Do bankovej pobočky v Rusovciach vchádza maskovaný lupič, vytiahne zbraň a oznámi prepadnutie. Potom sa zmätene poobzerá – a rýchlo z pobočky utečie, skôr než by vôbec čokoľvek ukradol. Ako sa neskôr banka od vyšetrovateľov dozvedela, išlo o bývalého člena bezpečnostnej služby, ktorý si prišiel zobrať peniaze zo „svojej“ pobočky. Tá sa medzičasom zmenila, predovšetkým poloha hlavnej pokladne. Keď si to všimol, spanikáril a ušiel. O pár hodín ho polícia chytila. O niečo pripravenejší bol zločinec z pobočky v bratislavskej Rači. Došiel dôkladne zamaskovaný, peniaze si tentoraz nezabudol, dával si pozor i na kamery vnútri pobočky. No polícia si poňho aj tak rýchlo prišla: než vkročil do pobočky, upravil si pred bankomatom kuklu. A práve jeho kamera zachytila zločincovu tvár.

Zúfalci v pobočkách

Historky o lúpežných prepadnutiach bánk väčšinou pripomínali frašku, nebyť tragickej lúpeže v Malackách, ktorá sa tento mesiac skončila prestrelkou s trinástimi výstrelmi vnútri pobočky, mŕtvym strážnikom a ťažko postreleným lupičom. No bankári sa zhodujú, že v slovenskom prostredí ide o výnimku.

V našich pobočkách nechceme ozbrojených strážnikov, ničomu to nepomôže a skončilo by sa to zle, tvrdia viacerí.

OTP Banka, ktorej sa prepadnutie v Malackách týkalo, prevzala bezpečnostnú politiku od maďarskej matky. Tej naopak ozbrojenú ochranu priamo v pobočke prikazuje zákon. Pred pár rokmi južní susedia zažili drámu, aká sa na Slovensku ešte nevyskytla, keď sa tam prepadnutie skončilo ôsmimi mŕtvymi. Krajina vtedy sprísnila zákonné opatrenia, ktorých výsledkom bol aj pokles lúpeží zhruba na polovicu.

Napriek populárnemu obrazu džentlmenských lupičov s dokonale naplánovanou akciou sú slovenské lúpežné prepadnutia v drvivej väčšine prípadov aktivitou zúfalcov: ľudí, ktorí potrebujú peniaze, no neuvedomujú si vždy všetky možné dôsledky. Našli sa medzi nimi takí, čo potrebovali peniaze na lízingovú splátku, no aj tí, čo potrebovali peniaze na operáciu dieťaťa. Muž, ktorý potreboval peniaze na transplantáciu pre dcéru, sa dokonca priznal hneď, ako zaplatil účty.

V každom prípade pri prepade pobočky riskujú päť až dvanásť rokov za mrežami, v obzvlášť závažných prípadoch aj dvadsať rokov. Pravdepodobný výnos je pritom mizivý. V pokladniach je možné ponechávať si len obmedzený objem peňazí, vyššie sumy musia ísť okamžite do pokladne alebo trezoru. Lupič tak zväčša z pobočky ukradne maximálne pár tisíc eur. Pokladnice sú totiž uzavreté časovou zámkou. Po žiadosti o otvorenie niekoľko minút trvá, kým sa pokladnica odomkne, pričom čas sa nedá pracovníkmi urýchliť. Zločinec sa preto musí uspokojiť s tým, čo je práve na priehradkách, a rýchlo ujsť – priemerné prepadnutie trvá okolo 40-50 sekúnd. Polícia alebo bezpečnostná služba, ktorú si banka najíma, tak väčšinou nemá šancu zlodeja pri lúpeži pristihnúť. Bezpečnostní pracovníci tvrdia, že to nie je na škodu. Zrážka ochrankárov so zlodejom by opäť viedla len k prestrelkám a ohrozeniu životov.

Napriek hroziacim trestom prepadov pobočiek pribúda. Ročne ich na Slovensku dlhodobo bývalo v priemere 25, vlani 28. No do polovice tohto mája ich už bolo 22. Pritom, ako pripomína Ivan Makatúra z VÚB, väčšinu prepadov zažívajú banky zvyčajne v posledných dvoch mesiacoch roka.

Ešte výraznejšie vyskočili krádeže bankomatov. Len v tomto roku ich bolo takmer 50. Pobočky vyniesli lupičom dohromady 115-tisíc eur, bankomaty až takmer 900-tisíc. Priemer na pobočku teda je okolo pättisíc eur, pri bankomatoch až štvornásobok.

