Predseda vládnych sociálnych demokratov Franz Müntefering otvorením „debaty o kapitalizme“ pobúril podnikateľskú verejnosť v Nemecku (TREND 19/2005). Kritika jednostrannej orientácie na zisky prišla v čase, keď na Nemecko tlačí hospodárska stagnácia a potreba reforiem. A na firmy nutnosť pritvrdzovať opatrenia v oblasti konkurencieschopnosti, pričom silnie aj tlak na zamestnancov. Pod hrozbou straty ďalších pracovných miest sa odbory ocitajú pred voľbou ustúpiť vo svojich požiadavkách k zamestnávateľom. Schopnosť viesť racionálny dialóg medzi prvými ukázali zástupcovia zamestnancov v koncerne Siemens.

 Ako sa k debate o kapitalizme stavia Siemens a ako jeho odbory?

Siemens ako zamestnávateľ ju považuje za veľmi zlú. Zástupcovia zamestnancov sú v tejto otázke rozdelení. Avšak vieme, že musíme žiť s globalizáciou, a Siemens obzvlášť. Ja ako insider hovorím, že diskusia o kapitalizme nie je dobrá.

 Franz Müntefering navyše private equity spoločnosti nazval kobylkami, hoci záchranou upadajúcich firiem prispievajú k zachovaniu pracovných miest.

Aj tento pohľad je zlý.

 A tiež povedal, že debata je základom politiky SPD na ďalších 25 rokov.

To sa nestane. Ak tak, iba na krátko. A hovorím to ako člen SPD.

 Nebolo by lepšie viac reformovať ako debatovať?

Myslím si, že v Nemecku prebieha v súčasnosti viac reforiem, ako sa zdá. Už tri roky existuje možnosť otvoriť plošné kolektívne zmluvy. Túto sme využili aj v Siemense. Predlžujeme pracovný čas, prispôsobujeme sa medzinárodnej konkurencii. V opačnom prípade by odišlo ešte viacej pracovných miest do zahraničia. Pre nás ako zástupcov zamestnancov je však veľmi dôležité, aby sme o zachovaní pracovných miest mohli vždy rokovať.

 Aj v nekonkurencieschopných fabrikách?

Aj v nich. Vždy chceme mať možnosť usilovať sa zachovať pracovné miesta napríklad cez nové kolektívne zmluvy, ktoré by vedeli konkurencieschopnosť zvýšiť. Odbory vedia prispieť k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.

 Ako sa k tomu stavia koncern?

Predseda predstavenstva Klaus Kleinfeld sa nás opýtal, čo od koncernu ako zástupcovia zamestnancov očakávame. Odpovedali sme: férovú šancu bojovať o pracovné miesta v Nemecku. A vieme, že sa to nezaobíde bez reforiem. Reformujeme všade, pre zabezpečenie Nemecka ako hospodárskej a podnikateľskej lokality je to nevyhnutné.

 V diskusii o zachovanie výroby mobilov si Siemens nakoniec presadil predĺženie pracovného času bez zvyšovania miezd. Jedna lastovička leto nerobí.

Reštrukturalizácia koncernu pokračuje. Zmeny v mobilnej divízii boli len začiatok.

 Vedenie koncernu však priznalo, že model prijatý pri výrobe mobilov sa nedá aplikovať na celý koncern.

Dôležitý je individuálny pohľad. Poviem príklad z môjho pôsobiska – zdravotníckej techniky. V tejto oblasti robíme dobrý biznis, dosahujeme ziskovosť 12,5 percenta. Preto nie je dôvod, aby sme mali mať iné kolektívne zmluvy. Pracujeme šesť dní do týždňa 24 hodín denne. Robíme podľa objednávok. A sme vysoko inovatívna firma. To je kľúčom k úspechu.

 Zrejme divízia zdravotníckej techniky za svoju úspech vďačí aj opatreniam K. Kleinfelda, ktorý ju roky viedol.

Podarilo sa mu veľa, čísla hovoria za seba. V rokoch 1997 až 1998 sme dosahovali zisky možno na úrovni štyroch až piatich percent. K dnešnému stavu teda určite prispel. Veľké úspechy dosiahol aj v USA, kde postavil zdravotnícku divíziu na nohy.

 Z divízie prichádza K. Kleinfeld posunúť dopredu celý Siemens. Má cieľ: všetky divízie dosiahnu do dvoch rokov predpísanú ziskovosť. Čo sa stane, ak ho niektorá divízia nesplní?

