Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Tretí sociálny balíček je minulosť, ale reformné kroky v programe vlády nehľadajte

18.03.2016 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Pre voľbami chystal Robert Fico tretí sociálny balíček za miliardu eur. No tento plán sa už realizovať nebude. Vo programových tézach sa z neho objavili len dve opatrenia – 100-tisíc pracovných miest a zvyšovanie vianočných príspevkov. Najviac opatrení novej vlády má byť nasmerovaných na dôchodcov. Rodinám je určené len jedno, meniť sa bude rodičovský príspevok.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Slovenská ekonomika bude najvýkonnejšia medzi krajinami V4, Slováci dosiahnu 85 percent priemeru životnej úrovne krajín Európskej únie, o dva roky zostavíme historicky prvý vyrovnaný rozpočet a nezamestnanosť klesne pod magických desať percent. Pracovať teda nebudú už len tí, ktorí naozaj nechcú. Takúto víziu o Slovensku v roku 2020 predstavil Robert Fico pred voľbami na programovom sneme svojej strany.

Mal už pripravený tretí sociálny balíček s desiatimi opatreniami za miliardu eur. Malo v ňom byť aj zníženie zdravotných odvodov, byty pre mladých a učiteľov, rekonštrukcia internátov, viac peňazí pre opatrovateľov postihnutých detí a dôchodcov, obnova regionálnych ciest, viac policajtov a autobusy zadarmo.

Tento plán sa už realizovať nebude. Vo programových tézach sa z neho objavili len dve opatrenia – 100-tisíc pracovných miest a zvyšovanie vianočných príspevkov. Okrem toho si štvorkoalícia viacej všíma dôchodcov – sľubuje im zmenu valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, vyššie vianočné príspevky s dôrazom na starodôchodcov a možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri.

Ostatné záväzky sú viac ako všeobecné, bez konkrétnych čísiel. Ide o primerané zvyšovanie minimálnej mzdy, uplatňovanie pravidiel kolektívneho vyjednávania pri mzdových požiadavkách, nekonkretizované adresné sociálne opatrenia, flexibilitu pri poberaní príspevkov pri rodičovskej starostlivosti, sprísnenie podmienok pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby odmietajúce pracovať, podporu práce v sociálne zaostalých komunitách, zavedenie účinného inštitútu osobného bankrotu, boj s úžerou a dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií.

Hľadať v týchto tézach reformné prvky je strácaním času. Nič také tu nenájdete. Výsledok súvisí s tým, ako tento program vznikal. Zásadné reformy v sociálnych veciach, zamestnanosti čakať nemôžeme, skôr len kozmetické riešenia najviac kritizovaných opatrení.

1. 100-tisíc pracovných miest a zníženie nezamestnanosti pod 10 percent

Vláda Roberta Fica sa pred voľbami chválila tým, že vytvorila 130-tisíc pracovných miest. Faktom je, že Sociálna poisťovňa v apríli 2012 evidovala 1 696 655 pracovných miest zamestnancov s pravidelným príjmom a v novembri 2015 ich bolo 1 825 799. To však neznamená, že stúpol počet zamestnaných o 130-tisíc, keďže jeden človek môže mať aj viac pracovných úväzkov. Podľa Štatistického úradu bol nárast zamestnanosti menší. Výrazne totiž ubudlo živnostníkov. Zložili živnosť a stali sa z nich zamestnanci. Zamestnancami sú aj konatelia jednoosobových eseročiek, ktorí si vyplácajú odmenu, a aj dohodári...

Vláda sa tiež chválila peknými číslami znižovania nezamestnanosti – za štyri roky sa jej ju malo podariť znížiť z celkovej nezamestnanosti 14,7 percenta  (júl 2012) na 10,6 percenta evidovanej nezamestnanosti. Ficova vláda tu ale dala do súvisu dve čísla, ktoré sa porovnávať nedajú. Do celkovej nezamestnanosti sa totiž počítajú aj tí ľudia na úradoch práce, ktorí vykonávajú aktivačné práce, absolvujú rekvalifikačné kurzy alebo sú na absolventskej praxi či sú PN. Týchto ale v evidovanej nezamestnanosti nenájdete, preto toto číslo musí byť nižšie. Celková nezamestnanosť bola vlani v decembri 12,4 a nie 10,6 percenta.

