Možno to vyzerá ako výborný nápad – podnikať v komunálnom prostredí. So samosprávou ako obchodným partnerom a zároveň spoluakcionárom. Mesto je stabilný odberateľ. Je malá šanca, že skrachuje a nezaplatí. Na zdarnom fungovaní firmy je motivovaný ako jej spoločník. Takýto model však prináša aj riziká. Napríklad hrozby, že podnikateľský život nebude diktovať len snaha o čo najlepšie ekonomické ukazovatele. Ovplyvňovať ho môžu aj politici. Tí sú zákazníkmi platiacimi za služby súkromno-mestskej spoločnosti a zároveň súťažia o priazeň voličov. Takže v samospráve vlastne nie je žiaden biznis istý.

Potvrdzuje to aj príbeh akciovky Kosit. V Košiciach má dominantné postavenie v odpadovom hospodárstve, vlastní jedinú mestskú spaľovňu a jej tretinovým akcionárom je mesto. V roku 2001 podpísala s radnicou kontrakt na zber a likvidáciu odpadov. Garantovaný do roku 2021. Napriek tomu len nedávno skončila dlhé mesiace rokovaní s magistrátom, ktoré dohodli podobu ďalšej spolupráce. Ukončili patovú situáciu, ktorá znervózňovala ľudí zo samosprávy a bránila firme investovať.

Keď benefity nestačia

Zdĺhavé rokovania mesta a Kositu o podobe ďalšej spolupráce vyvrcholili na aprílovom mimoriadnom zastupiteľstve. Poslanci v ňom odsúhlasili predĺženie kontraktu a rekonštrukciu spaľovne odpadov.

Za 23 miliónov eur môže firma modernizovať prevádzku a inštalovať technológie, ktoré umožnia vyrábať elektrickú energiu spaľovaním odpadov. Jej predaj zabezpečí firme takmer 30-percentné zvýšenie výnosov a nárast zisku z minuloročných 646-tisíc eur na dvojnásobok. Profitovať na tom bude aj mesto v podobe možných dividend, ktoré zinkasuje ako 34-percentný akcionár Kositu. Majoritných 61 percent kontroluje talianska spoločnosť 4Italy. Príjmy z predaja elektrickej energie umožnia dotovať poplatky, ktoré platia Košičania využívajúci služby Kositu. Ten garantuje, že cena za zneškodnenie komunálneho odpadu sa nezmení po dobu piatich rokov od ukončenia investície.

Napriek týmto benefitom nebolo hlasovanie poslancov jednoznačné. Predchádzali mu výmeny názorov, ktorých ostrosť zvyšovali blížiace sa koncoročné komunálne voľby. Opoziční politici pochádzajúci hlavne z radov ľavice kritizovali pravicou kontrolovaný magistrát, že podpisuje nevýhodný kontrakt. Druhá strana im zas oponovala, že jeho neotrasiteľné základy dohodol ich kolega zo strany Smer-SD, vtedajší primátor a súčasný predseda VÚC Zdenko Trebuľa. Jedna z poslankýň, Mária Gamcová sa vyhrážala, že ak mesto podpíše jeho predĺženie, sama podá proti Košiciam podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Kvôli tomu, že dodávateľa služieb v odpadovom hospodárstve nevybrali tendrom.

Išlo však len o politické prekáračky, pretože väčšine poslancov bolo jasné, že zmluvu s Kositom predĺžiť musia. Ak mesto nechcelo riskovať hrozbu nebezpečných súdnych sporov s vážnymi následkami, tak ju nemohlo vypovedať teraz a nebude to môcť jednoducho urobiť ani v ďalšom období.

Korene exkluzivity

Kontrakt s Kositom sa mal predlžovať až koncom budúceho roka, no vedenie firmy o tom rokovalo v predstihu. Člen predstavenstva a generálny riaditeľ Kositu Alvise Gerotto to vysvetľuje nutnosťou investovať. Ako príklad uvádza zlý technický stav kotlov, pre ktoré mala firma problémy s dodávkami pary. Tá vzniká ako vedľajší produkt spaľovania odpadov a Kosit ju dodáva do teplárenskej sústavy. Odberateľ Tepláreň Košice ju však takmer rok odmietal kupovať, lebo jej dodávky boli nestabilné. Taliansky manažér to pripisuje hlavne zastaraným technológiám Kositu.