Ako zástupcovia zamestnancov sa obávame, že prichádzajú ťažké časy. Nie je to však úplná novinka. Aj v minulosti sa kládol veľký dôraz na úspech divízií. Ak budú niektoré oblasti neúspešné, dôjde aj k zmenám.

 Aké ústupky sú ochotní podstúpiť, aby prispeli k týmto cieľom?

Ak to bude nutné, sme ochotní predĺžiť pracovný čas bez nároku na zvýšenie miezd. Aj tu sú však hranice. Nemôžeme pracovať zadarmo.

 Nie sú v časoch slabej výkonnosti nemeckej ekonomiky požiadavky rôznych odborových združení prehnané?

Aj tu treba diferencovať. Odbory určite nemôžu mať požiadavky napríklad v oblasti výroby obuvi. Veď takmer celý sektor je v Ázii. V oblasti oceliarstva je však situácia iná. Sektor je stále vysoko konkurencieschopný a tu majú odbory požiadavky, ktoré sa orientujú podľa trhu.

 Ani ústretovosť zamestnancov stačiť nemusí. Dokáže Siemens z vlastných síl ozdraviť napríklad mobilnú divíziu? K. Kleinfeld naznačil, že by mohla byť vyčlenená.

V súčasnosti stále prebiehajú rokovania. Vyčlenenie divízie je navyše spojené s dodržaním určitých podmienok. Siemens musí zaručiť zachovanie pracovných miest a splniť uzavreté dohody.

 Nebolo z tohto pohľadu lepšie presunúť časť výroby do Maďarska, a tak zabezpečiť zachovanie divízie?

Vidím to inak. Ak mali byť jedinou výhodou presunu do Maďarska subvencie, bolo by to veľmi málo. Najhoršie je, keď zmeškáte inovácie. To sa ťažko dobieha. Čiastočne to v súčasnosti zažívame v tejto divízii.

 Takže aj preto nie je vylúčené, že sa celá divízia presunie niekam do Ázie.

Vidím to inak. V Siemense sú dobré príklady. Vezmite si výrobu počítačov. Fujitsu-Siemens je dnes úspešná firma, ktorá naďalej vyrába aj v Nemecku. Bola v podobnej východiskovej situácii.

 Strojárska Siemens VDO už presúva časti výroby do Ostravy.

V budúcnosti pravdepodobne v lokalite Würzburg dôjde k problémom. Ani tu sa zo strednodobého hľadiska nevyhneme predlžovaniu pracovného času bez zvyšovania miezd. Časť pozícií sa nám podarí zachovať, časť pôjde do Ostravy.

 Domáce pracovné miesta ohrozujú aj cudzinci. Je však zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku systémovým riešením?

Pre nás je zavedenie minimálnej mzdy dôležité. Treba sa však na to pozerať z celoeurópskeho pohľadu. Minimálna mzda existuje vo viacerých krajinách. Samozrejme, že výška je rôzna. Od menej ako 200 eur až po viac ako tisíc eur napríklad v Luxemburgu.

 Je to teda riešenie?

Určite nie na večnosť, ale na isté prechodné obdobie to považujeme za nevyhnutné.

 V odborárskych novinách Siemensu v súvislosti s reštrukturalizáciou vyšiel článok Ničenie pracovných miest v Siemense. Stotožňujete sa s ním?

Nie. Nevidím to ako ničenie pracovných miest. Siemens je pre mňa dobrým a zaujímavým zamestnávateľom. Že globalizácia vyvíja tlak, to je fakt. Musíme byť globálny koncern, a teda aj konať globálne. Cieľom nás, zástupcov zamestnancov, je, ako už som povedal, zachovanie možnosti bojovať za pracovné miesta v Nemecku.

 Neobávate sa ako predseda strešného orgánu európskych zamestnancov Siemensu, že hrozby presunu pracovných miest budú medzi nimi viesť skôr ku konkurenčnému zápasu ako k boju za spoločné záujmy?

V Európskej zamestnaneckej rade Siemensu platí dohoda, že sa nebudeme biť o pracovné miesta. Hoci je každému domáci trh bližší. Zo strednodobého hľadiska sa však určite zblížia aj európski zamestnanci. Bude to však ešte chvíľu trvať. V každej krajine sú iné pravidlá, zákony a aj kultúra.

