Španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero môže pôsobiť ako priateľ konšpiračných teórií. To keď hovorí, že ekonomika krajiny sa stala obeťou komplotu špekulantov, ktorého cieľom je zničenie eura a zabránenie hlbšej regulácii finančných inštitúcií a trhov.

Za tieto výroky si i v denníku El País naklonenom socialistom vyslúžil spŕšku kritiky. „Špekulácia áno, konšpirácia nie,“ odkázali mu noviny.

Akoby J. Zapatero potreboval vysvetliť, že špekulácie sú to, čo trhy robia. A že hoci často reagujú poznačené panikou, najlepším argumentom pre ne musí byť rozumná a konzistentná ekonomická politika. No podľa denníka netreba konšpiračné teórie rozsievajúce pochybnosti o zdraví verejných financií. Sama vláda robí v tomto „veľmi dobrú prácu“ podkopávajúcu dôveryhodnosť krajiny.

Španielsko je pre svoje vysoko deficitné hospodárenie na radare už niekoľko mesiacov. Čo Madrid dostalo „do rečí“ a do svetových médií v uplynulých týždňoch ešte viac, boli problémy bankového sektora, o ktorého osude začali trhy hlasno špekulovať. A hoci sa médiá dočkali ráznych upokojujúcich uistení, závan obáv zostal visieť vo vzduchu. J. Zapatero musí oveľa presvedčivejšie než doteraz odpovedať na otázky, čo krajina urobí, aby sa definitívne nevydala gréckou cestou.

Nie, nie, nie

Dvestopäťdesiat miliárd eur, to je minulotýždňové číslo, ktoré spomenula správa španielskych novín El Economista ako sumu plánovanú Európskou komisiou a MMF na záchranu Španielska. Balík pomoci mal byť podobný tomu, ktorý získalo nedávno Grécko.

Hovorca komisie Amadeu Altafaj odmietol túto správu s komentárom, že je „veľmi bizarná“. Napriek tomu vyvolala vo svetových médiách rozruch a upriamila ešte viac pozornosť na Madrid. Hoci euro, vycvičené z predchádzajúcich horúcich správ, zostalo tentoraz pokojné.

Údaje Banky pre medzinárodné zúčtovanie pripomínajú, prečo sú finančné trhy také nervózne, keď sa spomenú v jednej vete banky a krajiny na južnej a západnej periférii Európy. Nemecké a francúzske finančné domy majú v Grécku, Španielsku, Írsku a Portugalsku v pohľadávkach 958 miliárd eur.

I preto sa európski lídri pomerne rýchlo minulý týždeň dohodli na zverejnení výsledkov záťažového testovania najväčších tunajších bánk. Ako podotýka Financial Times, nechať straty vykryštalizovať je jediný spôsob, ako obnoviť dôveru: „Aj keby boli čísla zlé, nebudú také zlé, ako budú najtemnejšie predstavy trhu.“

Šetriť, šetriť, šetriť

Socialista J. Zapatero musí napraviť, čo spôsobila aj jeho vláda. Po zvolení v roku 2004, ešte v časoch rastúcej ekonomiky, predstavila štedré sociálne programy. To socialistom pomohlo i vo voľbách v roku 2008, keď už všade doliehala kríza. V súčasnosti dávajú v prieskumoch Španieli prednosť opozičnej stredopravicovej Ľudovej strane. Navyše vládna strana musí zohľadňovať i rôznorodé záujmy silných regionálnych politikov.

Španieli sa akémukoľvek porovnávaniu s dnes najproblémovejším členom eurozóny stále úzkostlivo vyhýbajú. No je dobre si pripomenúť niektoré čísla, ktorými sa mu približujú. A pomerovať ich napríklad s Nemeckom. Krajinou, ktorá sa síce tiež nemôže pochváliť práve vzornými parametrami, no ako najsilnejšia európska ekonomika udáva smerovanie zóny.

Najviac znepokojenia aktuálne vyvoláva fiškálny deficit Španielov, ktorý sa za vlaňajšok prehupol nad 11 percent HDP. Gréci atakujúci 14 percent i Íri prekračujúci túto hranicu sa zdajú byť ďaleko, no pri zohľadnení ich veľkosti – Španielsko je piata najväčšia európska ekonomika, takmer trojnásobne väčšia ako grécka – a absolútnej hodnoty deficitu sú čísla reportované Madridom viac znepokojivé. Nemci za vlaňajšok vykázali deficit 3,4 percenta HDP, priemer eurozóny bol nad šiestimi percentami.

Španieli, poučení búrlivou reakciou na problémy v Grécku, zareagovali skôr a už začiatkom roka vytiahli do protiútoku s ozdravným plánom. Zaviazali sa, že ušetria 50 miliárd eur (znížením výdavkov, zastavením prijímania zamestnancov verejného sektora či zvýšením daní) a deficit znížia postupne do roku 2013 na úroveň troch percent HDP. Koncom mája pridali do plánu šetrenia ďalších 15 miliárd eur, napríklad znížením platov verejných zamestnancov. Zámer prešiel v parlamente o jediný hlas.

Drahí amigos

Podrobnejší pohľad do ozdravných plánov vyvolal nemálo zdvihnutých obočí. Analytici spochybnili reálnosť splnenia cieľa znížiť deficit tak radikálne. Vláda podľa nich príliš nadsadila očakávaný rast ekonomiky a tým i príjmovú stránku rozpočtu. Cieľ dosiahnuť v roku 2012 trojpercentný rast ekonomiky môže byť v časoch silných úspor prehnane ambiciózny.

