Projekty na ľavom brehu Dunaja Bratislavu oživia i obohatia. No revitalizácia nábrežia sa tým zďaleka nekončí. Jednak ešte ostáva časť nábrežia nedobudovaná aj na strane „starej“ Bratislavy. Predovšetkým však na svojho veľkého investora čaká pravobrežná Petržalka. Tá má byť takisto jednou z výkladných skríň slovenskej metropoly. Magistrát bol tamojšie územie pod hlavičkou Celomestské centrum Petržalka ukazovať už aj v zahraničí. Územný plán zóny schválilo mestské zastupiteľstvo ešte v júni, stavať sa zatiaľ nezačalo.

Zverejnené zámery niektorých investorov naznačujú, čo bude na pravom brehu stáť, ale konkrétnosti zatiaľ chýbajú. Najväčší rozruch je okolo desaťhektárovej mestskej parcely, ktorú sa zatiaľ nepodarilo predať. Niežeby o ňu nebol záujem, na vine sú skôr zmätky, ktoré okolo ponúk narobila radnica. Nemenej dôležitá než prestavba petržalskej strany nábrežia však bude revitalizácia dvoch tradičných oblastí Bratislavy – Parku kultúry a oddychu (PKO) a nákladného Zimného prístavu.

Pravý breh. Celomestské centrum Petržalka je v plánoch radnice koncipované ako polyfunkčná štvrť, ktorá vytvorí protiváhu K ľavobrežným luxusným projektom z dielne Ballymore Properties a J&T Real Estate. Povolené sú tu aj výškové budovy, veď ako sa vyjadril hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta, kde inde by mali byť než na nábreží? Zatiaľ však nie je úplne jasné, kto a kde bude presne stavať. Na rozdiel od dnes už rozostavaného brehu Dunaja nemá územie jedného-dvoch investorov. Vlastnícka skladba pozemkov na petržalskom nábreží je pestrá. Od finančnej skupiny Luka&Bramer, majiteľa Športky, cez Ivana Kmotríka, ktorý vlastní futbalový štadión Artmedie Bratislava, až po Popper Development, ktorú ovláda Štefan Béleš, hlava skupiny Cresco. Tá je známa najmä ako developer rezidenčného projektu III veže v bratislavskom Novom Meste.

Najzaujímavejší pozemok na petržalskom nábreží je bezpochyby desať hektárov veľká parcela, ktorú vlastní mesto. Pôvodne už mala mať dávno iného majiteľa. Magistrát sa dohodol s HB Reavis Group na znížení kancelárskej Aupark Tower o tretinu. Ako kompenzáciu malo mesto predať spomínaný pozemok HB Reavisu za sumu dvetisíc korún za štvorcový meter. To sa nepáčilo bratislavským poslancom, ktorí transakciu zrušili. A pozemok išiel do súťaže. Tú však po viacerých odkladoch zrušilo mestské zastupiteľstvo, keďže ponuka jedného zo štyroch záujemcov nebola formálne v poriadku.

Súťaž bude – znova. Nakoniec radnica súťaž vyhlásila znova, ponuky môžu uchádzači podávať do 24. októbra. V ten deň má byť známy aj víťaz. Podmienky tendra sú rovnaké ako naposledy, čiže rozhoduje cena, ktorej minimum bolo stanovené na osemtisíc korún za štvorcový meter. V minulom kole sa prihlásila štvorica eseročiek, za ktorými sa skrývajú HB Reavis, Penta Investments, J&T Real Estate a skupina okolo podnikateľa Jána Sabola. Dá sa očakávať, že rovnakí hráči sa o ziskanie lukratívnej parcely pokúsia znova. HB Reavis 
Group vlastne opticky výstavbu na petržalskom nábreží rozbieha, keďže Aupark Tower je hneď vedľa Nového mosta, kde sa celá zóna začína.

