Máloktorý ekonomický ukazovateľ dokáže lepším vývojom vzbudiť takú nádej ako priame zahraničné investície (PZI). V rokoch 2009 a 2010 však prichádzali na Slovensko iba minimálne. Hoci sa niekoľko projektov objavilo, išlo v najlepšom prípade o väčšie zámery, ktoré vznikli ešte pred krízou. Naopak, na desiatky sa počítali už naštartované investície, pri ktorých zahraničné matky rozhodli, že s pokračovaním počkajú na prajnejšie časy. Alebo im chýbali peniaze na prevádzku už existujúcich fabrík a rozvoj na čas škrtli.

Analytici UniCredit Bank Slovakia v štúdii upozornili, že po prajných rokoch 2005 až 2008, keď na Slovensku zahraničné investície dosahovali zhruba päťpercentný podiel na hrubom domácom produkte, prišiel v roku 2009 dramatický pád –štatisticky dokonca odlev na úrovni 0,1 percenta. Ani návrat do kladnej zóny v roku 2010 nepresiahol jedno percento.

Vlaňajší polrok sa už v štatistikách ukazoval prajnejšie, keď investícií pribudlo viac než za celý predchádzajúci rok. Dnes je zjavné, že prílev investícií sa už odlepil od nízkych úrovní, ktoré priniesli krízové časy. Azda najviac potešiteľný je príchod výrobcu automobilových komponentov Honeywell do Prešova.

Aj tam, kde treba prácu

No nemenili sa iba čísla v štatistikách a makroreportoch, ale aj štruktúra investičných cieľov. V čase tesne po najvážnejších krízových poryvoch bolo už začiatkom minulého roku jasné, že jeden z najdôležitejších cieľov je umiestňovať prichádzajúce PZI do regiónov s vysokou nezamestnanosťou.

Keď vo vládnej investičnej agentúre SARIO v decembri sumarizovali rok, konštatovali, že väčšina z 26 dokončených projektov mieri do regiónov, ktoré nebývali vysnívanými cieľmi investorov. Investície v celkovom objeme 517,6 milióna eur, ktoré majú potenciál vytvoriť 2 634 až 4 353 nových pracovných miest, by mali najviac pomôcť Prešovskému, Banskobystrickému, Žilinskému a Nitrianskemu kraju.

Priemysel má zmysel

Odvetvová skladba investícií nijako zvlášť neprekvapila. Najviac nových podnikateľských zámerov sa objavuje v automobilovom, elektrotechnickom a kovospracujúcom priemysle. Keďže ide v nemalej miere o projekty firiem, ktoré popri kapitálových výdavkoch aj naberajú ľudí, ide v časoch bremena pokrízovej nezamestnanosti o vítané novinky.

Navyše rastie aj produkčná kapacita domáceho priemyslu, ktorý sa tradične silno orientuje na vývoz. „Takéto zahraničné investície sú dôležité, lebo radia Slovensko k zdravému jadru exportérov v Európe,“ poznamenáva vrchný riaditeľ a šéf korporátneho bankovníctva UniCredit Bank Slovakia Miroslav Štrokendl. Z príchodu nových fabrík s kapitálom spoza hraníc majú osoh aj ich zamestnanci. Podľa bankovej analýzy zarábajú v porovnaní s firmami v slovenských rukách o vyše desatiny viac.

Vzorka je pritom podľa bankového manažéra rozsiahla. S tretinovým podielom firiem so zahraničnými vlastníkmi na celkovej korporátnej sfére Slovensko výrazne čnie nad susedmi. Navyše tieto firmy vytvárajú vyše štyridsať percent pridanej hodnoty celej ekonomiky.

Potreba zmien

Zmiešané pocity vzbudzuje situácia v lákaní investorov do sofistikovanejších oblastí, než je montáž a výroba. Zrejme nielen predchádzajúca kariéra v globálnej IT firme upriamila pozornosť šéfa agentúry SARIO Róberta Šimončiča do značnej miery na infokomunikačné technológie.

Vskutku, oblasť IT služieb a tvorby softvéru je jedna z mála brandží, v ktorej si zahraniční investori v zaujímavejšej miere trúfajú aj na vývoj. Keď sa k tomu pridajú medzinárodne centralizované podnikové činnosti a cezhraničná starostlivosť o klientelu, má Slovensko pripravenú zaujímavú referenciu.

