Ešte vlani v septembri minister financií Ivan Mikloš vyhlásil, že Operačný program Informatizácia spoločnosti bol za minulej vlády eldorádom korupcie, plytvania a nehospodárnosti. „V oblasti informatizácie sme našli také nehorázne veci, také nehorázne zmluvy nevýhodné pre štát, nadsadené, že jednoducho v súčasnosti robíme audit týchto zmlúv a rokujeme s jednotlivými firmami,“ vyhlásil.

Neskôr prišiel minister aj s konkrétnejšími závermi auditov. Projekty mali byť predražené, prevádzkovo neudržateľné, poskytovali iba nízku pridanú hodnotu a hrozilo, že služby, ktoré mali priniesť, budú nefunkčné.

Špinavý biznis

Asi nikto nebude tvrdiť, že pri takzvanej informatizácii (takzvanej preto, lebo jej výsledky takmer nevidno) sa nemanipulovali obstarávania a že sa nerobili zmluvy nevýhodné pre štát. Nie náhodou šéf Accenture na Slovensku Peter Škodný označil už pred piatimi rokmi v rozhovore pre TREND IT biznis za špinavý.

Vládne IT projekty mali vždy skvelé predpoklady na to, aby sa na nich nabalili dodávatelia aj obstarávatelia, lebo rozsah a výsledky projektov sa verejne nediskutujú a posudzujú sa ťažko, aj keby existovala vôľa niečo také robiť. Preto IT zákazky tak šarmantne a presvedčivo zvádzajú k tunelovaniu.

Na druhej strane, robiť z informatizácie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti čiernu ovcu verejného obstarávania nie je na mieste. Rovnaké predpoklady na korupciu ako IT majú aj iné odvetvia. Asi najlepším príkladom je stavebníctvo, v ktorom sa vylučovanie lacnejších uchádzačov stalo za minulej vlády pravidlom. A keď už príde k realizácii, stavebníci tiež vedia byť mimoriadne kreatívni v cenotvorbe, čiže vo vymýšľaní rôznych položiek, úkonov a „odrobených“ hodín, ktoré sa nedajú skontrolovať.

Dalo by sa pokračovať, napríklad zdravotníctvom, ktoré Slováci v prieskumoch už od 90. rokov minulého storočia vnímajú ako oblasť s najväčšou mierou úplatkárstva.

Malé eldorádo

Porovnať skutočný rozsah korupcie v jednotlivých odvetviach je asi nemožné, ale nie je jediný dôvod myslieť si, že provízie v stavebníctve či v niektorých iných biznisoch sú nižšie ako v IT. A ak sú percentuálne približne rovnaké, IT sektor by korupcii u nás zďaleka nekraľoval, ako sa by sa to mohlo zdať zo slov ministra financií.

Stavebníkom sa totiž darí ťahať od štátu oveľa viac peňazí ako IT firmám. Vlani išlo len na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest z prostriedkov štátu a eurofondov spolu 573 miliónov eur. Ďalších 119 miliónov stála výstavba ciest prvej triedy. A tento rok má ísť na diaľnice takmer pol druha miliardy eur.

Na porovnanie, celý slovenský trh IT mal podľa agentúry IDC v roku 2009 objem 1,57 miliardy USD a verejný sektor z toho tvoril pätinu, čiže zhruba 314 miliónov USD.

Pohľad na čerpanie prostriedkov z európskych fondov naznačuje, že z nich sa rozkradnúť zatiaľ nestihlo prakticky nič, lebo na informatizáciu sa doteraz podarilo vyčerpať zo všetkých operačných programov suverénne najmenej (od roku 2007 do marca tohto roku to bolo presne 3,15 percenta, čiže 31 miliónov eur z celkových 988 miliónov). Podľa I. Miloša našťastie, lebo so zazmluvnenými, no nezaplatenými projektmi sa ešte dá niečo urobiť.

Viacero desator

Aby nedošlo o mylnému výkladu, tak pre istotu ešte raz – asi nikto nespochybňuje, že štátne IT zákazky boli v ostatných dvoch dekádach studňou, z ktorej sa dalo spoľahlivo načerpať do politickej kasy aj do súkromných vreciek. Ale pranierovať IT ako najskorumpovanejší sektor je prehnané. Lebo aj keby z tohto biznisu korupcia v jedinom okamihu úplne vymizla, štátna kasa by to vzhľadom na mizerné investície verejnej správy do IT a biedne čerpanie eurofondov na informatizáciu v ostatných rokoch mimoriadne nepocítila.

Ak chce vláda ušetriť na predražených zákazkách, bude užitočné, ak príde s podobnými auditmi a zásadami verejného obstarávania, s akým vlani vyrukoval I. Mikloš pre IT, aj pre iné odvetvia.

Autor je publicista a konzultant v oblasti IT.