Jedno z najväčších vzrušení, ktoré stretnutie šéfov vlád eurozóny prinieslo, bol nezáujem Veľkej Británie pokračovať so starým kontinentom. Pravda však je, že pre eurozónu to nemá zásadný význam. Ak nedôjde k narušeniu spoločného trhu a voľného pohybu kapitálu a pracovnej sily, sú silné reči o delení Európy viac politickou ako ekonomickou agendou. Podobne nafúknuté sú reči o tom, že stretnutie predsedov vlád pomôže riešiť súčasné problémy štátov manažovať svoje dlhy. Otázkou dňa stále ostáva, čo bude ďalej s eurozónou.

Prvý krok

Klepnúť po prstoch politikom v Európe, súčasným i budúcim. To je výsledok dohody vrcholových politikov. Krajiny musia prijať filozofiu, že najlepší je vyrovnaný až prebytkový rozpočet a kto taký nebude mať, bude musieť pripraviť plán, ako sa k nemu dopracovať. Tí, čo budú od stanoveného cieľa ďaleko, budú automaticky dostávať finančné tresty. Mimochodom, Slovensko, ako krajina blízko dna rebríčka kvality hospodárenia s verejnými financiami, bude horúcim kandidátom na platenie takej pokuty.

Nemecku sa teda darí vštepovať európskym politikom novú fiškálnu DNA. Keďže väčšina z nich si formovala charaktery v prostredí, kde sa s rastom verejného dlhu a deficitným hospodárením rátalo automaticky, ide o výraznú zmenu. Ako sa však napokon uchytí nová genetická výbava? A bude to vôbec na niečo dobré?

Začiatkom tohto týždňa prišla z finančných trhov reakcia, podľa ktorej vidia investori všetko po starom. Teda že prijaté plány sú povzbudivé, no dlhový problém eurozóny neriešia. Jej ponemčenie – ak bude vôbec úspešne uvedené do praxe – pomôže vyhnúť sa dlhovej lavíne v budúcnosti. Ale na tú súčasnú bude treba vymyslieť niečo iné.

Dôvera sa nedostavila

Aby sa krajiny dopracovali k plneniu svojich záväzkov, potrebujú, aby všetko fungovalo približne tak ako doteraz. Teda aby mohli splácať staré dlhy novými a popri tom sa najprv snažili spomaliť tempo ich ďalšej tvorby a neskôr ju celkom stopli. Akurát že systém nefunguje ako doteraz.

Každá nová aukcia štátnych dlhopisov zaváňa problémom. Ak sa aj podarí predať nové cenné papiere, tak len s rizikovou prirážkou často o sto až dvesto percent vyššou ako pred pár mesiacmi. Tieto dodatočné náklady len priťažia krajinám pri ozdravovaní vlastného hospodárenia.

Politici dúfali, že súhlas s nemeckými požiadavkami na ozdravovanie verejných rozpočtov trhy upokojí a rizikové prirážky sa znížia. Zatiaľ to vyzerá, že ich nádeje boli neprimerane optimistické. Prvý pracovný deň po stretnutí lídrov predávalo Taliansko štátne dlhopisy za 5,95-percentný úrok, teda blízko rekordu, ktorý tento typ dlhopisov dosiahol od zavedenia eura (6,09 % p.a.).

Spoločná mena sa po samite začiatkom tohto týždňa k doláru oslabila. Niežeby to znamenalo veľkú škodu pre eurozónu, jej exportný priemysel z toho skôr profituje, ale ako indikátor (ne)záujmu investorov o „eurozónske“ aktíva to o niečom vypovedá.

Politická hra ECB

Aby investori dôverovali vládam eurozóny a ich dlhopisom, potrebujú mať istotu, že svoje dlhy budú schopné preplácať. Ak ju nemajú, potrebujú mať aspoň prísľub, že aj keď niektoré dlžnícke štáty svoje záväzky nebudú vedieť splatiť, vždy sa nájde niekto, kto od nich dlhopisy odkúpi za cenu, pri ktorej neutrpia stratu. Zatiaľ nemajú ani jedno. Aké sú teda možnosti lídrov eurozóny?

