V Česku rušia to, čo Slovensko zavádza – to je sumár súčasnej kritiky superhrubej mzdy. Tú však pritom Česko nikdy nemalo. Od roku 2008 len zaviedlo jednu pätnásťpercentnú sadzbu dane pre fyzické osoby, do ktorej základu zahrnulo aj odvody platené zamestnávateľom. Plánom bolo postupne prejsť na plný model superhrubej mzdy, teda na platenie odvodov iba zamestnancom. Tak ako to schválila aj slovenská vláda.

LEBO TO DOBRE ZNELO

Česká koalícia sa však na tomto kroku nezhodla, preto od súčasnej konštrukcie upustila. Zavádza však ďalšie zmeny, ktoré akoby z oka vypadli tým slovenským. Napríklad jednotné daňovo-odvodové priznanie a zúčtovanie, ktoré na Slovensko prvýkrát príde v roku 2013. A tiež otvorenie takzvaného jednotného inkasného miesta – teda zjednotenie platenia daní a odvodov, ako s ním počíta i slovenský kabinet.

Samotná superhrubá mzda ako technický termín v Česku nikdy nejestvovala, len sa tak začal nazývať nový daňový základ. Jedným z dôležitých dôvodov jeho prijatia bol aj fakt, že pätnásťpercentná rovná daň znela mimoriadne dobre – a takáto nízka cifra bolo možná práve preto, že vychádzala z rozšíreného daňového základu. Ale ten nesplnil jeden z dôležitých bodov, ktorý si vytýčila česká i slovenská vláda: ľahšiu porovnateľnosť príjmov zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Súčasný český minister financií Miroslav Kalousek otvorene ľutuje, že sa mu definitívny prechod na platenie odvodov iba zamestnancom nepodarilo presadiť. Po novom sa bude platiť daň opäť len z hrubej mzdy. V slovenskej výške devätnásť percent.

MÁLO ODVÁŽNA ZMENA

Miroslav Kalousek otvorene ľutuje, že sa mu definitívny prechod na platenie odvodov iba zamestnancom nepodarilo presadiNapriek rozdielom má zmysel končiacu superhrubú mzdu v Česku aspoň v niečom porovnávať so slovenským systémom. Za oboma totiž stojí jeden človek – Richard Sulík. V roku 2007 radil poslancom ODS so zmenami v daňovom systéme. Podľa neho nakoniec prijali jedinú radu – zjednotenie dane z príjmov fyzických osôb. Kvôli nej však museli zaviesť viacero špecifických úprav, aby zabezpečili, že čistá mzda nikomu neklesne. Zároveň s nízkou sadzbou superhrubej dane výrazne zvýšili nezdaniteľné minimum, takzvanú zľavu na dani. V zákonoch však ponechali veľké množstvo výnimiek. Kombináciou oboch prístupov a konca progresívnej dane, ktorá na hornom konci dosahovala až 32 percent, tak zmena zdanenia priniesla proporcionálne najväčší efekt najmä veľmi dobre zarábajúcim zamestnancom.

R. Sulík vyčítal českým zmenám predovšetkým nízku ambicióznosť. A v prípade toho, čo Česi nazvali superhrubá mzda, už v roku 2007 upozorňoval, že ostali na polceste. Samotné zavedenie platenia odvodov len zamestnancom by totiž podľa neho vyriešilo veľa problémov, ktoré zmena inak spôsobila. Aj keď je superhrubá mzda technicky oveľa náročnejšia. Súčasná slovenská reforma ráta s novelizáciou vyše sto článkov, pričom každý z nich upravuje jeden zákon, aby zosúladil nový spôsob výpočtu hrubej mzdy s celou platnou legislatívou. Členovia SaS, ktorí zmenu presadili, ju pripravovali niekoľko rokov.

CESTY SA ZBIEHAJÚ

Hoci české kabinety periodicky rokujú o zjednodušení a znížení odvodového a daňového bremena, zmeny sa im darí presadzovať len veľmi postupne. Tlačia ich k tomu predovšetkým okolité štáty, pretože nimi prijímané daňové reformy výrazne zväčšujú rozdiel v cene práce v Česku a ostatných krajinách V4. V roku 2007 napríklad Česi po prvý raz vôbec zaviedli odvodové stropy, dovtedy vysokopríjmoví pracovníci platili odvody z celého príjmu. To predražovalo najmä cenu práce vyšších manažérov. Výšku penzie pritom veľké príjmy ovplyvnili len minimálne, čo nakoniec odmietol aj český ústavný súd.

Podobným polovičným riešením ako v prípade českej superhrubej mzdy boli aj zmeny v odvodoch. Na vyváženie systému dôchodkového poistenia doň zvýšili odvody o dva percentné body. O tie naopak skrátili poistenie v nezamestnanosti. Čistej mzdy sa tak úprava vôbec nedotkla. Na Slovensku sa takáto zmena nikdy neuskutočnila, a to aj napriek deficitnému hospodáreniu väčšiny sociálnych fondov. Niekoľkoročnú snahu o zreálnenie poistných sadzieb – ich úpravy tak, aby zodpovedali potrebám fondov – nakoniec vyriešilo práve aktuálne zavádzanie superhrubej mzdy. Tá už počíta len s jediným sociálnym odvodom vo výške devätnásť percent. Z neho sa budú hradiť všetky sociálne nároky, pričom chýbajúce financie doplní štát z rozpočtu. Výrazne sa tak zjednoduší administratíva Sociálnej poisťovne aj zamestnávateľov, ktorí platia tej istej inštitúcii niekoľko druhov odvodov do rozličných fondov z viacerých vymeriavacích základov.

Podľa M. Kalouska sa o to isté snaží aj súčasný český kabinet: pre všetky platby štátu má existovať jednotný vymeriavací základ. Reformy v oboch krajinách ešte musia prežiť cestu parlamentom, v českom prípade aj senátom. Česko chce zásadné zmeny schvaľovať o rok, po senátnych voľbách. Víťazstvo opozície v nich by mohlo reformu skomplikovať, podľa súčasného šéfa českého rezortu financií ju však nezastaví.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.