedenie maximálnej hranice príjmu pre študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študenta. Do roku 2014 bola táto hranica pri študentovi do 18 rokov nastavená na maximálny mesačný príjem 66 eur a pre študentov od 18 do 26 rokov bola 155 eur. Od roku 2014 sa hranica príjmu, z ktorej neplatia odvody, zvýšila na 200 eur. Pri presiahnutí tejto sumy hradí sociálne poistenie nielen študent, ale aj jeho zamestnávateľ, a to v úhrne 30 percent.

4. Limit na paušálne výdavky

Nepriamym zvýšením daňového zaťaženia fyzických osôb bolo v roku 2013 zavedenie limitu paušálnych výdavkov vo výške 40 percent zdaniteľných príjmov na sumu 5 040 eur ročne. Týmto sa nepriamo zvýšil základ dane tým fyzickým osobám – podnikateľom, ktorí si v minulosti uplatňovali paušálne výdavky a ktorí mali zdaniteľné príjmy vyššie ako 12 600 eur.

Martin Tužinský pridal aj konkrétny príklad zvýšenia daňového zaťaženia živnostníka, ktorý uplatňuje paušálne výdavky.

„Napríklad taký živnostník, ktorý mal zdaniteľný ročný príjem vo výške 30-tisíc eur ročne (2 500 eur mesačne) vykázal základ dane (pred odpočítaním poistného plateného na sociálne a zdravotné poistenie) vo výške 24 960 eur namiesto 18-tisíc eur v porovnaní s rokom 2012. To v konečnom dôsledku znamená zvýšenie daňového zaťaženia v tomto konkrétnom prípade až o 58,44 percenta.“

Daň pri uplatnení nelimitovaných 40 % paušálnych výdavkov po odpočítaní nezdaniteľnej časti na daňovníka platnej v roku 2013 vo výške 3 735,94 eura bola 2 710,17 eura.

Daň pri uplatnení limitovaných 40 % paušálnych výdavkov po odpočítaní nezdaniteľnej časti na daňovníka platnej v roku 2013 v upravenej výške 2 360,44 eura (postup vyplývajúci z § 11 ods. 2 písm. b) ZDP) bola 4 293,91 eura.

5. Oklieštená nezdaniteľná suma na manželku

Nezdaniteľnú sumu, ktorou si daňovník znižuje svoj daňový základ, vláda nielenže už štvrtý rok nezvyšuje, ale zásadne oklieštila aj nezdaniteľnú sumu na manželku.

Nepriamym zvýšením daňového zaťaženia fyzických osôb od januára 2013 bolo obmedzenie uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku iba na zákonom taxatívne vymedzené prípady.

Nezdaniteľnú sumu si môže daňovník uplatniť len na manželku, ktorá s ním žije v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa považovala za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím.

6. Vyššia sadzba dane

Priamym zvýšením daňového zaťaženia právnických osôb bolo zvýšenie sadzby dane z príjmov z pôvodných 19 percent v roku 2012 na 23 percent v roku 2013 a na súčasných 22 percent (sadzba dane z príjmov platná od 1. 1. 2014).

7. Zavedenie daňovej licencie

Vláda zaviedla od januára 2014 pre právnické osoby daňovú licenciu. Neplatiteľ DPH, ktorý nepresahuje ročný obrat 500-tisíc eur musí štátu odviesť minimálnu daň 480 eur, 960 eur odvedie platiteľ DPH, ktorý nepresahuje ročný obrat 500-tisíc eur. Firma, platiteľ DPH s ročným obratom vyšším ako 500-tisíc eur zaplatí licenciu 2 880 eur.

„Uvedené ustanovenie zaviedlo minimálnu daň aj pre tie právnické osoby, ktoré si uplatňujú z minulosti odpočítanie daňovej straty, respektíve aj pre tie, ktoré dosahujú daňové straty. Toto opatrenie možno považovať za priame zvýšenie daňového zaťaženia právnických osôb,“ komentuje tieto zmeny M. Tužinský.

8. Odpočet straty

Od januára 2014 nastali vážne zmeny pri odpočítavaní daňových strát od základu dane. Zmeny firmám vážne skomplikovali daňové plánovanie a optimalizáciu daní.

Vláda obmedzila možnosť odpočítavať si daňovú stratu z pôvodných 7 rokov (respektíve 5 rokov) v ľubovoľnej výške na štvrtiny rovnomerne počas štyroch po sebe idúcich zdaňovacích období. Túto úpravu možno považovať za nepriame zvýšenie daňového zaťaženia.

Podnikateľ okrem iného stratil možnosť optimalizovať aj straty, ktoré vykázal v rokoch 2010 až 2013. Podľa daňových odborníkov boli zmeny daňovej straty retroaktívne. Podnikatelia totiž v minulosti, keď „zbierali" staré straty, nemohli vedieť, že zvyšnú časť neuplatnenej straty od januára už nebudú môcť využiť podľa pôvodných pravidiel. Ak by daňovník v rokoch 2015 až 2018 nevykázal základ dane, alebo ho vykáže nižší ako je štvrtina straty, stratí nárok na jej uplatnenie v celej výške alebo v rozdiele, o ktorý je základ dane nižší ako príslušná časť straty, ktorú si môže daňovník uplatniť.