Trezor zvýši lup

V prípade, že sa lupičovi podarí dostať do trezoru, býva lup výrazne vyšší. No rastie aj riziko, že sa nedostane von pred príchodom hliadky reagujúcej na alarm. Na prepadnutia sú pracovníci cvičení. Pravidlom je, že najdôležitejšie je chrániť životy zamestnancov a klientov, až potom majetok. „Majetkové škody preplatí poisťovňa, ale straty na životoch sa nahradiť nedajú,“ dodáva I. Makatúra.

Po nedávnom malackom prepadnutí preto aj šéfov bezpečností bánk zdvihlo zo stoličiek vyjadrenie ministra vnútra Róberta Kaliňáka, že peniaze sú im dôležitejšie než bezpečnosť ľudí v pobočkách. Každá banka totiž školí pracovníkov podobne: majú byť pokojní a peniaze bez odporu vydať, pri dodržaní smerníc ich aj tak nemajú za priehradkami veľa. Ak sa podarí, môžu podstrčiť aj balíček s farbiacou bombou, no nič ich k tomu nenúti.

Najdôležitejšie je nevyvolať paniku a skratové správanie páchateľa, ktoré by sa mohlo skončiť tragicky. Veď prakticky všetky lúpeže sú ozbrojené, najčastejšie majú lupiči pištole. „Prepadnutie je veľký stres, pracovníkom poskytujeme okamžite podporu a psychológa,“ dodáva hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.

Väčšie škody vznikajú hlavne vtedy, ak zamestnanci nedodržia bezpečnostné smernice. Napríklad zabudnú odniesť vyššiu hotovosť do bezpečnej pokladne. Prípadne neobozretne nechajú otvorený hlavný trezor. Pri nedodržaní bezpečnostných smerníc musia potom počítať s postihmi. Prinajmenšom s písomným upozornením o nedodržaní pracovnej disciplíny.

Podľa Zákonníka práce môže byť závažné nedodržanie disciplíny dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru. Pravidlom je, že jediný človek by nemal mať prístup k všetkým dôležitým oblastiam pobočky, vždy by na to mali byť potrební aspoň dvaja, prípadne viacerí. Jedna banka sa o tom poučila, keď lupiči uniesli šéfa jednej z pobočiek, ktorý bol nútený im otvoriť pokladňu i trezor. Ako sa neskôr ukázalo, toto oprávnenie ani nemal mať.

Populárne výbery (z) bankomatov

Úplne inou kriminalistickou kategóriou ako prepady pobočiek sú bankomaty. Štatistiky hovoria, že ich krádeže rapídne rastú. Zásadným dôvodom rastúcej atraktivity pre lupičov je prechod na euro. Objem hotovosti v bankomatoch vzhľadom na vyššie nominály bankoviek rapídne narástol. Bankári preto očakávali, že sa krádeže bankomatov po príchode eura rozbehnú. Otázka podľa nich nebola či, ale kedy to príde.

Bankomatovým krádežiam nahráva i rozdiel možných trestov. Pri vylúpení bankomatu ide len o krádež, kde zlodej môže dostať maximálne päť rokov. Pri ozbrojenom prepade pobočky páchateľ pre nižšiu sumu riskuje päť až dvanásť rokov väzby.

Toto si zlodeji bankomatov veľmi dobre uvedomujú, riskujú čo najmenej a postupujú veľmi profesionálne. Pri prepade často v obci alebo objekte vyhodia elektrinu či odstavia alarm. Aby odvrátili pozornosť, podpálili v jednom prípade auto na druhej strane mesta. Tam sa následne sústredila polícia s hasičmi a oni pohodlne ukradli vyhliadnutý bankomat.

Trnavskí trhači

Z mnohých prepadov bankomatov sa medializovalo len zopár exemplárnych prípadov. Páchatelia priviazali stojaci bankomat v obchode o ukradnuté auto a aj cez dvere ho odvliekli. No často sa akcia nepodarí, väčšinou zlyhá technika. Známa sa v týchto kruhoch stala trenčianska skupina alebo takzvaní trnavskí trhači. Know-how si mali priviezť od našich južných susedov, prípadne z Balkánu.

Páchatelia bankomat vytrhnú aj zo steny, no stále sa nechytajú na írskeho zlodeja, ktorý ho nedávno vybral zo supermarketu bagrom. Ten ho aj s kusom steny naložil na dodávku, s ktorou zločinci utiekli.

Niektorí slovenskí bankomatoví lupiči pracujú až puntičkársky, deaktivujú kamerový systém či alarm v budove a bankomat odmontujú ako hodinári. Dokonca vedia vymazať či zničiť pamäť elektronického zabezpečovacieho systému, takže sa vyšetrovatelia nedozvedia, ako presne sa k bankomatu dostali.

Banka si môže na druhý deň doviezť nový prístroj a zapojiť ho na staré neporušené miesto.