S číslami sa dá čarovať aj inak za pomoci zmeny metodiky. Napríklad v roku 2013 ústredie práce zmenilo výpočet evidovanej (disponibilnej) nezamestnanosti. Prestalo počítať medzi nezamestnaných toho, kto je na aktivačných prácach. V tom istom roku sa zmenila aj definícia uchádzača o zamestnanie. Ak začal pracovať na dohodu, bol vyradený z evidencie uchádzačov aj vtedy, ak jeho príjem neprekročil 65 % zo životného minima.

Ak sa teda nová vláda bude chcieť po ďalších štyroch rokoch prezentovať dobrými číslami pri vývoji nezamestnanosti, takýmto spôsobom sa k nim môže ľahko dopracovať.

2. Primerané zvyšovanie minimálnej mzdy

Na svojom sneme Fico ohlásil aj radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy do roku 2020 na úroveň 500 eur a viac. „Nikto nás nezastaví vo zvyšovaní minimálnych miezd,“ oznámil vtedy straníkom. Radikálny nárast minimálnej mzdy sa v programových tézach cvrkol na primeraný. Dúfajme, že najnižšie mzdy naozaj porastú primerane k možnostiam ekonomiky a zamestnávateľov.

Dnes totiž poznáme až šesť stupňov minimálnej mzdy. Keďže odpočítateľná položka znižuje zdravotné odvody do mzdy 570 eur, z minimálnej mzdy na 4. stupni náročnosti (648 eur) už platia zamestnávatelia a zamestnanci plné zdravotné poistenie. Ak vláda súčasne s rastom minimálnej mzdy nezvýši odpočítateľnú položku na zdravotné odvody (teraz je 380 eur), slabo platení zamestnanci sa stanú pre zamestnávateľov drahšími.  

Vo väčšine krajín OECD sa minimálna mzda pohybuje medzi 30 až 45 percentami priemernej mzdy v krajine. Po poslednom zvýšení minimálky na 405 eur sa už Slovensko dostalo nad hornú hranicu. OECD odporúča Slovensku namiesto zvyšovania minimálnej mzdy znížiť odvody. Programové tézy s ďalším znižovaním zdravotných odvodov cez odpočítateľnú položku ale nepočítajú.

3. Čo bude s dôchodkami

Štvorkoalícia sa chystá meniť valorizáciu dôchodkov. Starobné dôchodky totiž stúpli od januára o smiešne nízke sumy. Viacej stálo poštovné za oznam Sociálnej poisťovne. Starobné porástli len o 1,90 eura, invalidné o 1,70 eura a vdovské a vdovecké o 1,20 eura.

Ešte v roku 2013 sa pritom starobné dôchodky zvyšovali o 11,2 eura. Asi aj pobúrenie penzistov bol pre Fica motívom na zmenu systému.

Vláda valorizačný mechanizmus menila v roku 2013. Oproti valorizácii v roku 2012 penzisti stratili na dôchodkoch mesačne takmer 3 eurá.

Do roku 2013 sa dôchodkové dávky zvyšovali o percento, ktoré tvorila polovica percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a polovica percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR.

Váha spotrebiteľských cien (inflácie) po zmene valorizácie narástla. V roku 2016 sa dôchodky zvyšujú o pevnú sumu. Tá sa vypočítava ako percento, pričom ide o 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mzdy, z priemernej mesačnej sumy dôchodku k 30. júnu 2015. Keďže za prvý polrok 2015 medziročná miera rastu spotrebiteľských cien predstavuje zápornú hodnotu - 0,3 % a 80 % valorizácie dôchodkov vychádza práve z tohto rastu cien, sú dôchodky valorizované iba na základe rastu miezd. Z tohto ukazovateľa sa však použilo iba 20 %.

