Keď sa historik Mart Laar v roku 1992 stal premiérom Estónska, nevedel podľa vlastných slov o politike a ekonomike takmer nič. „Prvá kniha, ktorú som si o ekonomike prečítal, bola od Miltona Friedmana – jeho nápady vyzerali jednoducho, rozumne a funkčne. Tak som ich po nástupe do funkcie začal zavádzať do praxe,“ vysvetľuje v rozhovore pre Freakonomics Radio. To, že jeho krajina je vôbec prvou na svete, ktorá uvádza Friedmanov nápad rovnej dane do praxe, sa dozvedel až od Margaret Thatcherovej. Dovtedy si myslel, že tento rozumný krok spravila väčšina vyspelého sveta a on sa len medzi tieto krajiny chcel zaradiť.

Model pre euroblok

O titul baltického tigra pritom Estónsko mohlo ľahko prísť: v časoch celosvetového rastu z neho otvorené ekonomiky prosperujú, podstatné je, ako zareagujú na čas krízy. Počas nej ekonomika Estónska síce výrazne padla, jej dlh i rozpočtový deficit však ostali vysoko nad úrovňou ostatných členských krajín. To je aj dôvod, prečo v čase, keď podmienky eurozóny neplní nik z jej členov, dokázalo maastrichtské pravidlá splniť práve Estónsko, no nie väčšie Poľsko či hospodársky rozvinutejšie Česko. „S 2,4-percentným deficitom a dlhom pod desiatimi percentami HDP by Estónsko malo byť modelom pre celý euroblok,“ cituje agentúra Bloomberg Christiana Kellera, hlavného ekonóma banky Barclays.

Z hodnotených krajín dostalo Estónsko zelenú ako jediné, komisia prejavila obavu len o udržateľnosť inflácie. Ostatné krajiny ako Poľsko, Maďarsko či Česko alebo pobaltskí susedia neplnili hneď viacero kritérií. No na rozdiel od Estónska sa do eurozóny ani neženú. Krajina by chcela predstaviť spoločnú menu už od prvého januára 2011. Definitívny súhlas má padnúť na zasadnutí Ecofinu (rady ministrov financií eurozóny) v polovicu júla tohto roka. Predtým musí s týmto krokom súhlasiť Európsky parlament.

Ratingové agentúry zareagovali zlepšením výhľadu krajiny už dávnejšie: Moody’s koncom marca na stabilný a Fitch v tom istom čase na pozitívny. U oboch má krajina rating na spodnom konci investičného pásma, horší ako väčšina členov eurozóny, no lepší než Grécko a rovnaký ako Malta. Podľa Moody’s bude agentúra v najbližších mesiacoch sledovať hlavne dodržiavanie úsporných opatrení v krajine. „Grécko dokazuje, že prijatie eura neruší potrebu zodpovednej fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem,“ hovorí analytik Moody’s Kenneth Orchard pre Bloomberg. Estónsky premiér Andrus Ansip už potvrdil, že prijatie eura nezmení rozhodnutie vlády pokračovať v úsporných opatreniach. Navyše deň po zverejnení správy vyhlásil, že sú pripravení kupovať grécke dlhopisy.

Inflačné zakopnutie

Estónsko je vzorným žiakom už niekoľko rokov – až na jednu výnimku v oblasti cenovej stability plní maastrichtské kritériá v každej konvergenčnej správe od roku 2006. Vzhľadom na kolísavú infláciu však odložilo prijatie eura pred tromi rokmi, keď dostala červenú Litva pre infláciu o desatinu percentného bodu nad požadovaný limit. Estónsko ešte o pol roka skôr dobrovoľne vzdalo kandidatúru na euro práve pre vysokú infláciu a nečakalo na hodnotiacu správu komisie.