 V strednej a východnej Európe je vďaka týmto rozdielom určite jednoduchšie fungovať ako v Nemecku. Sú tu výrazne slabšie odbory.

Dnes je to ľahšie.

 Treba preto Nemecku silné odbory? Nie sú v konečnom dôsledku prebyrokratizované a pomalé?

Samotná zamestnanecká rada sa nemusí vedieť presadiť. Z toho dôvodu potrebujeme silnú odborovú organizáciu.

 Ako sa však pozerajú Nemci na odbory cez päť miliónov nezamestnaných? Členská základňa slabne.

Je pravda, že členov je čoraz menej. Neznamená to však stratu dôvery. Treba brať do úvahy aj zmenu štruktúry. Je čoraz viac technicko-hospodárskych zamestnancov a menej robotníkov. To sa prejavuje aj na členstve odborov.

 Odbory často kritizujú presun pracovných miest do krajín strednej a východnej Európy. Nie je oveľa väčším konkurentom Ázia?

To bude rôzne. Mobily sa dajú z Ázie ľahko dovážať. Podstatne drahšie a komplikovanejšie by bolo importovať napríklad generátory.

 Ako sa však ubrániť odchodu pracovným miest tam, odkiaľ sa ľahko dováža?

Ázia je rýchlo rastúci región. Naše pozície si udržíme iba v prípade, že budeme dostatočne inovatívni. Ak si neudržíme náskok, môže nás Čína dobehnúť.

 Diskusia o presune pracovných miest však stále prebieha v protichodných rovinách. Jedni tvrdia, že len investíciami v zahraničí sa dá zachovať aj domáca výroba, druhí tvrdia opak.

Rozhodujúce budú vždy inovácie. Ak ich je dostatok ako v prípade divízie Power Generation, nik už nehovorí o tom, že väčšina pracovných miest je v USA. Podobne je to aj v prípade zdravotníckej techniky, kde zamestnávame v USA viac pracovníkov ako v Nemecku. Napriek tomu rastieme aj doma. Aj pre túto divíziu boli rozhodujúce práve inovácie. Dôležitú úlohu však hrá aj trh. Ak chceme v budúcnosti dodávať na taký veľký trh ako napríklad Čína, musíme v tej krajine v konečnom dôsledku aj vyrábať. Nemôžeme tam všetko vyvážať.

 Pri orientácii na inovácie však rastie riziko kopírovania. Máte s tým v Číne skúsenosti? Ako sa dá proti plagiátorstvu bojovať?

Ak sa vyrába najmodernejšia technológia v Európe, je ťažké ustriehnuť dodržiavanie copyrightu. Presvedčili sme sa,  že v oblasti komunikačných technológií je už Čína svetová špička. Veľa do tohto segmentu investovali. Chrániť sa pred plagiátorstvom je však veľmi ťažké a podľa mňa sa to dá len tak, že nebudeme exportovať do Ázie najnovšie technológie.

 Uspokoja sa v Ázii s nie najmodernejšou technológiou?

To tiež závisí od produktu. V prípade mobilov určite nie. V prípade počítačových tomografov im nič iné nezostáva.

 V budúcnosti však bude aj v Ázii rásť dopyt po najmodernejších technoló-
giách,  napríklad v oblasti elektrární. Nie je potom lepšie ich tam aj vyrábať?

Musíme tam vyrábať. Napríklad v Číne zamestnávame 30-tisíc pracovníkov.

 Aj keď sa debata o presune pracovných miest týka už aj silne inovatívnych divízií či dokonca výskumu a vývoja?

Vezmite si taký Microsoft. Ten tiež časti svojho softvéru vyrába v iných krajinách. Produkt však finalizuje v USA. Podobne je to v prípade Siemensu. Softvér pre zdravotnícku divíziu sa vyrába vonku, ale finalizuje v Nemecku.

 S problémami bojuje aj softvérová divízia Siemens Business Services. Ako vyzerá jej budúcnosť?

Je možné, že časti biznisu sa vyčlenia. A podľa
môjho názoru je pre koncern veľmi dôležitá tá produkcia Siemens Business Services, ktorá zostane v koncerne. Mali by to byť dôverné IT.

 Je teda šanca, že Siemens bude mať aj v budúcnosti dvanásť divízií?

Je veľká. Menej som si istý, čo sa týka ich veľkosti. Budeme nielen nakupovať, ale určite aj predávať.