Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Nominácie Manažér roka 2012: Ľuboš Lopatka

17.10.2012 | TREND

Z upratovania štátnej Sociálnej poisťovne odišiel sám, keď mu nová vláda začala vnucovať za podriadených svojich „verných“. Za necelé dva roky však dokázal, že aj zo špekulantmi atakovanej štátnej firmy sa dá spraviť čistý podnik.

Manažér roka 2012: hlavná stránka  | hlasovanie

Úžasne ma to baví, lebo v štátnej firme sa dajú pri dobrej práci rýchlo ušetriť obrovské peniaze. Zostanem tu však iba dovtedy, dokedy budem mať na svoju prácu priestor, povedal pred rokom TRENDU pri svojej prvej nominácii na cenu Manažér roka vtedajší generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka. Tento post prijal od bývalej vlády po rokoch šéfovania vo viacerých papierenských fabrikách.

Od júla už v poisťovni nie je. S výmenou vlády sa mu spomínaný priestor na prácu neprijateľne zúžil. Odišiel, lebo nebol ochotný vyhovieť žiadosti politikov prijať naspäť za šéfov pobočiek ľudí, ktorých pri jej zefektívňovaní sám prepustil.

V akom rozsahu a či vôbec prežijú ním zavedené zlepšenia štátnej inštitúcie, sa časom ukáže. V každom prípade však Ľ. Lopatka v poisťovni predviedol, že aj takáto inštitúcia vie pracovať s menším počtom ľudí, môže svoju prevádzku zabezpečiť za menej peňazí, nemusí byť rajom pre dodávateľov predražených služieb a dokáže naučiť poriadku neplatičov odvodov.

Nie je kompromis ako kompromis

Pôvodne si ho chcela druhá vláda Roberta Fica na poste šéfa poisťovne udržať. Konsolidácia verejných financií je jednou z jej hlavných úloh a človek, ktorý výbercu odvodov priviedol k väčšej efektivite, sa jej hodil. No po pár mesiacoch Ľ. Lopatka odišiel. „Nemám problém robiť vo zverených podnikoch kompromisy. No iba také, ktoré firme pomáhajú. Návrat ľudí, s ktorými som sa sám pôvodne v poisťovni rozlúčil, dobrým kompromisom určite nie je.“ Odchod z poisťovne ho síce mrzí, ale – ako tvrdí – ustúpiť nátlaku zhora raz by znamenalo ustupovať stále.

Sám verí, že jeho pôsobenie v poisťovni malo svoj význam, aj keď štandardný šesťročný mandát využil len na necelú tretinu. „Medzi zamestnancami poisťovne sa nám podarilo vytvoriť zdravú rivalitu. Súťažili o čo najlepšie výsledky, no zároveň sa aj kolegiálne informovali, ako zlepšenia dosiahli. Úplne sa to z ľudí vari nestratí ani pod iným vrcholovým vedením,“ dúfa. Podľa neho keď sa už raz poisťovňu podarilo zlepšiť, návrat späť zo strany kohokoľvek by už bol oveľa nápadnejší.

Príklad? Za dva roky sa jeho tímu podarilo prevádzkový fond poisťovne znížiť z necelých 150 na 115 miliónov eur. „Každému vedeniu poisťovne sa už teraz bude pred verejnosťou ťažko zdôvodňovať, prečo potrebuje na prevádzku opäť viac.“

Výsledky

Razantne pritvrdil aj vo výbere odvodov. Všetkých neplatičov začala poisťovňa zverejňovať na internete, a to už od dlžnej sumy nad tri eurá. Na tých, ktorým to nedošlo, vytiahol exekútorov. A nie hocijakých – pre poisťovňu mohli pracovať len tí s najvyšším inkasom pohľadávok. Stav starých pohľadávok tím Ľ. Lopatku znížil z jednej miliardy eur na zhruba šesťsto miliónov eur. Polovicu síce predstavoval odpis a presun nedobytných pohľadávok do Slovenskej konsolidačnej. Ďalších dvesto miliónov je však výsledkom lepšej práce vymáhačov vrátane šesťdesiat miliónov eur pochádzajúcich z oddlženia nemocníc. Ľ. Lopatka sa neobával hroziť nemocniciam ani exekúciami. Podľa neho je totiž ich dlh voči poisťovni často len výsledok slabej práce ich manažérov.

Vďaka tejto razantnosti vybrala vlani poisťovňa na odvodoch 5,6 miliardy eur. O štyristo miliónov eur viac ako rok predtým a dokonca o sto miliónov eur viac ako v „zlatom“ predkrízovom roku 2008.

Ľ. Lopatka si posvietil aj na dodávky tovarov a služieb. Veľa zdedených zmlúv zmenil či vypovedal. Vlani musel štát poisťovni poslať na výplatu dôchodkov o 160 miliónov eur menej, ako plánoval. A to poisťovňa pracovala s menším počtom ľudí – z pôvodných šesťtisíc ich bolo o tisíc menej.

Všetko sa to podarilo aj – a možno najmä – vďaka tomu, že Ľ. Lopatka dokázal do štátnej inštitúcie preniesť metódy riadenia v súkromných firmách. S ničím dlho neotáľal a všetky citlivé rezy vykonal rýchlo. Všetky však aj náležite vysvetlil. „Ak dotknutým zamestnancom či dodávateľom služieb rozumne odôvodníte vaše postoje, prijmú ich, aj keď nimi nie sú nadšení,“ hovorí.

Dôležité je podľa neho mať vždy jasné ciele s ich jasným časovým plnením. On sám chcel vyše štyroch pätín najvážnejších problémov poisťovne vyriešiť už za prvého pol druha roka. Z kľúčových úloh mu už nezostal čas na zmenu pridrahých prenájmov niektorých budov pobočiek. A z poberateľov rôznych druhov dôchodkov nestihol vyselektovať špekulantov.