Práve s infláciou zápasí Estónsko dlhodobejšie. Aj v najčerstvejšom hodnotení upozorňuje komisia práve na infláciu, ktorá je na nízkych hodnotách hlavne vplyvom hospodárskej krízy, čo sa môže zmeniť. Krajina navyše očakáva nárast výdavkov: OECD ju deň pred konvergenčnou správou zaviazala, aby zaviedla opatrenia na predchádzanie chudoby, predovšetkým medzi penzistami. Estónsky minister financií Jurgen Ligi výčitky berie na vedomie, no teší ho, že „komentáre Európskej centrálnej banky boli pozitívnejšie než pred vstupom Slovenska či Slovinska“, cituje ho Bloomberg. Hoci ostatné krajiny EÚ nesplnili maastrichtské kritériá, prípad Estónska dáva novú nádej už raz neprijatej Litve. Podľa ministerky financií Ingridy Simonyte rozhodnutie komisie ukazuje, že podmienky sú rovnaké pre všetkých a komisia nemá predsudky voči novým členom eurozóny.

Estónsko si môže dovoliť rýchle prijatie eura. Od roku 1994 totiž krajina využíva ešte prísnejší kurzový systém, takzvanú menovú radu. Kurz estónskej koruny je pevne nadviazaný na euro, predtým na nemeckú marku.

Pri výmennom kurze osem korún za marku nevyhnutne viedol k pevnej sadzbe necelých 16 korún za euro. Od vstupu do EÚ v roku 2004 sa koruna zapojila do systému ERM II, tesne predtým mierne zrevalvovala na súčasných 15,6466 koruny za euro. ERM II je pre Estónsko len formalitou, vzhľadom na menovú radu sa krajina nemusí báť výkyvov a 15-percentné fluktuačné pásmo nevyužije.

Menovú radu využíva i Lotyšsko či Litva, podobne ako Estónsko je ich využitie – a snaha o skoré prijatie eura – snahou o definitívne vyradenie sa z ruského vplyvu. Menová rada mala okrem iného predísť menovým špekuláciám zo strany Ruska. Ruská menšina Estónsku napríklad dosiaľ vyčíta, že pri menovej reforme v roku 1992 menila ruble na estónske koruny nevýhodným kurzom.

Pre EÚ by v súvislosti s gréckym fiaskom z toho mohlo vyplynúť aj ďalšie poučenie – že bezmedzné sociálne programy, ako ich predvádza Grécko, vedú do pekla. Ak za nimi nestojí rozumná a dostatočne flexibilná hospodárska politika estónskeho typu.

Na druhý pokus

Estónci by si mohli dovoliť expresne prijať euro aj preto, lebo prakticky sa už raz na jeho zavedenie pripravovali. Prvý dátum prijatia eura mali nastavený na rok 2007. Plán na zavedenie eura má tak Estónsko napísaný už od roku 2005. A zadnú stranu estónskych euromincí vybrala verejnosť už na konci roka 2004.

Takouto formou verejného výberu národnej strany mincí sa inšpirovalo aj Slovensko. Estónci si svoje mince dajú vyraziť vo fínskej mincovni. Objem hotovosti ešte naplánovaný nemajú, no vzhľadom na vysokú mieru bezhotovostného platobného styku sa neočakáva, že by mohla výmena estónskych korún za eurá spôsobiť v krajine problémy.

Napriek skorým prípravám na vstup do eurozóny praktické prípravy v krajine za slovenským harmonogramom zaostávajú. Generálny zákon v Estónsku prijali len koncom apríla tohto roku. V obdobnom čase ho už Slovensko malo pol roka. Komunikačná kampaň tiež ešte nebeží, estónsky tím sa bol inšpirovať slovenskými prípravami na euro len začiatkom tohto roka.

