Úvahy, že Slováci nerobia dobre, keď prijímajú silnú menu v čase krízy, boli počuť mesiace predtým, ako Slovenskom začali prúdiť úplne nové euromince. Skeptické reči o tom, že krajina nebude vedieť s pevným kurzom rásť a že tak ako export, aj investície zoslabnú, prichádzali hlavne spoza západných hraníc.

Dnes aj okolité štáty zaujíma, aby spoločnú euromenu, ktorá im zabezpečí stabilitu, prijali čo najskôr. Nedávne prudké oslabovanie mien Česka, Maďarska a Poľska však spôsobilo, že euro začínajú vnímať ako problém niektoré firmy aj analytici.

Relatívna drahota

Silný konverzný kurz a oslabené meny okolitých krajín vzbudzujú obavy o konkurencieschopnosť Slovenska, napísal nedávno britský denník Financial Times. Je pravda, že kurzové výkyvy spravili zo Slovenska drahú krajinu bez toho, aby sa pre miestnych obyvateľov reálne zvýšili ceny. Najmä ľudia, ktorí nemajú problém odviezť sa pár kilometrov za hranice, však nakupujú oblečenie, elektroniku, ale aj potraviny v Maďarsku, Poľsku, Česku a na Ukrajine.

„Ešte v januári rástli tržby v našich predajniach medziročne po celom Slovensku o dve percentá, vo februári klesli o štyri a v marci očakávame pokles o osem až desať percent,“ hovorí Martin Katriak, podpredseda predstavenstva spoločnosti Coop Jednota. Ešte výraznejší pokles očakáva v pohraničných oblastiach.

Podľa neho ľudia šetria v dôsledku krízy, ale aj pre zavedenie eura. „Zákazníci si na novú menu ešte úplne nezvykli, stále sú opatrní a všetko dôsledne preratúvajú,“ myslí si M. Katriak. Odmieta, že obchodníci s potravinami sú na tom v čase krízy lepšie ako iní podnikatelia. „Ak bude pokles tržieb pokračovať, o pár mesiacov budeme musieť prijať úsporné opatrenia tiež.“

Nárast počtu slovenských zákazníkov si všimli napríklad aj české predajne ojazdených áut firmy AAA Auto v Brne, Ostrave a Otrokoviciach. Na Slovensku sa však podľa Eriky Hettešovej z PR oddelenia firmy dopyt nezmenil.

Euro pomocník

Medzi tie šťastnejšie firmy, ktoré si euro pochvaľujú, patrí paradoxne aj takmer stopercentný exportér – bratislavský Volkswagen, ktorý napriek poklesu výroby v dôsledku zníženého dopytu dosiahol v minulom roku nárast zisku vďaka preceneniu majetku na novú menu.

Napriek tomu, že prevádzkový zisk na úrovni 200 miliónov eur je podobný ako v roku 2007, efekt prechodu na euro vytiahol čistý zisk firmy na 284 miliónov eur. Výsledok ovplyvnilo hlavne prepočítanie účtovnej hodnoty majetku a vlastného kapitálu spoločnosti na novú oficiálnu menu.

Firma používala euro ako operačnú menu už dlhšie. Keď sa stalo na Slovensku oficiálnym platidlom, musela zo zákona preceniť súvahové položky, čo vyústilo v pomerne vysoký medziročný nárast čistého zisku, ktorý poslúžil na financovanie investícií, vysvetľuje člen predstavenstva pre personálnu a finančnú oblasť Bohdan Wojnar.

Drahší export

Už v čase oznámenia pomerne silného konverzného kurzu sa exportéri, na ktorých stojí slovenská ekonomika, neveľmi tešili. Efekt drahších vývozov sa má však prejaviť hlavne v sektore cestovného ruchu, predaja potravinárskych a iných maloobchodných výrobkov, menej už v automobilovom a elektrotechnickom sektore.

