Prvýkrát odišiel Košičan Igor Kolla do Číny hľadať partnerov na výrobu svojich elektronických zariadení začiatkom milénia. S odstupom času to považuje za jeden z kľúčových zlomov podnikateľskej kariéry. Jeho Antik tak dnes spája slovenský vývoj a trh na testovanie výrobkov s ázijskou lacnou prácou. Vďaka tomu sa z firmy stal rešpektovaný telekomunikačný operátor, ako aj dodávateľ high-tech prístrojov s odbytom po celom svete.

Koľko mesiacov v roku strávite v Číne?

Štyri až päť. Môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že globalizovaná ekonomika nie je fráza. Bez ohľadu na to, kde som, dokážem firmu riadiť bez problémov. Keď nad tým rozmýšľam, miesto, kde trávim najmenej času, je moja kancelária v Košiciach.

Čo konkrétne v Číne robíte?

V prípade nevyhnutnosti som priamo v podniku, najmä pri nábehu sériovej výroby nového výrobku. Zvyšok času strávim cestovaním a obchodnými stretnutiami. Čas potrebný na cestovanie je významná položka, už len presúvanie autom v megalopolise Šen-Čenu trvá denne hodiny. Na druhej strane, cestovanie medzi mestami je veľmi efektívne. Čína je veľmi kvalitne pokrytá vnútroštátnymi leteckými linkami.

Výrobu si zadávate vo viacerých fabrikách. Podľa čoho sa rozhodujete?

Výber fabriky závisí od viacerých faktorov. Prvým je cena, za ktorú nám vedia vyrobiť to, čo potrebujeme. Kvôli nej sme sa sťahovali najprv zo severu na juh krajiny, teraz z juhu na západ. Dôležitý je aj druh výrobku. V Číne sa každý región špecializuje. Elektronika sa vyrába najmä na juhu, metalická časť strojárenstva a optika zasa v strede Číny. V posledných rokoch vláda investuje veľké zdroje do dopravnej a priemyselnej infraštruktúry na zaostalom západe, kam sa za vyššou efektivitou sťahuje množstvo firiem.

Existuje teda v Číne medzi výrobcami vnútroštátna konkurencia?

Keď som pred rokmi prišiel do Číny hľadať producentov súčiastok pre telefóny, našiel som tam firmy, ktoré ich vyrobili za desatinu európskej ceny. Postupne som prišiel na to, že aj tamojšie ceny sú rozdielne. Fabriky, ktoré pracovali pre vnútorný trh, boli zhruba o tretinu lacnejšie ako tie, čo pracovali pre západný svet.

Je čínska cena práce stále neprekonateľná?

Nie úplne. Najmä čo sa týka odborných IT pracovníkov, sú ceny takmer porovnateľné, v Číne len o trochu nižšie. No získať ich je neporovnateľne ťažšie ako na Slovensku. Ak si do výberového konania zadáme rovnaké parametre, ako sú IT zručnosti a jazyková vybavenosť, doma nám príde neporovnateľne viac ponúk ako v Číne.

Prečo?

Asi hlavne kvôli tomu, že v Číne je vzdelanie drahé a ľudia si ho platia sami. Rovnako ako zdravotnú starostlivosť. Preto je problém nájsť kvalitné odborné kádre. Tomu zodpovedá aj cena práce. V Antiku za takého človeka platíme len zhruba o dvadsať percent viac ako v Číne. Samozrejme, diametrálne odlišná je jeho výkonnosť. Nehovoriac o klasických robotníckych profesiách, ktoré sú podstatne lacnejšie a produktívnejšie než na Slovensku.

O koľko pracujú Číňania viac ako Slováci?

V Číne majú ľudia predovšetkým úplne iný vzťah k práci ako na Slovensku. Slovák pracuje v priemere šesť hodín, možno aj menej. Zvyšok z osemhodinového pracovného dňa strávi inými činnosťami a relaxom. Číňania pracujú takmer neustále. Je úplne bežné, že môžem zavolať dodávateľovi o pol jedenástej večer. Nepovažuje to za nič výnimočné. Tamojšia dravosť za peniazmi je mimoriadne silná. Akurát treba rešpektovať niektoré miestne zvyky.

Ktoré sú najdôležitejšie?