Podľa R. Šimončiča už v krajine funguje zhruba pol stovky zákazníckych aj vnútrokoncernových centier zdieľaných služieb so zhruba 25-tisíc zamestnancami. Vlani pribudli aj niektoré známe značky. O desiatky ľudí mesačne rozširoval svoje technické centrum Hewlett Packard a Bratislavu objavil aj Amazon.

High-tech investori potrebujú najviac pozornosti. Po tom, čo s rastom miezd príde neodvratný odchod časti výrobcov citlivých na náklady práce, by mohli pomôcť pozdvihnúť ekonomiku i platy. Aby sa mohol priemysel posunúť v príjmoch zamestnancov o úroveň nahor, musí výrazne popracovať na zvyšovaní produktivity práce.

Na rade sú zmeny, pri ktorých budú aj výrobné fabriky motivované učiť ľudí pracovať na čoraz sofistikovanejších strojoch. Ako zdôrazňuje R. Šimončič, v rýchlosti zavádzania nových technológií je Slovensko v polovici prvej desiatky na svete.

„Vďaka novej stratégii pomohlo SARIO prilákať viac zahraničných investorov ako v minulom období a starostlivosť o existujúcich investorov na tom mala dôležitý podiel,“ sumarizuje generálny riaditeľ agentúry. Takýto krok má podľa neho jednoznačnú logiku – v časoch krízy sa firmy o vstupe do celkom nových destinácií rozhodujú zdĺhavo. „Rozšíriť biznis niekde, kde už pôsobia a sú spokojní, je pre ne omnoho menej rizikové,“ dodáva. V priebehu minulého roku ohlásil, že expanzie tvoria tretinu celkového počtu projektov, s ktorými SARIO pracuje, a ich podiel bude rásť.

Spory okolo Singapuru

Za výrazný krok k zjednodušeniu podnikateľskej legislatívy a analyticky odôvodnený rez do nezmyselnej byrokracie možno označiť iniciatívu rezortu hospodárstva z vlaňajšieho leta pod názvom Singapur. Aj keď sa v medzinárodných hodnoteniach prejaví najskôr koncom tohto roku, napriek kvalite nemá najlepšie meno (nepochopiteľne cudzokrajný názov je minoritný problém).

Obraz iniciatívy poškodili skôr nezmyselné pripomienkové a rozporové potýčky tvorcov s legislatívcami dôležitých rezortov o niekoľko čisto marketingových opatrení, ktoré skôr dobre vyzerali a dali by sa najmä mediálne predať vo svete. Príkladom bola známa „jednoeurová firma“, teda nápad, že by na základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným stačilo jedno euro. Aj tak chýbalo možno iba pár ústretových stretnutí úradníkov (TREND 26/2011).

Ďalšie kroky iniciatívy Singapur, ktorá mala meniť desiatky zákonov v prospech biznisu, zabrzdil pád vlády. Ten nielen zablokoval úpravy legislatívy, ale aj sám osebe má neblahý vplyv na obraz stabilnej krajiny, ktorý investori hľadajú.

Zotavovanie po páde
(%, podiel priamych zanraničných investícií na tvorbe HDP)

PRAMEŇ: UniCredit Bank, Eurostat, NBS

Nátlak Samsungu?

Vo verejnosti zarezonovalo aj vlaňajšie „cuknutie“ dvojice liberálnych ministrov hospodárstva a práce v rokovaniach s kórejským televízorovým gigantom Samsung. Ten si prominentnú pozíciu medzi investormi uchoval. Či však jeho vývrtka, keď firma celkom nový projekt nahradila prevzatím výroby a časti stavu zamestnancov od odchádzajúceho dodávateľa Hansol (TREND 47/2011), obsahovala prvok nátlaku na možný odchod, alebo nie, vláda ustúpila azda až príliš rýchlo.

V situácii, keď sa z úvah o možnom presune výrobcov do lacnejších destinácií môže ľahko stať fenomén licitovania o dodatočných stimuloch, to môže byť signál s drahými dozvukmi. Lebo krátkodobo sa pracovné miesta ľahšie zachraňujú stimulovými „darčekmi“ než systémovými reformami.

Pritom aj do investičných stimulov dokázala vláda vniesť väčší poriadok, keď citeľne spresnila pravidlá ich prideľovania (TREND 14/2011) a v decembri dokonca schválila „cenník“ maximálnej intenzity štátnej pomoci pre regióny a okresy s rôzne vysokou nezamestnanosťou.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.