Konštatuje to Judita Jurašeková Kuscerová, Ľudovít Ódor, Matúš Senaj a Juraj Zeman v stručnom prehľade vybraných indikátorov konkurencieschopnosti, ktorý na svojej stránke minulý týždeň zverejnila Národná banka Slovenska. No sami autori uznávajú, že pri globálnom poklese dopytu je význam cenovej konkurencieschopnosti v úzadí. Navyše, podľa nich treba na konkurencieschopnosť krajiny pozerať komplexnejšie a z viacerých hľadísk.

Ľudovít Žember z firmy M.K.M. Stupava, ktorá 17 rokov vyrába kŕmne zmesi, súhlasí, že za mizernú konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov nemôže silné euro. Je presvedčený, že viac má na svedomí zlý systém poľnohospodárskych dotácií, ktorý podľa neho zvýhodňuje západoeurópske krajiny.

Jeho firma síce vyrába krmivo pre zvieratá, ale v prípade, že odberateľ nie je schopný zaplatiť, vezmú od neho namiesto peňazí obilie, ktoré predá ďalej. „V Taliansku máme obchodného partnera, ktorému už päť rokov pravidelne dodávame a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo pre euro zmeniť.“

Hoci čakal, že spoločná mena pomôže jeho firme pri získavaní zákaziek na výstave Biofach v Nemecku, bol nakoniec sklamaný. „Ponúkali sme tam ekoobilie, no Rakúšania aj Nemci sú iná mentalita a uprednostnia radšej domáce, aj keď drahšie produkty,“ povedal Ľ. Žember.

Firma AAA Auto považuje vplyvy eura na fungovanie spoločnosti za neutrálne. Na jednej strane sa pre zákazníkov sprehľadnilo porovnávanie cien a samotná firma má menej práce s účtovníctvom. Celá skupina je totiž kótovaná na burze a výsledky konsoliduje v eurách.

Konkurencieschopnosť

Stabilné euro a výkyvy kurzov okolitých mien živia aj úvahy, či drahšia pracovná sila nebude dôvodom, že zahraniční investori budú v budúcnosti Slovensko obchádzať. V rokoch 2000 až 2007, období bohatom na zahraničné investície, boli náklady na prácu najnižšie práve pod Tatrami. V súčasnosti má však Slovensko druhú najvyššiu cenu práce spomedzi krajín V4, tvrdia autori štúdie o indikátoroch konkurencieschopnosti.

Zároveň však upozorňujú, že ak sa vezme do úvahy aj pomer miezd v eurách a produktivity práce, ten sa vo všetkých susedných krajinách V4 znížil a na Slovensku sa priblížil k priemeru nových členských krajín.

Podľa hlavného analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa by bolo zužovanie rozhodovania investorov na cenovú konkurencieschopnosť alebo malé rozdiely v mzdových nákladoch príliš zjednodušujúce. Rovnako je zavádzajúce, ak sa okolité krajiny tvária, že všetky ich problémy vyrieši slabý kurz. Ten však tlačí na infláciu, lebo zvyšuje ceny importovaného tovaru, a nepriamo aj na úrokovú mieru. Výrazná volatilita susedných mien je pritom nevýhodná aj pre exportérov, pretože zdražuje konverziu mien a nedovoľuje im hedgovať. Transakčné náklady v prípade exportov do zahraničia sú tiež významným nákladom.

„Odkedy Slovensko prijalo euro, malo by svoju príťažlivosť pre investorov porovnávať – vďaka stabilite, ktorú ponúka –, skôr s Nemeckom, Rakúskom, Talianskom či s Francúzskom,“ myslí si.

Podľa V. Vaňa je symptomatické, že si Slovensko neváži, čo má. Euru vďačíme za to, že kým Česko, Maďarsko a Poľsko zaznamenávali oslabenie spotrebiteľského dopytu, Slováci celú jeseň o kríze len čítali a v decembri dokonca obchodníci zaznamenali ešte vyše päťpercentný rast tržieb. ©