V Bratislave sa na Napoleonovom vŕšku ide stavať polyfunkčný štvorpodlažný dom so 48 bytmi a podzemnými parkoviskami s kapacitou 117 áut. Jeden z poslancov mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Koloman Prónay upozorňuje, že mestskí a miestni politici, ako aj úradníci sa pri schvaľovaní stavby dopustili zopár chýb. Výstavba takého monolitu na unikátnom mieste v Bratislave je podľa neho nezmyslom.

Začalo sa to predajom mestského pozemku

Obyvatelia hradného vrchu po novembri 1989 často upozorňovali magistrát mesta na význam lokality. Ten im prisľúbil, že pozemok nepredá. Dokonca sa uvažovalo o predchádzajúcom pláne – postaviť observatórium alebo hvezdáreň a zlikvidovať unimobunky, ktoré sa tu dočasne vybudovali pri výstavbe na hradnom vrchu. „K likvidácii unimobuniek a zriadeniu parku a detského ihriska sa zaviazal aj nájomca pozemkov Ján Fabrický,“ tvrdí tlačový hovorca mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Milan Vajda. Dodnes sa tak nestalo.

Poslanci miestneho zastupiteľstva Bratislavy-Starého Mesta schválili v decembri 1997 predaj pozemku za necelých 14 miliónov korún. Nový majiteľ prevzal aj zá­väzok vyrovnať sa s J. Fabrickým.

„K predaju došlo celkom potichu, občania o ňom nevedeli,“ spomína si obyvateľ tejto štvrte Marián Huba. Nový majiteľ Stanislav Plutko s manželkou v žiadosti o vydanie územnoplánovacej informácie (ÚPI) z marca 1998 adresovanej Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy uvádza: „Naším plánovaným zámerom je výstavba átriových mestských víl, projektovaných typovo, objemovo a štýlovo s ohľadom na neporušenie koloritu danej lokality.“ Právny zástupca S. Plutku Marek Benedik tvrdí, že odpoveď majiteľ konzultoval osobne. Nie je vylúčené, že majiteľovi schválenie výstavby niekto z magistrátu prisľúbil, a tak nepotreboval ÚPI.

„Malo by byť záujmom investora získať doklad o ÚPI. Tá interpretuje zámer v územnom pláne a ten je rozhodujúci,“ zdôrazňuje Juraj Hermann zo spoločnosti Projekt-Team, s.r.o., Bratislava.

Interpretácia

územného plánu

Aktualizovaný územný plán hlavného mesta SR Bratislavy z roku 1993 definuje funkciu predmetnej lokality ako občiansku vybavenosť. „Áno, vydali sme na stavbu bytového domu v roku 1998 súhlasné stanovisko,“ hovorí bývalý hlavný architekt mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Andrej Petrek. Na výklad občianskej vybavenosti však jestvujú rozdielne názory – zo strany architektov aj úradov.

Po konzultáciách s majiteľom a firmou Stavo-ing, s.r.o., Bratislava, ktorá ho zastupovala, magistrát usmernil autora projektu, aby „znížil podlažie, prispôsobil vzhľad stavby tamojšej lokalite. Spracovateľ sa snažil prijať tieto odporúčania zrejme tak, ako mu to investor dovolil,“ informuje vedúci oddelenia tvorby mesta magistrátu Gabriel Čech.

Magistrát sa v stanovisku z decembra 1999 odvoláva na stanovisko mestskej časti Staré Mesto, ktoré však v tom čase (po takmer štrnástich mesiacoch) stratilo ročnú platnosť. Konzultácie o zámere stavby sa stali neprehľadné. „O iných návrhoch riešenia výstavby na Napoleonovom vŕšku sme nevedeli,“ tvrdí G. Čech. Tie oficiálne priniesla až urbanistická štúdia.

Tri varianty, z toho jeden kompromisný

Keďže na predmetnú lokalitu neexistuje zonálny územný plán, mestská časť Bratislava-Staré Mesto dala vypracovať urbanistickú štúdiu, ktorá ho do istej miery supluje. Vo februári tohto roku požiadal Stavo-ing mestskú časť o záväzné stanovisko k umiestneniu stavby. Konanie bolo pozastavené do schválenia urbanistickej štúdie.