Z ďalších projektov na pravej strane je už známy úmysel Ivana Kmotríka. Ten namiesto areálu futbalového štadióna mieni vybudovať polyfunkčnú štvrť. Areál s rozlohou 4,5 hektára počíta s 35-poschodovou administratívnou budovou, 22-poschodovým hotelom, kongresovým centrom a bytovými domami. Tie budú mať od osem do 14 poschodí. Súčasný štadión Artmedie sa má postaviť na inom mieste. Kde, to zatiaľ nevedno. Futbalový klub však už spolu s ďalšími dvoma bratislavskými klubmi podpísal memorandum, podľa ktorého bude v budúcnosti hrávať na Národnom futbalovom štadióne. Ten by mal stáť na mieste dnešného Tehelného poľa, kde hráva svoje domáce zápasy Slovan Bratislava. Tento projekt síce neleží priamo na nábreží, uzatvára ho však z druhej strany ako Aupark a nadväzuje naň. Ide o atraktívnu lokalitu, ktorá je peši cez Starý most dostupná z centra mesta a je aj výborne napojená na dopravnú infraštruktúru.

Čo s prístavom? Vzdušnou čiarou len pár desiatok metrov, avšak už na ľavej stane rieky je situovaný nákladný Zimný prístav. Ten spravuje Slovenská plavba a prístavy (SPaP), pozemky však nevlastní. Patria štátu, SPaP ich má len prenajaté. Práve preto nie je revitalizácia v súčasnosti možná. Ministerstvo dopravy, ktoré pozemky za štát spravuje, počíta v budúcnosti s väčším využitím vodnej a kombinovanej dopravy. Ak by sa časť prístavu uvoľnila na komerčnú výstavbu, v budúcnosti by zvyšok nemusel kapacitne stačiť. Navyše, na využitie prístavu nadväzujú aj medzinárodné dohody, ktoré podpísala Slovenská republika v súvislosti s medzinárodnou plavbou po Dunaji. Nekompromisný prístup k využitiu prístavu zastávalo predchádzajúce vedenie rezortu dopravy.

Súčasný minister sa zatiaľ k prístavu nevyjadril, pri zložení vlády, v ktorej dominuje socialistický Smer, sa len ťažko dá predpokladať, že by pozemky sprivatizovala. Magistrát by sa však nevábne vyzerajúceho prístavu ujal. Koncepčne. Podľa primátora A. Ďurkovského by bolo vhodné, aby sa časť prístavu po Prístavný most – smerom z mesta – zmenila na moderný developerský projekt. Podľa neho bude Zimný prístav aj po zúžení kapacitne stačiť, pretože už nie je využívaný ako kedysi. Kvantitatívne, ale ani kvalitatívne, skladba tovarov sa počas posledných rokov zmenila a na ľahké tovary prekladané dnes už nie je potrebné toľko priestoru.

Najmä v kontexte budovanej nábrežnej zóny bude bez úprav Zimný prístav vyzerať o pár rokov ako päsť na oko. V susedstve luxusnej Eurovey od Ballymoru či Panorama City, najnovšieho projektu J&T, bude žiariť. Ako smetisko. Ide pritom bez debaty o najlukratívnejší pozemok v Bratislave, ako stvorený na výstavbu. Pravda, len pre veľmi solventného investora, prestavba a čistenie bazénov na vnútornej strane nábrežia si totiž vyžadujú mimoriadnu sumu. A aj skúsenosti s podobným typom projektu. Takých developerov nie je vo svete veľa.

Koniec džezu v PKO. Ako bude vyzerať ďalší bývalý symbol Bratislavy, PKO, ešte nie je jasné. Tohtoročné Džezové dni majú byť posledné v tomto síce neveľmi lákavo vyzerajúcom, ale zato nostalgiou dýchajúcom stánku. Od budúceho roka už z PKO má byť len ruina. Logicky. Mimoriadna lokalita na nábreží, navyše v susedstve River Parku, ambiciózneho projektu, ktorý za sedem miliárd korún stavia J&T Real Estate. Práve tá je od minulého roka – pravda, nepriamo, ako je u niektorých slovenských realitných podnikateľov zvykom –, novým majiteľom pozemkov pod PKO. Za pozemky zaplatila mestu 281 miliónov korún. Stopäťdesiat miliónov cash, zvyšok vecným plnením. Prostredníctvom vybudovanej promenády, ktorú po dokončení odovzdá mestu.