Napríklad právo na oddych. Väčšinou súvisí s jedením. Jeho čas je vyhradený najčastejšie medzi dvanástou a jednou hodinou na obed, prípadne večer o šiestej. Platí nepísané pravidlo, že vtedy sa ľudia nevyrušujú. Je akceptovanejšie, ak obchodnému partnerovi zavoláte o dvanástej v noci ako na obed.

Tak ako lacná a výkonná pracovná sila je pre Čínu povestná aj nízka kvalita výrobkov.

Západoeurópske pohŕdanie kvalitou čínskych výrobkov sa miestami preháňa. V mnohých prípadoch vychádza z minulosti, ktorá už neplatí. No je dôležité si tiež uvedomiť miestne špecifiká. Spomínal som menej dostupné odborné kádre, ktoré pracujú na úrovni stredného manažmentu. Od nich často prichádzajú zlé inštrukcie pre robotníkov. S tým západný zadávateľ výroby musí rátať. A aj s odlišným pohľadom Číňanov na kvalitu.

V čom sa odlišuje?

Čínsky zamestnanec musí vyrábať rýchlo. Hlavným dôvodom nekvality je preto nutnosť vyprodukovať kvantitu za určitý čas. Číňania vyrábajú a kupujú veci tvrdo konzumne. My sme zvyknutí, že počítač budeme využívať päť rokov a špeciálny bezpečnostný zámok do dverí vydrží dvadsať rokov. Oni s niečim takým nerátajú. Tovary častejšie nahrádzajú novými. Tomuto pohľadu zodpovedá stupeň kvality výroby a používanie materiálov, ktoré sa skôr opotrebujú.

Dokážete sa s miestnymi špecifikami vyrovnať lepšie, keďže ste sa naučili po čínsky?

V Číne je vo všeobecnosti problém s angličtinou. Ovláda ju veľmi málo ľudí. V podnikoch, kde nie sú usadení zahraniční investori, je to ešte horšie. Mal som dve možnosti. Buď sa spoľahnúť na miestneho manažéra, ktorý mi bude prekladať, alebo sa ich jazyk naučiť. Nakoľko som zvyknutý mať veci okolo seba pod kontrolou, zvolil som si druhú možnosť.

Je ťažké naučiť sa čínštinu?

Mne to tak nepripadá. Považujem ju za jazyk s ľahkou a logickou gramatikou. Na jeho pochopenie mi stačili dva päťtýždňové kurzy.

Aké ste mali pocity, keď ste prvýkrát prišli do Číny?

Bolo to už dosť dávno... Pamätám sa, že ako prvý problém som musel riešiť dopravu. Dostať sa z letiska do hotela bolo pomerne zložité. Cestovné poriadky a všetky nápisy na miestach, z ktorých štartuje verejná doprava, sú takmer výlučne v čínštine. Je tam síce veľmi veľa taxíkov, približne tretina všetkých áut, no ich šoféri neovládajú angličtinu. Dostať sa na miesto určenia je preto spočiatku dosť vážny problém. Očarili ma však hotely. Nepoznám kvalitnejšie. Hotely veľmi vysokej kvality stoja na noc v priemere 70 eur. Tie európske sa im okrem ceny nemôžu vyrovnať ani servisom, ani službami. Pravdupovediac, po toľkých rokoch som si už na Čínu navykol do tej miery, že neprirodzené sa mi zdajú niektoré veci na Slovensku.

Napríklad?

Hlavne úroveň služieb. Číňan vezme peniaze až na konci, keď je zákazník spokojný. Robí všetko pre to, aby jeho klienti boli rýchlo a kvalitne obslúžení. Na rýchlosť si naozaj potrpia. Berú ju ako jednu zo základných konkurenčných výhod. Na Slovensku v niektorých reštauráciách sa musím niekedy priam prosiť, aby som si mohol objednať či zaplatiť.

Ako sa Číňania správajú k cudzincom?

Biely človek je tam akceptovaný. Nie raz sa mi stalo, že som prišiel do obchodu, v ktorom bol veľmi dlhý rad. Keď ma zbadal predavač, zavolal ma, aby som šiel dopredu a nikto voči tomu neprotestoval.

A čo úradníci a vláda...