Viac ako tisíc obyvateľov Bratislavy sa vyslovilo proti výstavbe polyfunkčného objektu. Združenie občanov lokality Fialkové údolie (ZFÚ) navrhuje zriadiť tu park s vyhliadkovou reštauráciou, detské ihrisko, vyhliadkovú vežu, malé parkovisko (variant 3). Autori urbanistickej štúdie z firmy Aurex, s.r.o., Bratislava navrhujú variant 1 – dva bytové domy po 12 bytov, materskú školu, kaderníctvo, hromadnú garáž, kluby, fitnes, parčík, vyhliadkovú reštauráciu, parkovisko.

Na žiadosť investora sa do urbanistickej štúdie zapracoval ajvariant 2, ktorý predstavuje polyfunkčný objekt so štyrmi podlažiami, 48 bytmi, garážami, obchodom, kaderníctvom, reštau­ráciou. „K štúdii sa vyjadrovali okresný a krajský úrad, odborné organizácie. Takmer všetky odporúčajú schváliť variant 1, takzvaný kompromisný,“ informuje Viera Kostelníková zo ZFÚ.

Urbanistická štúdia bola predložená poslancom miestneho zastupiteľstva Staré Mesto. Deväť poslancov hlasovalo za prvý variant, 18 za druhý variant.

Poslanci rozhodli, občania protestujú

„Veď si predstavte, že kúpite pozemok a niekto vám nedovolí stavať podľa zámeru, aký máte,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie poslankyňa miestneho zastupiteľstvaJúlia Margočová, zároveň riaditeľka Stavo-ingu, teda firmy, ktorá spolupracuje s majiteľom pozemku a investorom stavby. „Majiteľ ma pred rokom oslovil, aby sme mu pomohli výstavbu konzultovať na úradoch a to sme spravili,“ vysvetľuje J. Margočová. Hlasovala za variant investora.

Podľa obyvateľov lokality poslanci porušili niekoľko zásadných princípov. „Nezohľadňovali funkciu využitia územia v územnom pláne – občiansku vybavenosť, nezohľadnili stanoviská odborníkov v urbanistickej štúdii, ktoré preferovali uplatnenie prvého variantu, a už vôbec nezohľadnili petíciu viac ako tisíc občanov Bratislavy,“ tvrdí V. Kostelníková.

Krátko pred hlasovaním vystúpil v diskusii právny zástupca Marek Benedik, ktorý upozornil poslancov, že mestská časť budemusieť majiteľovi zaplatiť zhruba 30 mil. Sk, ak neschváli variant 2. Tak odhadol náklady na spracovanie zámeru a projektu stavby, ako aj súdny spor s terajším nájomcom.

Primátor nevylučuje prehodnotenie

Starosta mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Andrej Ďurkovský nemá dôvod nepodpísať uznesenie miestneho zastupiteľstva.

Primátor hlavného mesta SR Bratislavy Jozef Moravčík pripomína, že kauzou sa budú ešte zaoberať a zisťovať charakter právneho stavu veci. Zároveň pripustil, že majiteľovi by bolo možné ponúknuť náhradný pozemok a prikláňa sa k využitiu tohto pozemku na verejné účely. Podľa neho by sa však musel nájsť investor na variant 3. Kompetentné úrady na magistráte vypracujú súhrnné stanovisko, „ale musíme vziať do úvahy aj právny stav vecí“, informuje Marta Šímová z magistrátu.

„Koho záujmy zastupovali poslanci mestskej časti Bratislava-Staré Mesto? Naše nie. Ani odborníkov. Tak koho?“ pýta sa predseda ZFÚ Ján Štímeľ. V. Kostelníková sa domnieva, že poslanci uprednostnili záujmy politických strán, ktoré zastupujú. „V miestnom parlamente funguje systém – ty dáš mne, zajtra dám ja tebe a opačne,“ dodáva.

Väčšina odborníkov sa zhoduje, že na Slovensku chýba dôsledný stavebný zákon a zákonné regulatívy pre architektov a stavbárov. „Inak je to v Rakúsku,“ informuje J. Hermann z Projekt-Teamu. „S kúpou pozemku si majiteľ nekupuje aj právo postaviť na ňom hocičo. Ak by nedodržal isté kritériá, objem a výšku stavby, architektonické riešenie zapadajúce do prostredia, tak by to vrhalo zlé svetlo nielen naňho, ale aj na celú spoločnosť,“ upozorňuje.