Šéf obchodného oddelenia príde ráno do práce a márne sa snaží prihlásiť sa do počítača. Po niekoľkých pokusoch klasických riešení typu vypnúť a znovu zapnúť sa odhodlá zavolať technikom. Tí mu oznámia, že na rozkaz zhora má zostať mimo dosahu svojho počítača. Prípad krutého zistenia manažéra, že dostal padáka, na druhej strane dobre ilustruje firmu, ktorá vie, že cena jej obchodných kontaktov je vyššia ako niekoľkomesačné platené voľno kľúčového človeka počas výpovednej lehoty.

Bezstarostné vedenie

Podľa pozorovaní forenzných vyšetrovateľov, ktorí pomáhajú firmám objasniť podozrenia z podvodných transakcií, sa najviac podvodov vyskytuje v čase zmien, ktorými firmy prechádzajú – paradoxne aj v rámci ozdravných opatrení. V teórii podvodov narábajú s trojicou pojmov, ktoré sprevádzajú každú trestnú činnosť – príležitosť, motivácia a sebazdôvodnenie. A práve príležitostí je v čase krízy viac, tvrdí šéf oddelenia forenzných služieb spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) Jan Vylita.

Pri vyrovnaní sa s krízou firmy prijímajú ozdravné opatrenia, ktoré často nevedia dobre komunikovať, navyše majú negatívny vplyv na zamestnancov. „Prirodzene sa pri znižovaní nákladov často dostaví úplná alebo čiastočná strata lojality zamestnancov, prípadne pocit ohrozenia, po ktorom nasleduje snaha vynahradiť si stratené benefity,“ vysvetľuje J. Vylita. Ešte jasnejšie je to už u prepustených zamestnancov. Veta: Čo sa mi najhoršie môže stať? je typickým príkladom sebazdôvodnenia.

Podľa štúdie PwC o hospodárskej kriminalite z roku 2007, v ktorej zozbierali informácie od firiem z celého sveta, bývajú páchateľmi najmä muži. A takmer polovica z nich je vo veku od 31 do 40 rokov. Z pohľadu vzdelania má zhruba rovnaká časť ukončenú základnú školu a 12 percent páchateľov sa môže pochváliť aj univerzitným diplomom. Tretina škôd, ktoré spoločnostiam vzniknú, je dielo vyššieho manažmentu. Štúdia PwC pripísala zodpovednosť za ďalšiu tretinu napáchaných škôd na vrub stredného manažmentu. Kriminalisti zostavili aj profil páchateľov. Až 40 percent z nich neodpracovalo vo firme viac ako dva roky. Ide o rozhodných ľudí s pozitívnym vzťahom k riziku, extrovertov a cieľavedomých karieristov.

Napriek tomu sa ukazuje, že podvody závisia z veľkej časti aj od toho, ako k pravdepodobnosti podvodov pristupujú samotné firmy. Porušenia zákonov sú menej časté v podnikoch, ktoré majú efektívne systémy kontroly a vybudovanú firemnú kultúru, ktorá odrádza od takýchto prešľapov. Z príkladov, ktoré forenzní audítori bežne riešia, sa dá odpozorovať, že firmy často nemajú definované ani oblasti, pri ktorých najčastejšie hrozí riziko podvodu, upozorňuje J. Vylita. Typickou rizikovou sférou je predaj pohľadávok. Situácia, keď manažér predá všetky pohľadávky spriaznenej spoločnosti s veľkou zľavou, nie je neobvyklá. Jedno z pravdepodobných zdôvodnení môže pritom byť, že jeho úlohou bolo zohnať hotovosť, alebo to, že dané pohľadávky by už len strácali na cene. Takýmto podvodom sa dá celkom účinne predísť alebo ich aspoň skomplikovať. Napríklad tým, že by firma nedala rozhodovaciu a kontrolnú kompetenciu do rúk jedného človeka.

Rovnako problematickou oblasťou je finančné poradenstvo. Môže sa stať, že poradca nedá investorovi práve najobjektívnejšie informácie o výnosnosti, na základe ktorých sa majiteľ investície vzdá a prerobí. Extrémom je, ak sa materské firmy o zahraničné pobočky vôbec nezaujímajú. Po dlhšom čase potom môžu napríklad zistiť, že firma vôbec nerobí účtovníctvo. Podobným prípadom je aj nemenovaná maďarská dcérska spoločnosť, ktorá z pohľadu matky výrazne znížila prevádzkové náklady oproti predchádzajúcemu roku. No keď zmluvu, na základe ktorej dcéra outsourcovala takmer všetky aktivity, preskúmali vyšetrovatelia, zistilo sa, že bola uzavretá za veľmi nevýhodných podmienok. Záväzok znel na desať rokov, pričom od tretieho roku sa mala cena za služby každoročne zvyšovať o tretinu. Napokon forenzný audit odhalil aj príbuzenské väzby oboch spoločností.

