Konečná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky únie na roky 2014 až 2020 vzíde z rokovaní Rady ministrov poľnohospodárstva a Európskeho parlamentu v závere budúceho roka. Ešte rok tak budú na chodbách bruselských inštitúcií vznikať spolky krajín, ktoré sa budú snažiť nevýhodné návrhy anulovať blokačnou menšinou. Na tú treba najmenej 91 z 345 hlasov Rady Európskej únie. Sám nikto nič nezmôže. Aj najľudnatejšie Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia majú len po 29 hlasov.

„Individuálne snahy sú vopred odsúdené na neúspech. Musíme sa spájať do väčších celkov, aby sme niečo dosiahli,“ hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Farmári z celého bloku nových členov tak majú ešte v tomto mesiaci ďalšie spoločné rokovanie v Maďarsku. A aby bolo posolstvo pre politikov ešte širšie, prizvú aj Chorvátov, ktorí do únie len smerujú.

No niektoré problémové body z úradníckeho návrhu reformy môžu noví členovia anulovať aj v konzorciách so starými krajinami. Napríklad povinné úhorovanie prekáža skoro všetkým. Aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy komisii odkázal, že farmár je producent a nie údržbár. Očakáva sa, že úhorovanie bolo len dočasným ústupkom ekologickým organizáciám, no reálne neprejde.

S obmedzením dotácií veľkým farmám zasa okrem Slovenska, Česka, Rumunska a Bulharska nesúhlasí ani Veľká Británia. Dokonca sa očakáva aj podpora zo strany Nemecka, ktoré má veľké farmy vo voľakedy socialistickej východnej časti. Dohromady táto šestica krajín disponuje v rade 101 hlasmi.

Odpor Británie i Nemecka k dotačným limitom je o to dôležitejší, že táto agenda nie je podstatná napríklad pre Poľsko s jeho 27 hlasmi. Tam totiž komunisti s kolektivizáciou na rozdiel od iných krajín východného bloku veľmi úspešní neboli a pretrvali v ňom menšie hospodárstva.

Kľúčové však bude pre nové krajiny spravodlivejšie prerozdelenie dotácií. Tucet krajín prijatých po roku 2004 na blokačnú menšinu 97 hlasov síce má, no ako obyčajne môžu nakoniec rozhodnúť zákulisné dohody, vyhrážky či sľuby. Veľké štáty môžu rozložiť malé krajiny sľubmi extra benefitov v iných oblastiach. Odpor Veľkej Británie zasa možno nahlodávať napríklad otváraním úvah o rušení výnimky, vďaka ktorej ostrovný štát prispieva do spoločnej pokladnice menej, ako predpokladá veľkosť jeho ekonomiky. Naopak, východoeurópske krajiny by mohli hroziť prísnejšími kontrolami kvality dovážaných potravín zo západných krajín.