Euroskeptikov pribúda

Ak má zmena meny prejsť hladko, potrebuje v ani nie poldruhamiliónovom obyvateľstve podporu. Tá bola pritom nízka ešte pred problémami, ktorým v súčasnosti čelí eurozóna. Estónci boli v poslednom prieskume Eurobarometra z decembra 2009 takmer najskeptickejší k zavedeniu eura z nových členov Európskej únie, ktorí v eurozóne ešte nie sú. Spokojných alebo veľmi spokojných s plánovanou zmenou meny nebola ani polovica opýtaných. Zhruba 17 percent bolo v tejto otázke nerozhodných. Organizátor podpisovej akcie proti zavedeniu eura Peter Proos hovorí, že vstup do eurozóny je vážnou hrozbou pre estónsku ekonomickú samostatnosť a nezávislosť. „Rýchlo nás vráti do čias Sovietskeho zväzu,“ argumentuje. Pritom práve vzdialenie sa od ruskej histórie je argument pre podporovateľov zavedenia eura.

P. Pross očakáva, že nazbiera 10-tisíc podpisov a vymôže si o eure ešte referendum. „Dúfame, že estónske autority sú porovnateľne silné ako v Dánsku či Švédsku a zoberú na vedomie, čo ľudia chcú,“ povedal P. Pross estónskemu denníku Delfile. V súčasnosti ich má zhruba päťtisíc.

S rastúcimi problémami eurozóny estónskych euroskeptikov, samozrejme, pribúda. Estónsko ešte euro ani neprijalo, no už má vyčíslenú sumu, ktorou by v prípade potreby muselo prispieť do stabilizačného balíka eurozóny (i keď pravdepodobne len vo forme záruk). Zo 440 miliárd eur na nich pripadá 880 miliónov. Suma je odvodená od podielu krajiny na kapitáli Európskej centrálnej banky, čo je v prípade Estónska okolo 0,2 percenta.

Profesor ekonómie na Tallinnskej univerzite Ivar Raig tvrdí, že Estónsko prijíma euro v najhoršom možnom čase a v krízových časoch robí zlú politiku. „V súčasnosti, keď iné krajiny míňajú, aby stimulovali ekonomiku, my sme sa rozhodli pre obmedzenie výdavkov, aby sme prijali euro,“ hovorí I. Raig.

V prvom štvrťroku 2010 Estónsko spomalilo svoj medziročný prepad HDP na 2,3 percenta z 9,5 percenta v predošlých troch mesiacoch. Ekonómovia očakávajú, že ekonomický rast by sa v Estónsku mohol tento rok vrátiť, keď vlani zažilo celé Pobaltie dvojciferné prepady HDP – najhlbšie v celej únii.

Odfláknuté cenovky

Popularitu eura u Estóncov zrejme nezlepšia ani pomalé europrípravy v krajine. Podľa Eurobarometra z decembra 2009 si 80 percent opýtaných myslí, že euro zvýši ceny. Túto možnosť Estónci očakávajú najviac zo všetkých krajín čakajúcich na euro. Ochranu spotrebiteľa a napríklad dvojité cenovky pritom berie tím, ktorý má na starosti zavedenie eura v krajine, na ľahkú váhu. Väčšina pravidiel má pre obchodníkov len odporúčací charakter. „Niekoľko mesiacov pred eurodňom a po ňom budú obchodníci musieť uvádzať ručne napísané alebo vytlačené cenovky v korunách aj eurách,“ hovoria pravidlá pre obchodníkov sedem mesiacov pred zavedením eura. Konkrétny dátum má stanoviť vyhláškou ministerstvo hospodárstva a komunikácie.

Okrem cenoviek ostatné sumy obchodníci dvojmo zobrazovať nemusia, no môžu. „Obchodníkom sa odporúča, aby zobrazovali dvojité ceny tak často, ako je to možné – na webových stránkach, promomateriáloch, v katalógoch, na súčte faktúr, na pokladničných účtoch,“ znie pravidlo. Chýbajúce vyhlášky teda obchodníkov príliš zaujímať nemusia.

Kráľ Maastrichtu
(Estónsko, %HDP)

PRAMEŇ: Štatistický úrad Estónska

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.