Cestou, ako sa dostať z pasce, je nielen odhodlanie šetriť. Hlavný problém španielskej ekonomiky vystihol na svojom blogu nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman grafom, ktorý znázorňuje index jednotkových nákladov práce v Španielsku a v Nemecku. Kým zdražovanie nemeckej pracovnej sily od roku 2000 za dynamikou produktivity práce mierne zaostáva, rast ceny španielskej práce predstihol zlepšovanie produktivity takmer o tretinu.

Keďže export v dôsledku nižšieho dopytu klesá, zatiaľ čo importný apetít nie, rástol v predchádzajúcich rokoch i deficit bežného účtu platobnej bilancie. V roku 2007 dosiahol až desať percent HDP, odvtedy opatrne klesá. Ako upozorňuje Raiffeisen Research, vysoký deficit by nebol taký problém, keby krajina dovážala hlavne investičné tovary. No to nie je prípad Španielov, podiel takýchto komodít tvoril v uplynulých rokoch len zhruba 14 percent dovozov. Krokom správnym smerom by mohla byť reforma pracovného trhu, o ktorú sa Zapaterova vláda snaží. Súčasťou plánovaných zmien je napríklad možnosť jednoduchšie a lacnejšie prepustiť zamestnancov. To by malo podporiť konkurencieschopnosť firiem. No opäť – pozícia socialistickej vlády je oslabená a odbory už odkázali, že sú odhodlané ísť preto do generálneho štrajku.

Banky reality = problém

K rastu HDP dlhodobo prispievali investície, a to hlavne do prudko rastúceho realitného sektora. Toho, ktorý sa teraz spomína v súvislosti s praskajúcou bublinou i problémami bánk. Ceny v uplynulých rokoch rýchlo rástli, nové nehnuteľnosti pribúdali. Výsledkom je i to, že mnoho z nich nenašlo majiteľa. Koniec boomu sa odzrkadlil i na zosune stavebného priemyslu, jedného zo základných kameňov tamojšej ekonomiky. O prácu prišli státisíce slabo vzdelaných stavebných robotníkov. Nezamestnanosť sa už vyšplhala na 20 percent, suverénne najviac z celej únie.

Kam po peniaze

Španieli sa stále dokážu prefinancúvať na finančných trhoch, no s rastúcimi nákladmi. Minulý týždeň vláda predala ročné poukážky pri priemernom výnose 2,3 percenta, v máji sa pritom financovala v podobnej aukcii za 1,6 percenta. Budúci mesiac ju čaká úloha získať na trhoch vyše 16 miliárd eur. Je pravdepodobné, že sa to podarí, hoci i za cenu zvýšených úrokových nákladov.

No väčšie problémy ukazuje pri získavaní úverov privátny sektor. Práve ten je v zadlženosti podstatný. Kým dlh štátu je medzi najnižšími v eurozóne, v prípade súkromného sektora tvorí až 178 percent HDP. Šéf banky BBVA Francisco González preto podľa FT varoval, že „kapitálové trhy sú pre väčšinu španielskych firiem a bánk zavreté“.

Pôžičky súkromného sektora sú spojené často s realitným trhom. Koniec realitného boomu má teraz podobu i vysokého objemu nesplácaných úverov.

Získať dôveru investorov tak bude zo strany privátneho sektora znamenať tiež odkrývanie kostlivcov v skrini. Dlho skrývať straty vyprodukované cajas, družstevnými sporiteľňami, môže byť kontraproduktívne. Španieli musia vyčistiť systém, pričom môže padnúť niektorá z týchto inštitúcií. Ich veľkosť nie je v kategórii „too big to fail“, nemalo by to teda spôsobiť dlhodobú paniku, komentuje situáciu FT. Zvlášť keď veľké španielske banky sú evidentne v slušnej kondícii a trhy majú o nich dobrý prehľad, keďže sú kótované na burzách, nie ako cajas.

Aby štát znovu získal starú dôveru trhov i ratingových agentúr, bude musieť zreálniť plány a zabezpečiť, že rozpočtové škrty, zvyšovanie príjmov a podstatné reformy nezostanú iba na papieri.

Bankový striptíz

Šéfovia členských krajín EÚ chcú dokázať finančným trhom, že ich banky sú schopné odolávať zlým časom

Summit lídrov EÚ minulý týždeň priniesol až prekvapivo rýchle a konkrétne rozhodnutie. Šéfovia členských krajín odsúhlasili, že budú zverejňovať výsledky záťažového testovania, ktorému podrobujú svoje domáce finančné domy. Prvé výsledky by mali sprístupniť v júli.

EÚ si tak neosvojila obavy samotných bankárov, že zverejnené informácie by mohli oslabiť dôveru vo finančný sektor. Proti takémuto kroku protestovali najmä nemeckí a britskí zástupcovia bánk.

Snaha o transparentnosť súvisí s rastúcimi pochybnosťami o zdraví európskych bánk. Najnovším príkladom sú španielske finančné domy, hlavne tamojšie družstevné sporiteľne cajas. Nad jednou z nich už prevzala kontrolu centrálna banka, ostatné tlačí k spájaniu, aby dokázali odolávať zhoršeným podmienkam. Španielska centrálna banka preto už skôr oznámila, že bude výsledky stresového testovania zverejňovať.

Podľa Financial Times sa už španielske banky musia čoraz častejšie obracať pri získavaní zdrojov na Európsku centrálnu banku. Minulý mesiac mali z Frankfurtu požičaných takmer 86 miliárd eur, teda vyše 16 percent pôžičiek ECB. To je najvyššie číslo od vytvorenia eurozóny. Španielske banky tvoria zhruba 11 percent bankového systému eurozóny. Za mesiac pritom objem pôžičiek Španielom stúpol o 14 percent, ku koncu apríla dosahovali necelých 75 miliárd eur. Podľa FT je to známka akútneho napätia v tamojšom finančnom systéme.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.