Firma sa podľa neho nemohla pustiť do investícií, pokým nemala istotu pokračovania kontraktu s mestom. Banky by jej neposkytli úver. Návratnosť investície je odhadovaná na osem rokov, preto Kosit trval na tom, aby sa zmluva predĺžila o desať rokov. A. Gerotto nepopiera, že firma mala pri rokovaniach s mestom silné postavenie. Hlavne vďaka takmer nevypovedateľnému kontraktu. No podotýka, že mesto v roku 2001 nikto nenútil takýto kontrakt podpisovať. Pripomína tiež stav, v akom Kosit vstupoval do košického odpadového hospodárstva. „Spaľovňa sa doslova rozsypávala a museli sme ju postaviť na nohy,“ spomína. Jeho slová potvrdzuje aj Zdenko Trebuľa, ktorý ako vtedajší primátor Košíc zmluvu s Kositom podpisoval. V tom čase sa mesto borilo s vážnymi problémami. Ich korene siahali do obdobia, keď radnici šéfoval jeho predchodca Rudolf Schuster. Jeho projekty na rekonštrukciu Košíc zadlžili mestskú kasu. A podpísal zmluvu, ktorou zveril monopol v košickom odpadovom hospodárstve spoločnosti Ekothermal 99. Tá si mohla sama určovať rozsah prác. A ceny, ktoré si za ne účtovala, boli zhruba dvojnásobne vyššie, než fakturoval jej predchodca – Technické služby mesta Košice. Ekothermal 99 mal v nájme aj spaľovňu, ktorú sa zaviazal modernizovať. Svoj sľub nedokázal plniť, kvôli čomu prevádzka na okraji Košíc postupne chátrala. „V roku 2001 nám hrozil ekonomický a ekologický kolaps,“ tvrdí Z. Trebuľa. Dlhy mesta predstavovali 2,35 miliardy korún, pričom ročné príjmy sa pohybovali na úrovni 1,2 miliardy korún. Okrem toho, technológie na zber a zneškodňovanie odpadov boli v dezolátnom stave a spaľovňa nedokázala likvidovať odpad.

S takto rozdanými kartami nebolo podľa Z. Trebuľu jednoduché rokovať s investormi. Mesto sa s Ekothermalom dohodlo na výpovedi nájmu spaľovne, vypísalo výberové konanie, ktorým hľadalo jej nového vlastníka. Našlo ho v komunálnej spoločnosti štyroch talianskych miest 4Italy, ktorá na Apeninskom polostrove podnikala v odpadovom hospodárstve.

Tá od mesta kúpila spaľovňu a podpísala dlhodobý kontrakt na zber, zvoz a zneškodňovanie odpadov. Ako dôležité benefity kontraktu Z. Trebuľa spomína 200 miliónov korún, ktoré zadlžené mesto získalo z predaja spaľovne. A silného partnera, ktorý bol pripravený investovať do odpadového hospodárstva. No potreboval na to záruku stabilného kontraktu. Preto s ním mesto podpísalo dlhodobý kontrakt a založilo spoločnú firmu Kosit.

Za chybu nepovažuje ani podpísanie doložky k zmluve, na základe ktorej si firma mohla zvyšovať svoje ceny podľa inflácie. „Slovensko ešte nemalo stabilizovanú menu, preto investori, ktorí prichádzali, žiadali inflačné doložky bežne,“ mieni Z. Trebuľa. A pripomína, že v čase príchodu 4Italy chýbali skúsenosti z podpisovania podobných kontraktov. Oslovené advokátske kancelárie mali problémy vypracovať právny rámec, ktorý by upravoval vzťahy s investorom. „Vzhľadom na obdobie, v ktorom sme kontrakt podpisovali, by som urobil opäť to isté,“ reaguje Z. Trebuľa na kritikov zmluvy, ktorú s investorom podpísal. Pripomína, že všetky jeho kroky schválili mestskí poslanci.

