Som vojak, ktorý v súčasnosti vykonáva základnú vojenskú službu. Nedávno som mal riadnu dvojtýždňovú dovolenku. Podľa služobného predpisu má vojak povinnosť odložiť veci, ktoré mu boli zverené na písomné potvrdenie, do skladu vojenskej jednotky. Túto povinnosť som si chcel splniť, ale večer pred nástupom dovolenky som nenašiel službukonajúceho vojaka, a tak som si veci uzavrel len do skrinky. Po návrate z dovolenky však som zistil, že všetky veci, čiže tzv. vojenské výstrojné súčiastky mi niekto odcudzil. Služobný orgán následne vydal rozhodnutie, v ktorom ma zaviazal nahradiť Armáde SR škodu vo výške 5 222 korún spolu so 17,6-percentným úrokom z omeškania. Ako sa môžem brániť, keď sa domnievam, že škoda vznikla bez môjho zavinenia?

Rozhodnutie sa opieralo s najväčšou pravdepodobnosťou o ustanovenie ¤ 156 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v platnom znení. Podľa citovanej klauzuly zákona vojak zodpovedá za stratu vojenských výstrojných súčiastok, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia, v celej výške. Tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že strata vznikla celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Preto sa musíte vyviniť spod povinnosti nahradiť škodu a preukázať, že strata zverených predmetov vznikla bez vášho zavinenia.

Ak nesúhlasíte s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu o povinnosti nahradiť škodu, môžete podať voči nemu odvolanie do 15 dní odo dňa, keď ste boli s rozhodnutím oboznámený alebo keď vám bolo toto rozhodnutie doručené. Odvolanie proti rozhodnutiu služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu má pritom odkladný účinok. Znamená to, že vyčíslenú škodu nemusíte zaplatiť, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie nepotvrdí odvolací orgán.

Ak medzičasom už odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým vaše odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie služobného orgánu, môžete voči tomuto rozhodnutiu podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), konkrétne podľa ¤ 244 a nasledujúcich ustanovení OSP. Vychádzajúc zo znenia zákona, v žalobe musíte uviesť, že napadnuté rozhodnutie Ministerstva obrany SR je nezákonné. Zároveň budete tvrdiť, že ste boli na svojich právach ukrátený rozhodnutím správneho orgánu.

Podľa mienky autora je v danom prípade daná žalovateľnosť rozhodnutia Ministerstva obrany SR, pretože žiadne ustanovenie ¤ 248 OSP nevyníma napadnuté rozhodnutie spod rámca žalovateľnosti v správnom súdnictve. Treba mať však na zreteli, že žalobu je v zmysle ¤ 166 zákona o vojenskej službe nevyhnutné podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v poslednom stupni. V tomto prípade totiž neplatí všeobecná dvojmesačná lehota na podanie žaloby, ktorú určuje ¤ 250b OSP.

V žalobe musíte zdôrazniť, že pred nástupom na riadnu dovolenku ste nezastihli službukonajúcu osobu, ktorá od vás mala veci prevziať do skladu vojenskej jednotky. Treba si uvedomiť, že keď interný predpis určuje vojakovi povinnosť odovzdať veci do skladu v čase pred čerpaním dovolenky, mal by zároveň služobný orgán zabezpečiť prítomnosť službukonajúceho vojaka, ktorý má sklad na starosti. Ak služobný orgán túto povinnosť opomenul, za primeranú úschovu možno považovať uloženie vecí do uzamykateľnej skrinky, ktorá je vyčlenená na tento účel.

Môžete argumentovať aj tým, že ako vojak nenesiete zodpovednosť za nedostatky v činnosti strážnej služby. Podľa ¤ 150 ods. 1 zákona o vojenskej službe služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať vojakom podmienky na výkon služby tak, aby mohli riadne plniť služobné úlohy. V rámci povinnosti predchádzať škodám sú povinní sústavne kontrolovať, či si vojaci plnia služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo k škodám. Zákon pritom stanovuje, že služobný orgán a nadriadený vojak majú na ochranu majetku štátu možnosť vykonávať kontrolu vecí, ktoré vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo do vojenského zariadenia alebo ktoré z nich vynáša. Existuje dokonca možnosť vykonať osobnú prehliadku vojaka. Vo vašom prípade bol odcudzený kompletný vojenský výstroj nie práve zanedbateľného objemu, pričom sa nenašiel ani jeden kus tohto výstroja. To práve nesvedčí v prospech vojenského útvaru, ktorý má povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k prípadným škodám.

Na to, aby bolo možné priradiť škodu k určitej osobe, sa vyžaduje splnenie štyroch podmienok. Škoda musí objektívne vzniknúť, musí dôjsť k protiprávnemu konaniu, je nutné identifikovať osobu škodcu a preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou, ktorej vznik sa mu kladie za vinu. Podľa názoru autora v tomto prípade nedošlo k preukázaniu dvoch náležitostí škody, a to neidentifikovala sa osoba škodcu a nepreukázala sa príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.