Vo všeobecnosti čínska vláda dosť podporuje podnikanie. Keď sme tam prvýkrát prišli, firmu v Číne musel zakladať tamojší občan. Dnes už môže byť stopercentným vlastníkom cudzinec. Založenie spoločnosti trvá približne dva mesiace. Jedným z najväčších problémov je jazyk, pretože všetky formuláre aj kontakt s úradníkmi sú v čínštine. Preto je pre tých, čo nepoznajú miestne pomery, výhodné si najať agentúru, ktorá pomôže so založením firmy.

V súvislosti s Čínou a tamojšími úradníkmi sa hovorí o silnej korupcii.

Každá krajina má svoje špecifiká. Aj preto je vhodné pri príchode do Číny obrátiť sa na ľudí znalých miestnych pomerov. Úroveň korupcie by som prirovnal k tomu, čo bolo na Slovensku v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď sa rozbiehalo podnikanie a mnohí sa snažili využiť situáciu, keď sa všetky vzťahy dramaticky menili.

Nenarážate v Číne na problém s potlačovaním ľudských práv?

Nikdy som nezažil situáciu, ktorá by bola nedemokratická. My sme boli počas komunizmu nazlostení na režim. Číňania sú s ním stotožnení.

Nie je to tým, že sa boja?

Tí, s ktorými som sa stretol, to tak rozhodne nevnímajú. Čína je do takej miery kapitalistická, že peniaze sú hlavným dôvodom, prečo sa tam dejú veci tak, ako sa dejú.

Ako riadite košickú centrálu, keď veľkú časť roka trávite mimo nej?

Antik je nastavený tak, aby pracoval samostatne. Veľká časť zamestnancov sa zaoberá prevádzkou. V niekoľkých skupinách spravujú a rozširujú našu telekomunikačnú sieť. Ja sa starám o to, aby firma bola pripravená na budúcnosť. Hľadám technologické trendy alebo služby, ktorým by sme sa mohli venovať. Ak zistíme, že nejaká vec má perspektívu a zapadá do našej koncepcie, tak sa začneme pripravovať na jej vývoj a výrobu.

Čo ste nachystali na tento rok?

Pred spustením do predaja je moja vízia o tom, že divák si môže pozrieť obľúbený televízny kanál, kdekoľvek sa nachádza, a bez ohľadu na to, aký typ internetu či poskytovateľa práve používa. Antik takúto technológiu dodal už viacerým klientom v zahraničí, teraz nastáva čas, aby prišla aj na Slovensko. Trvalo nám to takmer rok. Máme rovnaký problém ako iné globálne firmy: zminimalizovať čas príchodu výrobku na trh tak, aby si ho klient mohol dopriať v správnom čase.

V košickom Antiku pracuje pol druha stovky ľudí. Neklesá ich pracovné nasadenie priamo úmerne tomu, ako dlho sa ich šéf zdržuje v zahraničí?

Väčšinu procesov vo firme riadi informačný systém. Napríklad požiadavka od zákazníka prejde všetkými evidenciami a na konci vyjdú zo systému konkrétne pokyny pre zamestnancov. Veci sú nastavené tak, aby každý človek vedel, čo má v danú chvíľu robiť. Aj počas mojej neprítomnosti.

Keď nie je šéf doma, zamestnancov mu stráži systém?

Informačné systémy pomáhajú udržať firmu v tempe. Postupne sme nasadili všetky štandardné procesy, ktoré fungujú aj v iných telekomunikačných firmách. Plánovanie zriaďovania a servis klientov sú prepojené na CRM aplikáciu, tá zasa na telefónnu ústredňu. Pred časom sme potrebovali zefektívniť servis, prepojili sme preto sledovanie našich vozidiel prostredníctvom GPS na evidenciu zásahov u klientov – a počet jázd výrazne klesol.

Igor Kolla (41)

Narodil sa v Košiciach, kde vyštudoval Technickú univerzitu. V roku 1990 založil spoločnosť Antik, ktorá sa venovala vývoju a výrobe zariadení pre káblové televízie. O desať rokov neskôr začala jeho firma v Košiciach poskytovať internetové služby, ku ktorým postupne pridala digitálnu televíziu a telefonovanie. V polovici minulého desaťročia Antik rozbehol vývoj a výrobu prístrojov pre internetovú telefóniu a neskôr aj pre televíziu. Výrobu všetkých high-tech zariadení postupne presunul do fabrík v Číne.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.