Šéfovia cestovnej kancelárie Limba začínajú už šestnásť rokov každý bežný pracovný deň rovnako – rozhovorom pri káve. Hovoria tomu ranný brainstorming. Názov cestovná kancelária je v prípade firmy, ktorá v posledných rokoch vedie rebríčky TREND Top v cestovaní v počte klientov v domácom cestovnom ruchu aj v „dovoze“ turistov na Slovensko, trochu zavádzajúci.

Limba začínala v roku 1995 ako klasická kamenná cestovka na prenájom chát a chalúp. Nástup internetu ju zmenil. Už roky je rezervačným portálom, ktorý poskytuje ubytovanie od privátov až po hotely najmä pre klientov zo strednej Európy.

Spoločnosť založili ôsmi spolužiaci z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a cesta od teoretických vied k chatám a chalupám bola priamejšia, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Všetci pôsobili v ochranárskom hnutí a počas štúdia na univerzite chodievali opravovať drevenice, takže k vidieckemu turizmu mali blízko. A rovnako si všetci chceli vyskúšať podnikanie.

Zhruba desať rokov má firma už len štyroch spoločníkov – Martina Brunovského, Tomáša Brunovského, Ladislava Feketeho a Tomáša Hasalu. Ten je je navyše niekoľko rokov aj prezidentom Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr.

Príbeh úspechu

Po zmene na internetový rezervačný portál Limba niekoľko rokov len rástla. V počte klientov, zamestnancov i v tržbách. Postupne začali poskytovať ubytovanie nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch. Ich cieľovou skupinou boli najmä klienti zo susedných krajín.

Majitelia cestovky hovoria, že ak by mali byť ohraničení len malým slovenským trhom, už dávno by robili niečo iné. Aj preto sa stali najväčším rezervačným portálom v strednej Európe a ich webová stránka funguje v dvadsiatich jazykových mutáciách. V časoch najväčšej slávy – do roku 2008 – mala Limba ročne 170-tisíc klientov a päťdesiat zamestnancov. Na porovnanie – najväčší európsky rezervačný systém Interhome s 40-ročnou históriou ich mal vtedy pol milióna.

Tomáš Hasala

Pokles takmer o tretinu

Potom prišla jeseň roku 2008 a pád Lehman Brothers. T. Hasala hovorí, že krízu pocítili už vtedy, keď o nej Slovensko ešte ani nechyrovalo. Väčšinu tržieb Limby totiž tvoria pobyty návštevníkov z „neeurových“ krajín, najmä Česka, Poľska a Maďarska, v „eurových“, ak sa za takú dá považovať aj Chorvátsko, kde sa bežne platí v eurách.

Všetky obchody Limby sú mimoriadne citlivé na zmeny kurzov. Už prvé rozkývanie trhov a oslabenie mien okolitých štátov voči euru sa nepriaznivo odrazilo na záujme o dovolenky v eurových krajinách. Navyše prišiel 1. január 2009, zavedenie eura na Slovensku a „z noci na deň“ sa chaty a chalupy stali pre susedov vďaka kurzovým pohybom o tridsať percent drahšie ako dovtedy.

Výsledkom v tomto roku bolo o 28 percent menej zahraničných turistov v slovenských hoteloch a penziónoch. To je oficiálny údaj, ktorý v roku 2009 vykázal Štatistický úrad SR.

T. Hasala však s odstupom času krízu chváli. „Vtedajšia situácia nás donútila urobiť v rámci firmy zásadné zmeny a nastaviť dovtedy nepredstaviteľné procesy. Zistili sme, že veci, o ktorých sme si mysleli, že ich robíme dostatočne dobre, sa dajú robiť ešte oveľa lepšie a efektívnejšie,“ konštatuje.

Výsledok – Limbu postihol výrazný pokles tržieb, ale dosahuje ich so štvrtinovým množstvom zamestnancov a hospodársky výsledok je rovnaký ako v najlepších rokoch. Podľa odhadu TRENDU predstavovali v roku 2008 tržby spoločnosti zhruba 10,5 milióna eur, vlani to bolo necelých sedem miliónov eur.

Kríza zmenila aj myslenie ubytovateľov. Kým dovtedy si mnohí mysleli, že nie klienti, ale oni sú tí dôležití, zrazu zistili, že realita je niekde inde. „Viedlo to však k zlepšeniu kvality ubytovania, nielen pokiaľ ide o vybavenie zariadení, ale aj o prístup k hosťom,“ konštatuje T. Hasala. Hosť sa totiž stal oveľa náročnejší, viac si začal vážiť svoje peniaze i to, čo za ne dostane.

