Grécke verejné financie sa zmenili na bezodnú studnicu. Atény si evidentne nedokážu poradiť so svojimi dlhmi, ani spomaliť ich narastanie. Tamojšia ekonomika klesá už štyri roky. Vlani dosiaľ najrýchlejšie. Nezamestnanosť v krajine poskočila za ostatný rok najviac v celej únii na bezmála 20 percent. Horšie je to už len v Španielsku. Bez práce je skoro každý druhý Grék alebo Španiel do 25 rokov.

Helénska ekonomika nedokáže generovať dostatok daní na znižovanie deficitu verejných financií. Neúspech sprevádza aj privatizáciu štátneho majetku. Plán sa nedarí plniť ani spolovice. O štátne aktíva nie je zďaleka taký záujem, ako sa myslelo. Málokto zo zahraničných investorov si na krk zavesí nereformovateľné štátne podniky.

Súkromní veritelia, ktorí držia skoro 60 percent gréckeho verejného dlhu, sa s krajinou naťahujú o úroky, predĺženie splatnosti a hlavne zníženie nominálnej hodnoty ich pohľadávok, čiže haircut. O odpustení časti záväzkov sa začína hovoriť už aj pri zvyšku dlhu, ktorý vlastnia členské krajiny EÚ, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka. Ani v ich prípade sa už nehovorí len ako o veriteľoch, ale čoraz častejšie (aj keď stále opatrne) ako o donoroch.

Vo veriteľských krajinách pochopiteľne narastá frustrácia a niet sa čo čudovať, že politici, najmä nemeckí, vychádzajú s návrhmi, ktoré by mali obmedziť suverenitu gréckeho štátu. To by však bola cesta do modernej formy otroctva, ktorú by grécke obyvateľstvo –úplne oprávnene – nemohlo akceptovať. Do tamojšej ekonomiky ale nemožno liať peniaze donekonečna. Hlavne v čase, keď sa do recesie ponoria ďalšie ekonomiky eurozóny. A možno sa poklesu nevyhne celá únia.

Haircut nečaká iba gréckych veriteľov. Musia sa naň pripraviť aj grécki pracujúci a penzisti, ktorým sa životná úroveň zníži možno v rovnakom rozsahu, v akom Gréci oholia svojich veriteľov. Grécka ekonomika musí nájsť pevnú pôdu pod nohami. Vyplácať také platy a dôchodky, na ktoré si dokáže zarobiť.

Ak sa Gréci rozhodnú docieliť tento stav vlastnou menovou politikou, čiže vystúpením z eurozóny a zavedením staronovej domácej meny, zdevastujú úspory a oslabia súkromný sektor a iba oddialia rázne opravy, ktoré si žiada ich verejný sektor aj politický systém. Štátny bankrot, naopak, reformy urýchli a zotrvanie v eurozóne môže zásadne prispieť k zmierneniu jeho nákladov.

S kvasiacim gréckym problémom dosť zásadne kontrastuje relatívne pokojná atmosféra, v ktorej sa niesol pondelňajší samit. Zopár teplých fráz o podpore rastu, o znižovaní nezamestnanosti mladých ľudí či podpore malých podnikov. A dohoda o fiškálnom pakte, podľa ktorého sa potrestajú členské krajiny eurozóny, ktorým štrukturálny schodok verejných financií prevýši pol percenta HDP. Čiže mieru, ktorú ani v tomto roku nesplní skoro žiadna krajina. A Slovensko? To v tomto parametri patrí k najhorším.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.