Škrt cez rozpočet

Slovenské firmy podľa štúdie PwC vo všeobecnosti veria, že ich kontrolné mechanizmy sú postačujúce, no až 67 percent všetkých prípadov bolo odhalených náhodne alebo kombináciou externých a interných varovaní. Ak firma svojmu najlepšiemu odberateľovi zvýši kreditný limit, dodá mu veľké množstvo tovaru a ten potom zmizne v prachu kopýt bieleho koňa, nie je veľmi veľa možností, čo s tým urobiť – okrem prenechania prípadu polícii.

No ak nový človek na kľúčovej pozícii vo firme zistí, že jeho predchodca uzatvoril množstvo pre firmu nevýhodných zmlúv, malo by to byť pre vedenie firmy posledným znamením, že treba zaplatiť audit a objednať špecialistov. V čase krízy, keď má firma často množstvo iných problémov, sa to môže zdať ako veľký jednorazový náklad navyše. No ten môže znamenať stop čiernym dieram, cez ktoré dlhodobo zbytočne miznú peniaze, a môže sa tak prispieť k ozdravnému procesu. V určitých prípadoch je dokonca možné získať prostriedky späť, napríklad uplatnením nároku z poistenia proti podvodom. Počas krízy, keď sa „previnilci“ ešte len cítia ohrození, to pre nich môže byť impulzom na zametávanie stôp a ničenie záznamov o trestnej činnosti. Presne to hrozí, aj keď firma takéto citlivé pochybenia chce riešiť pohovorom s vinníkom.

Varovné signály

Podľa J. Vylitu je v ľudskej prirodzenosti využiť príležitosť, keď sa ponúka. Práve preto by mali byť vlastníci firiem obozretní a mali by v prvom rade predpokladať, že k podvodom môže dôjsť aj v ich spoločnosti. Nebezpečenstvo motívu pomsty sa dá vypozorovať aj z obyčajných ľudských reakcií. Ak sa ukrivdený finančný riaditeľ hlučne sťažuje majiteľom firmy, že sa podľa vlastných očakávaní nestal generálnym riaditeľom a dokonca dostal výpoveď, napriek výdatnej pomoci pri procese privatizácie, je logickým krokom zablokovanie jeho prístupu k citlivým dátam. Obozretný prístup v tomto prípade mohol zabrániť tomu, aby firma prišla o kompletné marketingové plány spoločnosti alebo o dôležité obchodné kontakty, hovorí J. Vylita.

Ešte predtým ako sa spoločnosť stane obeťou podvodníka, treba sa na takúto možnosť pripraviť. A chrániť sa začína v momente podpisu zmluvy s novým zamestnancom. Ďalej by mala zabezpečiť, aby kontrolné systémy pokrývali aj riziko podvodov, nie len overovanie správnosti účtovania údajov. To úzko súvisí aj s rozdielom medzi audítorom a vyšetrovateľom, ktorý nezisťuje iba to, či je všetko správne zaúčtované, ale skúma aj to, či sú zmluvné vzťahy vo firme v jej prospech. Signál, že sa niečo deje, môže prísť aj od zamestnancov prostredníctvom „horúcich liniek“, ktoré by mali zaručovať anonymitu.

Ak už k podvodu dôjde, treba ho poriadne vyšetriť. Podrobné preskúmanie okolností môže firmu upozorniť na ďalšie slabé miesta. Navyše, ak chce zosobniť náhradu spôsobenej škody alebo využiť poistenie proti podvodom, musí byť okrádanie zo strany zamestnanca riadne vyšetrené. Spoľahlivé zaistenie dôkazov pritom zabráni tomu, aby poisťovňa zaradila poistnú udalosť do kolónky nesprávne obchodné rozhodnutie.

Uchrániť sa pred ďalšími stratami spôsobenými zamestnancami pomôže aj pár exemplárnych prípadov, ktoré môžu odradiť ďalších potenciálnych podvodníkov. Napriek tomu trestné stíhanie zástupcu firmy nie je príliš obvyklé. Prieskum spoločnosti PwC odhalil, že len 24 percent prípadov, ktoré pochádzali zvnútra spoločnosti, firma nahlásila orgánom činných v trestnom konaní. A to aj napriek tomu, že existuje povinná oznamovacia povinnosť trestného činu. Dôvodom je obava firiem o vlastnú reputáciu.©