Čo mu je jedno

K jeho zásadám patrí aj nemíňať energiu „na riešenie“ minulosti, ale pracovať pre budúcnosť firmy. „Keď sme našli v poisťovni nejaké zmluvy na príliš drahé služby, nezvolávali sme tlačovky, aby sme škandalizovali predchodcov, ale zamerali sme sa hneď na vyriešenie samotného problému. Zmluvy sme rýchlo menili v prospech poisťovne a ak to bolo nutné, informoval som len políciu, nech došetrí prípadné podvo- dy.“

V tendroch poisťovne za jeho vedenia „prechádzali“ aj firmy spájané s opačným politickým spektrom. V tom prípade, ak boli lacnejšie. Napríklad ešte za vlády Ivety Radičovej podpísal zmluvu na strážne služby s nitrianskou firmou Bonul, ktorá má blízko k Smeru-SD. Poisťovňa tým na strážení svojich budov šetrí štvrť milióna eur ročne. „Ak vie niekto kvalitne zabezpečiť úlohu za menej peňazí, je mi jedno, akých má priateľov,“ hovorí Ľ. Lopatka.

Za minulej vlády sa voči ľuďom, ktorí by sa mu chceli neprimerane starať do práce, obrnil aj vysokými nárokmi na pracovné výkony zamestnancov. „Ľudí, ktorí by u nás videli len útočisko pre neschopných, sme automaticky odradili požiadavkami na pracovitosť,“ spomína. Pre súčasnú vládu však boli tieto bariéry prinízke.

Spoločensky angažovanejší

Šéfovanie v štátnej inštitúcii ho priviedlo k tomu, že sa začal viac vyjadrovať k spoločenským problémom. Verejne upozorňoval starších ľudí na to, že môžu prichádzať o svoje dôchodky čerpaním drahých úverov od nebankových splátkových spoločností. „Nebolo mi ľahostajné, ako ekonomicky nepodkutí ľudia doplácajú na to, že uveria zle nastaveným reklamám týchto splátkových spoločností o tom, že splácať je ľahšie ako šetriť.“

Aj po zážitkoch zo štátnej poisťovne nelichotivo hodnotí fungovanie štátnej moci a vplyvných ľudí, čo sú na ňu napojení. Nedostatok peňazí v krajine sa podľa neho totiž dá hospodárskou krízou odôvodňovať iba čiastočne. „Skutočnosť je taká, že žijeme v rozkradnutej krajine plnej neporiadku a absentujú tu hodnoty. Bežný občan prestal veriť v spravodlivosť, lebo súdnictvo je hanbou krajiny a úradníci nezriedka zo strachu porušujú zákon a rozhodujú tak, ako očakávajú mocní, len aby si uchránili stoličku,“ hovorí Ľ. Lopatka. S tým, že takmer každá vláda si hľadá lojálnych až servilných ľudí, a nie čestných zamestnan- cov.

Pripúšťa, že takto dianie v krajine dosť zovšeobecňuje, ale robí to v záujme vyvolania diskusie a dosiahnutia nápravy. Ak k nej má dôjsť, nevyhnutne sa musí podľa neho zmeniť fungovanie štátnej a verejnej správy. Vrátane toho, že sa úplne zastavia politické nominácie a vyberať sa do nich budú len odborne zdatní a morálni ľudia. „Ani manažéri Sociálnej poisťovne by teda nemali byť z radov politikov či úradníkov fungujúcich podľa hesla, že kto nič nerobí, ten nič nepokazí, a tak sa udrží na svojom mieste čo najdlhšie.“

Späť

V septembri sa vrátil do súkromnej sféry. Po prvýkrát však nie je jeho hlavnou manažérskou úlohou ozdravenie problémového podniku či vybudovanie novej firmy od piky tak, ako tomu bolo vždy doteraz.

Pracuje pre skupinu podnikateľov okolo slovenského biznismena Jána Sabola, ktorá podniká v oblasti výroby liehovín i minerálok, prevádzkuje viaceré agrárne podniky, no najviac investuje do výroby bioprímesí do motorových palív. „Ide o stabilizovanú skupinu a mňa najviac zaujali jej ambiciózne plány. Láka ma, že spoznám zasa úplne nový biznis.“

Ľuboš Lopatka (51)

vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde neskôr získal doktorát. Do roku 1991 pracoval v trnavskom podniku Pozemných stavieb. V rokoch 1991 až 1992 bol námestníkom ministra privatizácie. Potom viedol podnik Slovenská kartografia i tuzemskú obchodnú dcéru fínskeho výrobcu výťahov Kone. Neskôr sa rozbehla jeho kariéra v papierenskom biznise. Na Slovensku i v Česku pracoval v tunajších dcérach švédskeho AssiDomän, holandskej Kappy, írskeho Smurfitu i fínskych Myllykoski a Metsälitto. Šéfom Sociálnej poisťovne bol od jesene 2010 do tohtoročného júla.

Partner projektu:                                             Official image partner:

kpmg logo manazer roka 2012

                                                    

marco mirelli logo manazer roka 2011

Foto - Maňo Štrauch

Článok vyšiel v týždenníku TREND 41/2012. Na webe je voľne dostupných niekoľko vybraných článkov z každého vydania. Väčšina obsahu z týždenníka TREND ostáva vyhradená pre predplatiteľov, ktorí majú neobmedzený prístup k aktuálnym aj archívnym vydaniam na webe a TREND si môžu sťahovať aj do mobilných aplikácií.
  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 13 Diskusia

Tagy: Manažér roka 2012

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 13 Diskusia