Nemecký tlak na zabezpečenie prvej možnosti sa bude stupňovať. Prijatá dohoda totiž obsahuje aj všeobecné deklarácie, ktoré smerujú k ďalšiemu možnému posilňovaniu centrálneho dohľadu nad rozpočtami krajín. Neformálne sa uvažuje napríklad nad akousi fiškálnou radou, ktorá by pre najväčších hriešnikov rozpočty nielenže predbežne schvaľovala, ale dokonca sama pripravovala. Ak by však situácia dospela takto ďaleko, stále ide o proces na dlhé mesiace, ak nie na roky.

Ani delenie sa o dlhy cez dlhopisy eurozóny sa zatiaľ nejaví ako politicky priechodné. Hoci by to mohlo pozdvihnúť náladu na trhoch, Nemecko sa úplne oprávnene obáva, že spoločné ručenie by znamenalo ďalší úpadok morálky dlžníckych štátov a viedlo skôr k prehĺbeniu, než vyriešeniu dlhovej krízy.

Všetko toto znamená ďalšie zvyšovanie tlaku na Európsku centrálnu banku (ECB), aby sa stala veriteľom poslednej inštancie. Teda aby garantovala, že v prípade potreby bude štátne dlhopisy hriešnikov skupovať do svojej bilancie. Tá zatiaľ túto prax, najmä pod permanentným tlakom nemeckej Bundesbanky, odmieta. Presne z toho istého dôvodu, pre ktorý nemecká kancelárka Angela Merkelová odmieta spoločné dlhopisy. Pretože by to znížilo tlak na nedisciplinované vlády, aby so svojimi schodkovými rozpočtami začali niečo robiť.

Aj keď sa nedá povedať, že by ECB nerobila nič. S trhom vládnych dlhopisov sa už hrá takmer pol roka. Hlavne ich nákupom od investorov, čím sa snaží udržať ich hodnotu aspoň pri hornej hranici udržateľnosti rizikovej prirážky. Vždy pritom prízvukuje, že to robí len mimoriadne a veľké akcie od nej nemožno očakávať. V skutočnosti podniká kroky, ktoré možno interpretovať aj ako prípravu na razantnejší zásah proti trhom. V súlade so záujmami Nemecka.

Na rade: menové uvoľnenie

Deň po skončení samitu európskych lídrov začala ratingová agentúra Standard & Poor’s dávať verejne najavo svoje rozčarovanie z toho, ako pomaly sa starý kontinent hýbe. Keď sa toto povie o ratingovej agentúre, vždy to zaváňa znížením ratingu. Agentúra tieto špekulácie ešte podporila, keď jej predstavitelia vyhlásili, že eurozóna zrejme potrebuje ďalší finančný šok, aby jej činy nabrali spád. A spomenula pritom aj ECB.

Mnoho investorov totiž čakalo, že keď sa krajiny dohodnú na garanciách pre ozdravovanie svojich rozpočtov, povolí aj nemecký odpor proti menovému uvoľňovaniu. To sa však nestalo, centrálna banka potvrdila, že pokračuje v opatrnom móde. Aspoň pokiaľ ide o jej prístup k vládam. Pokiaľ ide o jej aktivity voči finančnému sektoru, tu sa drží hesla: vlády dusiť, banky podporovať.

Počas uplynulých týždňov prišla s niekoľkými nástrojmi vrátane výhodných viacročných pôžičiek pre finančné inštitúcie, ktoré by mali znižovať medzibankový stres. Problém s likviditou však budú musieť v najbližších mesiacoch riešiť aj vlády, ktorým trh nedôveruje.

No tlak na európsku emisnú banku, aby sama, v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom či cez trvalý euroval alebo podobnú inštitúciu, začala s tlačením nových peňazí, sa bude stupňovať. Je pravdepodobné, že keď sa krajiny budú držať nemeckého plánu upratovania, bude sa zmierňovať aj nemecký odpor voči podobným neštandardným riešeniam.

Európania trhy nepresvedčili
(kurz eura v dolároch pred samitom lídrov eurozóny a po ňom)

PRAMEŇ: Bloomberg

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.