Ukradnutý bankomat väčšinou skončí v nejakej domácej dielni, kde ho vedia otvoriť v priebehu hodiny. Pre banku je najväčšou škodou hotovosť v ňom. Samo zariadenie si dnes banka zoženie aj za menej ako 20-tisíc eur, závisí od jeho druhu. No často banka nie je ani jeho vlastníkom. Môže správu zariadení úplne outsourcovať alebo mať bankomaty prenajaté formou lízingu.

Bezpečnejšie

Čo robiť, aby sa pobočky stali bezpečným miestom a bankomaty stáli bezpečne? Rukojemnícke drámy sa Slovensku našťastie zatiaľ vyhli, možno aj pre nenásilné bezpečnostné opatrenia. Slovenské banky z veľkej väčšiny preferujú skôr technické zabezpečenie pobočiek a bankomatov ako bezpečnostné ozbrojené služby v nich.

Zákon o bankách, ktorý sa policajti snažili v minulosti niekoľkokrát meniť, im ukladá v pobočkách len tri bezpečnostné povinnosti: kamerový systém, pult napojený na bezpečnostnú ochranu a bezpečnostnú analýzu pobočky.

No zločinci sa prispôsobujú. Po tom, čo pred štyrmi rokmi zaviedli finančníci povinné kamery s 24-hodinovým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby, začali páchatelia chodiť dôkladnejšie zamaskovaní. Výsledkom tak je, že zo záznamu možno presne vyčítať, ako páchateľ postupoval, no identifikovať ho nie je jednoduché, vysvetľuje Kamil Geschwandtner zo Slovenskej sporiteľne.

Opatrnosť páchateľov potvrdzuje i hovorkyňa prezídia polície Andrea Polačiková. Podľa nej sú potrebné lepšie kamerové systémy.

R. Kaliňák tiež kritizuje, že banky svoje pobočky odmietajú lepšie zabezpečiť. No kamery s vyšším rozlíšením narážajú na zákonnú požiadavku ročného uskladňovania záznamov. Banky ich môžu ukladať buď vo väčšej kvalite, alebo dlhší čas, no nie je jednoduché zvládnuť oboje naraz. No ak by sa zmenil zákon, ktorým by sa skrátilo skladovanie dát na niekoľko mesiacov, kvalita záznamov by sa mohla zvýšiť. Podľa bankárov v prípade lúpeže má polícia záznamy z kamier k dispozícii do hodiny. Niekoľkomesačné uchovávanie dát tak stráca zmysel.

Pro forma analýza

Zákonné povinnosti navyše automaticky neznamenajú vyššiu bezpečnosť a lepšiu ochranu. Analýzu, ktorá má poukázať na možné riziká každej konkrétnej pobočky, si banky vypracúvajú tak či tak. Dokonca aj nad rámec zákona, ktorý ju požaduje len pri otvorení pobočky. Polícia, ktorá by ju mala posúdiť a odobriť, ju však niekedy berie len ako formalitu, na ktorú priklepne potrebnú pečiatku. Z hľadiska zákona tak ide skôr o administratívny úkon. A ten stačí za jednu pobočku absolvovať raz. Ak pobočku zmenia, prestavajú, netreba procedúru opakovať.

Polícia si pritom pri zabezpečovaní pobočiek aj privyrába. Pri prepojení pultov majú totiž banky dve možnosti – napojiť ho na políciu či súkromnú bezpečnostnú službu. Kým ministerstvo vnútra prezentuje policajné služby ako bezpečnejšie, banky oponujú: podľa nich je výkon súkromníkov a polície porovnateľný, v niektorých regiónoch sú dokonca spoľahlivejší. Podstatný je nepochybne i cenový rozdiel za pripojenie na ochranu. SBS si nepýtajú viac ako 120 eur mesačne a policajti zväčša tri stovky. Banky pripúšťajú, že policajti majú väčšie možnosti zásahu proti lupičovi, no nebývajú rýchlejší ani efektívnejší.

Chabé sú aj objasnenia jednotlivých prípadov. Pred súd sa dostane sotva štvrtina zo zločincov, dokazovanie bez presvedčivých svedkov, odtlačkov prstov, jasného obrazu tváre a podobných stôp je zložité. Dolapeniu často pomôže náhoda. Ako napríklad iniciatívny klient, ktorý sa pri jednej z lúpeží rozbehol za páchateľom a pritom cez mobil navigoval policajnú hliadku na parkovisko, kde bolo ukryté zlodejovo auto. Polícia tak muža dolapila, keď sa za volantom prezliekal. Bratislavského zlodeja, ktorý trikrát po sebe vylúpil rovnakým spôsobom tú istú pobočku, zas udala suseda, ktorej bolo podozrivé, že sa vracia s taškou plnou peňazí.