Váha medziročného rastu miezd pri zvyšovaní penzií má klesať aj v roku 2017. Z rastu miezd sa bude zohľadňovať iba 10 %. Dnes je teda jasné, že v roku 2017 by dôchodky už valorizovať nemali. A to by penzisti vláde iste spočítali. Preto sa tretia Ficova vláda chystá zmeniť spôsob valorizácie. Zásadné zmeny to asi nebudú, lebo súčasne v programových tézach deklaruje vyrovnaný rozpočet.

Zvýšiť by sa mali vianočné príspevky a pridať by mala vláda aj starodôchodcom, ktorí šli do penzie pred rokom 2004 a penzie im boli vypočítavané podľa starého dôchodkového zákona. Koľko komu plánujú pridať, je zatiaľ nejasné.

Druhá Ficova vláda znížila od septembra 2012 odvody do druhého piliera  z 9 % na 4 %. Príspevok má od roku 2017 rásť o 0,25 percenta ročne na 6 percent v roku 2024. Väčší nárast príspevkov v druhom pilieri v programe nenájdete. Zmeniť by sa ale mal programový výber. Tak, aby sa k nasporeným peniazom dostalo viacej sporiteľov. Dnes si väčšina môže zakúpiť doživotný dôchodok v niektorej z troch životných poisťovní. Záujem o to však penzisti nemajú, nasporené peniaze nechávajú v dôchodkových spoločnostiach, lebo poisťovne im vypočítavajú veľmi malú sumu, z ktorej ešte ukrojí poplatok životnej poisťovne.

Vybrať si časť nasporených peňazí si podľa schválenej anuitnej novely budú môcť tí penzisti, ktorí budú mať dôchodok z prvého a druhého piliera vyšší než len dôchodok z prvého piliera. V hotovosti im poisťovňa vyplatí rozdiel. Tak sa k peniazom z druhého piliera dostanú ľudia s penziou niečo nad 530 eur mesačne. Na takúto penziu bude mať nárok ten, kto väčšinu života zarábal viac ako 1,25-násobok priemernej mzdy, čo je teraz 1 030 eur. Programový výber, tak ako je dnes nastavený, môže v skutočnosti čerpať len okolo 12 percent sporiteľov. V ďalších rokoch by ich percento malo rásť na 20 percent. Je to málo, veď práve programový výber bol najväčším ťahákom sporenia v pilieri.

Nešťastné riešenie je tiež dedenie nevyčerpaných peňazí z vyplácaného doživotného dôchodku v prípade smrti sporiteľa len do siedmich rokov od začiatku vyplácania penzie. Dnes dedičom penzistu, ktorý zomrie napríklad po štyroch rokoch od začiatku vyplácania doživotného dôchodku, poisťovňa vyplatí zvyšné nevyčerpané peniaze. Penzistom, ktorí pristúpia na takéto riešenie sa však vypočíta o 2 percentá nižší dôchodok. Ak sporiteľ umrie pred odchodom do penzie, úspory sa dedia celé.

V tézach budúcej vlády však nenájdete zmienku o prvom pilieri. Jeho nastavenie je pritom neudržateľné. Do piliera ľudia dnes prakticky odvádzajú takmer 25 percent a pritom sa ich penzia naďalej nespravodlivo a neprimerane kráti.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy Parlamentné voľby 2016, programové vyhlásenie vlády, vláda

Top články

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

Žena, ktorá mení pornobiznis zvnútra

30-ročná pornoherečka Stoya priznala, že porno, v ktorom pracovala, je odpad. Chce poukázať na násilie, ktoré sa v tejto brandži stáva bežným 11

Micelárne vody z lekárne v teste nevynikli. L'Oréal pohorel

Aké veľké je porno. Ovláda ho Česko

Halu na Vajnorskej nahradí Kmotrík stovkami bytov a apartmánov

Ako „podniká“ Ladislav Bašternák

Diskusia (0 reakcií)