Koncom týždňa sa predsedníctva v Európskej únii na pol roka ujíma Veľká Británia. Krajina, na ktorú končiace sa luxemburské predsedníctvo, ale aj Nemci a Francúzi ukázali prstom ako na vinníka krachu rokovaní o rozpočte únie na roky 2007 až 2013, ku ktorému došlo pred dvoma týždňami na summite v Bruseli. No aj krajina, ktorú v porovnaní s Francúzskom či Nemeckom charakterizuje oveľa liberálnejšia ekonomika, ako aj nezáujem o hlbšiu integráciu, či už ide o spoločnú menu euro alebo schengenský priestor bez hraníc. Preto keď britský premiér Tony Blair minulý týždeň v Európskom parlamente vyhlásil: „Som vášnivý Proeurópan. Verím v Európu ako politický projekt,“ zďaleka nie všetci verili, že to myslel úprimne.

Veľká Británia predsedníctvo preberá v zložitom období. Neúspech ústavnej zmluvy EÚ potvrdil dezilúziu občanov vo vzťahu k domácej politike aj k európskej myšlienke. Neschopnosť dohodnúť rozpočet následne ukázala, že názorová priepasť sa prehlbuje nielen medzi voličmi a politickou elitou krajín, ale aj medzi politikmi jednotlivých krajín navzájom.

Veľká Británia chce krízu a svoje predsedníctvo využiť na to, aby vývoj únie výraznejšie vychýlila „svojím“ smerom – k trhovejšej ekonomike, kde sociálne vymoženosti nie sú bremenom brzdiacim tempo hospodárskeho rastu. T. Blair vyzval na štrukturálne reformy, ktoré zabezpečia životaschopnosť únie v období globalizácie. Rázne však odmieta hlasy, že Veľká Británia chce úniu zmeniť z politického projektu výlučne na ekonomickú integráciu. „Ak má Európa rásť, súrne potrebujeme [štrukturálne hospodárske] reformy,“ uviedol T. Blair.

Reformne orientovaný by podľa neho mal byť aj budúci rozpočtový výhľad únie. V očiach britského štátnika to znamená nielen viac výdavkov na vedu, výskum či vzdelávanie, ale hlavne menej peňazí na Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP). Spolu so Švédskom, ale aj väčšinou nových členských krajín vrátane Slovenska považuje T. ­Blair nadmernú podporu poľnohospodárstva za neefektívne mrhanie rozpočtovými zdrojmi, ktoré neprinesie dodatočnú rastovú dynamiku, vyššiu pridanú hodnotu ani zvýšenie konkurenčnej schopnosti únie vo vzťahu k USA, Japonsku či Číne. „Moderný rozpočet pre Európu nie je taký, ktorý bude aj o desať rokov 40 percent zdrojov míňať na Spoločnú poľnohospodársku politiku,“ tvrdí T. Blair.

Problém je, že Briti s balíkom peňazí, ktorý by mal na poľnohospodárstvo smerovať do roku 2013, súhlasili pred tromi rokmi. Viaceré krajiny sa preto nemôžu ubrániť pocitu, že tvrdý útok na poľnohospodárstvo v posledných týždňoch nebol motivovaný ani tak úprimnou snahou o reformu systému (tú Británii nemožno uprieť) ako zámerom obhájiť vlastný rozpočtový rabat. Rabat, ktorý zabezpečuje, že Veľká Británia neprispieva do rozpočtu únie podľa rovnakého metra ako ostatné členské krajiny. Práve vďaka rabatu, na ktorý sa jej skladajú aj relatívne chudobné nové členské krajiny, nie je Veľká Británia najväčším čistým prispievateľom spoločného rozpočtu únie.

Predsednícku prioritu číslo jeden – dosiahnutie dohody o rozpočte – Briti zdedili po Luxemburčanoch najmä vďaka vlastnej neústupčivosti počas rokovaní. Nie je preto vylúčené, že počas šiestich mesiacov európskej vlády nedokážu dosiahnuť dohodu ani oni. Nasvedčuje tomu ich tvrdohlavá snaha viazať otázku britského rabatu na otvorenie témy poľnohospodárskych výdavkov pred rokom 2013.

Luxemburský premiér Jean-
-Claude Juncker je presvedčený, že konečná dohoda o rozpočte bude znamenať výdavky niekde na úrovni 1,056 percenta HDP únie, ako navrhovalo Luxembursko. Je málo pravdepodobné, že Luxembursko, ale aj Francúzsko či Nemecko budú súhlasiť s tým, aby za dosiahnutie rozpočtovej dohody zožali vavríny Briti, ktorí sú v ich očiach hlavnými vinníkmi súčasného stavu. Nie je preto vylúčené, že rokovania o rozpočte sa pretiahnu až do začiatku budúceho roku, keď sa na čelo únie postaví Rakúsko. Podobne to bolo so súčasným rozpočtom na roky 2000 až 2006, ktorý sa po hektických rokovaniach podarilo dohodnúť až v marci 1999.

V prípade tohto scenára však hrozí, že v príprave rozpočtových programov aj čerpaní zdrojov vznikne sklz. Najviac by na to doplatili nové členské krajiny, ktoré majú z budúcej perspektívy čerpať výrazne viac zdrojov než zo súčasnej. Práve z týchto obáv vyplýva aktuálna neutrálna pozícia nových členov. Po krachu rokovaní o rozpočte sa vyhli priamej kritike Veľkej Británie za to, že dohodu zablokovala. No na summite ani otvorene nepodporili útok Britov na poľnohospodársku politiku, hoci britská rétorika hovorí väčšine z nich priam zo srdca.

Stredná a východná Európa neskrýva svoju liberálnu orientáciu. Nechce však, aby sa európske zdroje na jej rozvoj stali rukojemníkom sporu o budúci charakter únie medzi Britániou a tandemom Nemecko – Francúzsko. Práve tento vývoj reálne hrozí minimálne počas britského predsedníctva. Jediným pozitívom sústredeného útoku na poľnohospodárstvo je, že nikto nespochybňuje solidaritu s chudobnými nováčikmi.

Úplne cudzou prioritou je pre nové členské krajiny britská agenda zvyšovania rozvojovej pomoci a boja proti chudobe, predovšetkým v Afrike. Slovensko, ale ani okolité krajiny nemajú na toto teritórium žiadne historické väzby. Nie sú preto pripravené vyťahovať z vrecka výrazne vyššie sumy na jeho podporu. Najmä keď čakajú, že cez štrukturálne fondy sa bude výrazne pomáhať práve im.

V prípade ďalších priorít britského predsedníctva, ako sú klimatické zmeny či rokovania o liberalizácii svetového obchodu, je Slovensko vo vleku väčších hráčov únie. V ponímaní Slovenska, ktoré momentálne zaujíma najmä zvyšovanie vlastnej životnej úrovne, ide o výrazne okrajové témy. Najmä keď väčšinu obchodnej výmeny Slovensko realizuje s krajinami únie, a nie s tretími krajinami.