Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie začiatkom tohto týždňa uvalili na Bielorusko sériu nových sankcií. Týkajú sa troch ďalších predstaviteľov režimu autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka a troch firiem napojených na jeho vládu. Európska dvadsaťsedmička doteraz uvalila cestovné embargo na 188 Lukašenkových spolupracovníkov a zmrazila im účty.

Nové sankcie sa však prvýkrát dotýkajú podnikateľského sektora. Únia rozhodla o potrestaní Lukašenkovho ekonomického poradcu, magnáta Vladimira Peftieva a troch jeho firiem – zbrojovky, telekomunikačného operátora a marketingovej spoločnosti. Od roku 2004 EÚ uvalila na Bielorusko viacnásobné sankcie, okrem iného cestovné zákazy pre A. Lukašenka a členov jeho režimu. V roku 2008 ich však čiastočne zrušila v snahe zlepšiť dialóg s Minskom. O ich obnovení rozhodla po brutálnom zásahu proti protivládnym demonštrantom, ktorí chceli vyjadriť protest proti výsledku a priebehu posledných prezidentských volieb.

Alexander Lukašenko čaká pomoc zo zahraničia.Bielorusko zápasí s najhoršou ekonomickou krízou od rozpadu Sovietskeho zväzu. A. Lukašenko minulý týždeň varoval, že v prípade prehlbovania ekonomickej krízy bude musieť jeho vláda zatvoriť hranice krajiny. „Ak to bude naozaj zlé, zatvoríme hranicu a budeme nakupovať len naše vlastné veci,“ pohrozil Lukašenko.

V máji Bielorusko devalvovalo svoj rubeľ o 36 percent po tom, čo stratilo štvrtinu svojich devízových rezerv. Znehodnocovanie úspor a nedostatok základných tovarov vyvolalo doteraz neobvyklé protesty v uliciach Minska, zatiaľ čo obyvatelia pohraničných oblastí sa búria proti rozhodnutiu zakázať vývoz niektorých tovarov.

Krajina žiada MMF o úver osem miliárd dolárov, fond však úver podmieňuje rozpočtovými škrtmi a liberálnymi ekonomickými reformami.

Začiatkom tohto týždňa krajina dostala úver 800 miliónov dolárov z protikrízového fondu Euroázijského ekonomického spoločenstva, v ktorom má rozhodujúcu váhu Rusko. Minsk žiada od Moskvy pôžičku tri miliardy dolárov, tá podmieňuje jej poskytnutie zabezpečením účasti ruských firiem na privatizácii zaujímavých bieloruských aktív. Jednu miliardu dolárov sľúbila Bielorusku Čína ako účelovú pôžičku na závod na výrobu celulózy a na opravu ciest.