Čo znamená zdravý vývoj

Hlavným dôvodom, prečo na Slovensko nechodí viac zahraničných hostí, nie je slabá štátna propagácia ani neznámosť krajiny ako turistickej destinácie. Podľa T. Hasalu sú to horšie produkty, ako ponúkajú susedné krajiny, ktoré robia Slovensko málo konkurencieschopným. „V tomto biznise je absolútne pokrivená vlastnícka štruktúra – veľa majiteľov hotelov sa k nim dostalo zadarmo vďaka známostiam počas privatizácie. Ďalší si ich postavili alebo opravili vďaka konexiám za eurofondy a pritom o toto odvetvie nemajú skutočný záujem. To, samozrejme, deformuje trh, ktorý sa musí vyčistiť. Kvalita tu bude až vtedy, keď budú hotely a reštaurácie vlastniť ľudia, ktorých to baví, rozumejú tomu a nechodia si len po tržby,“ myslí si.

Opäť sa naskytá porovnanie s cestovnými kanceláriami – väčšina z nich vznikla v deväťdesiatych rokoch a zakladali ich najmä ľudia, ktorí v tejto brandži už pracovali. Nešarapatila tu vo veľkom privatizácia či eurofondy. Všetky rástli postupne, zdravo. Výsledkom je stabilita i majitelia, ktorí sa neskrývajú za iné firmy.

„To je výsledok zdravého vývoja, ktorým cestovné kancelárie za posledných dvadsať rokov prešli. Sme síce konkurenti, ale vzájomne sa dobre poznáme. To je najlepší spôsob, ako zabrániť podpásovým praktikám, na ktoré by v konečnom dôsledku doplatil klient,“ konštatuje prezident asociácie.

Spokojné cestovky, ale...

Podmienky na podnikanie pre cestovné kancelárie zhŕňa krátko. „Nesťažujeme sa. Vždy by mohlo byť niečo lepšie, ale stručne povedané – sú dobré. Sú neporovnateľne lepšie, ako keď sme riešili problémy so zavedením telefónnej linky alebo s platením 40-percentnej dane z príjmu a ešte aj z dividend. Administratíva sa zjednodušila, veci fungujú. Odvody sú síce vysoké, ale tie sú aj inde.“

T. Hasala však dodáva, že dobre sa podniká dovtedy, pokým človek nepríde do styku so súdnictvom. Napríklad keď si potrebuje vymôcť pohľadávku. Vtedy zistí, že jedna oblasť vplývajúca na chod ekonomiky ostala kdesi hlboko v minulosti.

Za určitý paradox tiež považuje, že ľudia, ktorí robia v turistickej brandži, sú vo svojich vyjadreniach liberálni, ale len pokiaľ sa to netýka ich vlastného biznisu. „Často sa stretávam s tým, že na jednej strane horlia za nižšie dane, ale hneď v druhej vete začnú rozprávať, čo všetko by mal štát pre turizmus robiť a nerobí. To mi pripadá zvláštne,“ konštatuje.

Výrazný prepad hostí
(mil. osôb, počet zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Receptom je deľba práce

Podnikanie cestovných kancelárií v posledných rokoch najviac ovplyvňujú technológie, najmä schopnosť efektívne ich využívať. Ešte pred niekoľkými rokmi potrebovali rezervačné internetové portály call centrá – miestnosti, v ktorých sedelo dvadsať pracovníkov a vybavovalo objednávky. Teraz to isté môžu robiť ľudia z domu, ktorý je často vzdialený stovky kilometrov od sídla firmy. Spoločnosť takto nemusí platiť prenájmy priestorov a mzdy zodpovedajúce pomerom v hlavnom meste, čo môže znamenať až štvrtinovú úsporu nákladov.

Aký je recept na to, vydržať pri podnikaní vo štvorici spolu šestnásť rokov? Vraj na to treba najmä povahu, vedieť prijať aj odlišný názor a uvedomovať si výhody tohto stavu. V Limbe vždy považovali za výhodu najmä deľbu práce medzi štyroch ľudí. „Nikdy sme neboli workoholici, aj v časoch, keď sme mali najviac roboty, bolo naším cieľom netráviť v práci viac ako osem hodín denne, skôr menej. To sa nám pri tejto konštelácii väčšinou aj darilo,“ vraví T. Hasala.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.