Poslanci bratislavského parlamentu rozhodli, že hlavné mesto sa bude ďalej rozvíjať podľa tridsať rokov starého územného plánu. Výsledkom budú kalné vody, v ktorých si veľké ryby budú môcť robiť čo chcú, glosoval situáciu znechutený bratislavský primátor Andrej Ďurkovský. Jeho rozhorčenie je pochopiteľné, hoci pre väčšinu obyvateľov Bratislavy sa svet nezrúti. Ibaže budú napríklad pribúdať sťažnosti typu: „Ako je možné stavať bytový dom na kúsku zelene medzi štyrmi panelákmi? Len preto, lebo sa tam vopchá, a na to nie je nejaký predpis?“

Návrh územného plánu vypracovaný radnicou určite nie je ideálny a jeho chyby sú ospravedlniteľné iba čiastočne. Najmä množstvom organizácií, pečiatok a odporúčaní, ktoré musel magistrát k svojmu návrhu získať. To zabralo toľko času, že medzitým sa niektoré časti pripravovaného dokumentu stali neaktuálnymi. A po skompletizovaní byrokratickej procedúry už do návrhu nebolo možno vkladať aktualizácie.

Preto tam, kde má vyrásť polyfunkčná megaštvrť, bolo aj v návrhu stále zakreslené športové letisko. Preto z návrhu územného plánu nie je jasné, kadiaľ presne povedie nultý okruh okolo Bratislavy. Ani v stále platnom územnom pláne, ani v novom návrhu niet ani stopy po ďalšej obrovskej infraštruktúrnej investícii, železničnom tuneli popod Dunaj stavanom za verejné peniaze. Ten v návrhu chýbal nie preto, lebo ho doň nestihli vložiť, ale preto, lebo ho magistrát nechce. A aj viaceré ďalšie nedostatky, ktoré predkladanému návrhu vyčítajú mestské časti, biznis sféra či komunálni politici, treba považovať za relevantné.

No akokoľvek nelogicky to znie, aj za takýto nedokonalý územný plán mali mestskí poslanci dvihnúť ruku. Pretože tento dokument je aj so svojimi chybami neporovnateľne lepší než to, čím sa „rozvoj“ Bratislavy „riadi“ dnes. Fakt, že bratislavský magistrát pripravuje kľúčový dokument rozvoja mesta desať rokov, vyvoláva smiech cez slzy. Rovnako ako to, že jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich miest Európy sa pri svojom raste riadi normou z čias najhlbšej normalizácie, hoci aj niekoľkokrát aktualizovanou. Nevyhnutné zmeny by preto bolo oveľa lepšie dokresľovať do hotového dokumentu než do návrhu, ktorý sa môže dorábať nevedno dokedy.

Ak tomu nerozumie ochranárska komunita, nech. Od nich sa rozumné kompromisy nečakajú. V poriadku však nie je, ak sa za podobné pseudohodnoty, aké hlásajú niektorí ochranári, schovávajú tí, ktorí majú rozhodovať o záujmoch mesta. Na septembrovej schôdzi pred nimi bratislavskí radní uprednostnili vlastné záujmy. Škoda.

 11