Tvrdé vyjednávania

Zmluva na zber, zvoz a zneškodňovanie odpadov, ktorú uzavreli Košice s Kositom v roku 2001, mala platiť do roku 2011. Potom malo nasledovať jej predĺženie o desať rokov. Mesto ju malo nárok nepredĺžiť len v prípade vážnych nedostatkov v službách, ktoré Kosit poskytuje. „V takomto prípade sa mala vytvoriť hodnotiaca komisia, ktorá by vyslovila nespokojnosť. Nič také sa neudialo,“ hovorí A. Gerotto.

Zmluva podpísaná pred takmer desiatimi rokmi dosiaľ nebola zverejnená. No z vyjadrení vedenia magistrátu, niektorých poslancov či iných ľudí, ktorí sa pohybujú v košickom komunálnom prostredí, vyplýva, že mesto malo v doterajšom vzťahu s Kositom, ako jeho zákazníkom, slabé pozície. Radnici predovšetkým chýbali kompetencie umožňujúce kontrolu jeho výkonov, na základe ktorých by mohla reklamovať, prípadne sankcionovať kvalitu poskytovaných služieb. Absentovala aj špecifikácia toho, čo znamená porušenie podmienok zmluvy zo strany Kositu. Tieto zistenia nevyvracia ani zástupca riaditeľa košického magistrátu Richard Dlhý. Takže mesto preto pri vyjednávaniach o predĺžení zmluvy s Kositom chcelo posilniť svoje pozície obchodného partnera. „Ocitli sme sa v dvojúlohe. Ako spoločník vo firme a zároveň ako jej zákazník,“ hovorí R. Dlhý.

Radnica si podľa jeho slov uvedomovala význam investície, ktorá čaká na Kosit, aby modernizoval svoje technológie. No chcela tiež získať väčšiu kontrolu jeho výkonov v odpadovom hospodárstve, ktorého koncovými zákazníkmi sú obyvatelia mesta.

Dohoda o predĺžení zmluvy, o ktorej sa začalo debatovať už v roku 2007, nakoniec posilnila postavenie mesta. Najdôležitejšie zmeny sa týkali kontroly služieb firmy. Napríklad radnica môže prostredníctvom GPS monitorovať pohyb mechanizmov spoločnosti. Pribudli ustanovenia umožňujúce mestu udeliť sankcie, ak dodávateľ nebude plniť svoje povinnosti riadne a načas. Magistrát presadil právomoci svojich zástupcov nahliadať do nákladov Kositu. Ten už nebude môcť automaticky zvyšovať ceny podľa inflácie, ale bude musieť o tom rokovať s radnicou, pričom posledné slovo budú mať mestskí poslanci. Až po ich súhlase môže zvýšiť ceny.

Zrušila sa aj nevypovedateľnosť kontraktu. Neobsahuje už opciu na jeho automatické predĺženie a boli stanovené podmienky, za akých môže mesto odstúpiť od zmluvy pred jej vypršaním.

Zelená modernizácii

Po tom, čo sa Kositu podarilo prelomiť odpor mesta a predĺžiť zmluvu, môže začať modernizovať spaľovňu. Zatiaľ pracuje s dvoma alternatívami na zabezpečenie zdrojov na financovanie investície. Prvá počíta s úverom, ktorý pokryje 85 percent investície. Zvyšnú časť zabezpečia akcionári zvýšením základného imania spoločnosti tak, aby ostali zachované ich podiely. 4Italy na to ponúka mestu pôžičku. Tá nebude nutná, ak vyjde druhá alternatíva financovania. Počíta so získaním dotácie zo štrukturálnych fondov. Začiatkom februára ministerstvo životného prostredia zverejnilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na investície súvisiace s odpadovým hospodárstvom. Modernizácia spaľovne spadá pod operačné ciele, ktoré je z európskych peňazí možné podporiť.

Nech už Kosit využije ktorúkoľvek možnosť financovania investície, generálny riaditeľ Kositu A. Gerotto predpokladá, že práce na spaľovni budú ukončené v závere budúceho roku.©

Vizitka Kositu Košice

PRAMEŇ: Kosit