9. Zvyšovanie základu dane

Dôkazom nepriameho zvyšovania daňového zaťaženia je podľa M. Tužinského aj počet rôznych pripočítateľných položiek k základu dane z príjmov, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie.

„Zákon o dani z príjmov obsahoval v roku 2014 celkovo 83 položiek zvyšujúcich základ dane, pre rok 2015 ich bolo potrebné zohľadňovať až 116, čo predstavuje medziročný nárast takmer o 40 percent. Dopad na konkrétneho daňovníka právnickú osobu je zatiaľ nevyčísliteľný.“

10. Nárast minimálnej mzdy

Záväzok premiéra Roberta Fica, aby sa do roku 2016 minimálna mzde čo najviac priblížila k 400 eurám, vláda splnila. Túto úlohu si premiér dal do druhého sociálneho balíčka. Minimálna mzda sa od roku 2016 zvýšila na 405 eur pre najmenej náročnú prácu a na 810 eur pre prácu zaradenú do najvyššej kategórie náročnosti. Zamestnanec musí za hodinu práce zarobiť najmenej 2,328 eura. 

Dnes poznáme šesť stupňov náročnosti práce. Keďže odpočítateľná položka znižuje zdravotné odvody do mzdy 570 eur, z minimálnej mzdy na 4. stupni náročnosti (648 eur) už platia zamestnávatelia a zamestnanci plné zdravotné poistenie.

Problémom je, že spolu s rastom minimálnej mzdy nerastie aj odpočitateľná suma na zdravotné odvody. Pri mzde 380 eur dnes zamestnávateľ za zamestnanca neplatí zdravotné odvody. To znamená, že ušetrí oproti roku 2014 na zdravotných odvodoch mesačne 38 eur a zamestnanec si zase prilepší mesačne o 15,20 eura. Z minimálnej mzdy 405 eur už platí zamestnanec na zdravotných odvodoch 7,50 eura, zamestnanec si priplatí mesačne 3 eurá.

V roku 2012 bola minimálna mzda 327,20 eura. Jej rast na 405 eur od roku 2016 je podľa M. Tužinského citlivá téma. „Z pohľadu zamestnávateľa to znamená zvýšenie odvodového zaťaženia o približne 27 eur na každého jedného zamestnanca,“ vypočítava dôsledky.

11. Zmeny odpisov

Zmena odpisovania pri budovách zaradených do 6. odpisovej skupiny z pôvodných 20 na 40 rokov tak pre fyzické, ako aj právnické osoby môžeme považovať za nepriame zvýšenie daňového zaťaženia. Okrem toho zmenou princípu zdaňovania spätného finančného prenájmu v momente predaja lízingovej spoločnosti sa podľa M. Tužinského deformuje zmysel celého spätného finančného prenájmu, ktorého primárnym cieľom je zlepšenie cash-flow podnikateľa.

12. Zníženie DPH

Od januára 2015 sa mala základná sadzba DPH znížiť z 20 percent na 19 percent. Toto ustanovenie zákona bolo prijaté ešte predchádzajúcou vládou, a to k 1. januáru 2011.

 „O necelých desať mesiacov za obrovskej mediálnej kampane sme boli svedkami zavádzania občanov tejto krajiny o znižovaní sadzby DPH na vybrané druhy potravín z 20 percent na 10 percent a o úžasnom sociálnom rozmere tohto kroku,“ komentuje pohyby v sadzbe DPH M. Tužinský.

Pri kúpe nehnuteľnosti v novostavbe alebo pri kúpe auta, kozmetiky, oblečenia či elektroniky napríklad v hodnote 120-tisíc eur zaplatíme dnes o 1 000 eur viac.

„Aby občan Slovenskej republiky rovnakých 1 000 eur ušetril napríklad pri kúpe bravčového karé s kosťou, musel by ho pri priemernej cene 3,75 eura za kilogram vrátane 10-percentnej DPH (údaj ŠÚ SR za 01/2016) skonzumovať 2 933,33 kilogramu. Ak by aj štvorčlenná rodina skonzumovala v priemere denne 0,5 kg bravčového karé s kosťou, návratnosť 1 000 eur, ktoré preplatila pri kúpe nehnuteľnosti v novostavbe by bola viac ako 16 rokov. Ľudia však obvykle jedia aj iné potraviny ako napríklad zemiaky a cibuľu, ktoré sa ale v zníženej sadzbe DPH nenachádzajú.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 33

Tagy daň z príjmov, dane

Top články

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

30-ročná pornoherečka Stoya priznala, že porno, v ktorom pracovala, je odpad. Chce poukázať na násilie, ktoré sa v tejto brandži stáva bežným 11

Aké veľké je porno. Ovláda ho Česko

Halu na Vajnorskej nahradí Kmotrík stovkami bytov a apartmánov

Ako „podniká“ Ladislav Bašternák

Micelárne vody z lekárne v teste nevynikli. L'Oréal pohorel