Čo sa chystá

Banky preto nerady hovoria o tom, v čom by sa mal zákon sprísniť. Podľa nich je prísny už dosť a príliš tvrdé opatrenia môžu priniesť tragickú reakciu. V lepšom prípade by len zaviedol ďalšie formality, ktoré ničomu reálne nepomôžu. Každá zmena pobočky na bezpečnejšiu okrem dodatočných nákladov zároveň znamená aj komplikáciu a menší komfort pre klienta. Bezpečnostné dvere, nepriestrelné sklo či detektory kovov by klientov skôr znervóznili, argumentujú. A pochybenie pracovníka pobočky pri zaklapnutí bezpečnostných dvier či zaseknutí turniketu by sa mohlo skončiť pre ľudí v pobočke horšie ako v Malackách.

Pri pobočkách sa už v zahraničných bankách testujú systémy rozprašovačov umelej DNA, ktoré sa spustia v prípade lúpeže a nechajú na páchateľovi stopy. Možnosťou je aj nainštalovať na kamery systémy, ktoré podľa pohybu v pobočke vedia identifikovať, či sa na nej deje niečo podozrivé, a vyšlú automaticky signál bezpečnostnej službe.

Od značkovacích zariadení v pobočkách banky postupne upúšťajú. Veľa zlodejov už špeciálne balíčky so značkovačom rozpozná. Otázna je ich efektívnosť v bankomatoch, no napríklad v Českej republike zabrali. Na Slovensku spôsobili len to, že na východe či severe sa začalo platiť farebnými peniazmi. Znečistené peniaze často lupiči vymenia za čisté v rozmeňovacích alebo parkovacích automatoch – tie vedia rozoznať, že bankovka je pravá, no zmenu farby si nevšimnú.

V prípade bankomatov môžu zabrať jednoduché opatrenia, ako napríklad ich pevnejšie ukotvenie. Čím ťažší bankomat, tým sa ťažšie odvlečie. No zlodeji si aj s tým zatiaľ dokázali poradiť. Najľahší bankomat má zhruba pol tony.

Samozrejme, banky sa netaja tým, že vyššie bezpečnostné opatrenia sú pre ne drahé. Navyše brzdia biznis tým, že znížia komfort klienta a nakoniec ho možno nasmerujú do inej banky. Ochrana pobočiek je preto vždy kompromisom medzi bezpečnostným a obchodným oddelením.

Počet lúpežných prepadov v Európe

Pozn.: Rok 2008 bol na Slovensku pod dlhodobým priemerom, dôvodom bola príprava na euro a s tým spojený vyšší počet policajtov pri preprave bankoviek
PRAMEŇ: Európska banková federácia

Tohtoročné bankomatové útoky v SR

Pozn: Dohromady zatiaľ 48 vylúpení bankomatov, pri 18 z nich došlo k odcudzeniu hotovosti
PRAMEŇ: údaje bánk

 Keď už, tak poriadne

Banky majú poistkou vykryté škody spôsobené zlodejmi, no spoluúčasť býva vysoká

Poistka pre bankové pobočky kryje tak škody na majetku, spôsobené napríklad aj vandalizmom, ako i objem ukradnutých peňazí. Ten treba, samozrejme, preukázať príjmovými blokmi a ostatnými dokladmi, ktoré bežní klienti poznajú z výberov či vkladov hotovosti. Poistka má pomerne vysokú spoluúčasť, takže menšie škody sa bankám ani neoplatí nahlasovať. Bankári to nehovoria oficiálne, ale vplyvom spoluúčasti dúfajú radšej vo väčšiu škodu.

Poisťovne vysvetľujú túto politiku jednoducho: pri vyššej spoluúčasti je možné poskytnúť lacnejšiu poistku, pričom banky sa primárne potrebujú ochrániť pred drahými krádežami, ktoré by mohli poškodiť chod pobočky či celej banky. Na drobné škody má banka rezervy, poistku by len predražili.

Poisťovne zároveň čiastočne diktujú aj bezpečnostné vybavenie, ktoré musí poistená pobočka mať. Popri časových zámkach, ktoré zamedzujú okamžitému vybratiu väčšej hotovosti z hlavnej pokladnice, sú to napríklad i typy trezorov, potrebná hrúbka múrov okolo nich alebo ochrana napojenia na pult ochrany. Aby sa nestalo, že sa o prepade ochranka nedozvie preto, lebo bol prestrihnutý ľahko dostupný drôt. Pravidlá sú zväčša medzinárodné, diktujú ich totiž zaisťovne, ktoré hradia veľké škody.

Poisťovňa má možnosť vymáhať škodu od páchateľa, ak ho polícia chytí a súdy odsúdia. Podľa informácií TRENDU sa to dosiaľ nestalo: peniaze zlodeji minú či schovajú a prácou splatia len zlomok škôd.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.