Nebojím sa ani tak silného Nemecka ako toho, že Nemecko nekoná. Šéf poľskej diplomacie takto vyjadril obavu mnohých po celom svete. Vrcholoví politici typu Barack Obama, najvplyvnejší bankári či bežní európski sporitelia, všetci sa už mesiace dožadujú, aby Nemecko prišlo s nejakým trikom, ktorý bude znamenať zlom v hospodárskych problémoch eurozóny.

Najnovšie správy z Nemecka? Nezamestnanosť za posledný mesiac klesla na 6,9 percenta, teda na historické minimum od zjednotenia krajiny. Vďaka tomu vláda ušetrí desiatky miliónov v rozpočte. A ďalší rekord – tradične silný export, ktorý ťahá ekonomiku, stúpne tento rok vďaka medziročnému 12-percentnému rastu po prvýkrát nad jeden bilión eur.

Pomaly a tvrdo

To s celou situáciou súvisí viac, ako sa zdá. Nemecká taktika totiž znie: vymáčajte sa vo vlastných dlhoch a hospodárskej nekonkurencieschopnosti. Keď to vyzeralo, že Nemecko a Európska centrálna banka (ECB) nechcú nič urobiť, v eurozóne padala jedna vláda za druhou. A boli nahradené novými, ochotnejšími reformovať. Aby upokojili trhy, ktoré im išli po krku. Odpor Angely Merkelovej k rýchlym riešeniam (k zavedeniu eurobondov či bezlimitnému nákupu dlhov cez ECB) tak možno nazvať geopolitickou hrou.

Malé politické revolúcie sú z hľadiska reforiem dobrou správou, no neriešia základný problém: ako presvedčiť svet, že eurozóna si s dlhmi poradí a dokáže sa vrátiť k rastu. Zmenu však potrebuje aj Nemecko. Aj ono môže v budúcom roku okúsiť chuť recesie.Nečakajte žiadne rýchle riešenie, odkazuje A. Merkelová celému svetu. Jej predstava je, aby sa všetci stali viac nemeckými. Teda aby udržiavali rast nákladov práce v súlade s produktivitou a aby rast ich ekonomiky stačil na splácanie ich dlhov.

To sa však najproblémovejším štátom nepodarí. Jediná cesta, ako byť „viac nemecký“, je veľa šetriť a zvyšovať dane. Zo svojich dlhov v dohľadnom čase isto nevyrastú. Keďže sľuby ani formálne dohody už nefungujú, Nemecko sa chce poistiť. Na upratovanie v krajinách eurozóny sa má dohliadať centrálne.

Kontrola zhora

Prvým krokom bude centrálna kontrola rozpočtov. To je základná podmienka Angely Merkelovej pre budúcu úniu. Každý, kto poruší pravidlá uzdravovania, bude automaticky čeliť pokute. Hranicou pre rozpočtový deficit budú zrejme tri percentá HDP. V mimoriadnych prípadoch by ich mohla zablokovať iba veľká väčšina hlasujúcich.

Krajiny si taktiež budú musieť vypracovať vnútorný mechanizmus proti prílišnému zadlžovaniu. Teda niečo podobné ako dlhová brzda, ktorá má byť vo forme ústavného zákona prijatá aj na Slovensku. Aby záväzok získal na váhe, kontrolu nad dostatočným zavedením pravidiel pre zdravé financie do národných legislatív bude vykonávať Európsky súdny dvor. Nemecko a Francúzsko sa tiež dohodli, že odpis investícií súkromného sektora by sa nemal opakovať. Škrt časti gréckeho dlhu by mal byť jednorazovou epizódou.

Presnejšie detaily by mali byť známe po stretnutí hláv krajín EÚ, ktoré sa udeje tesne po uzávierke tohto čísla TRENDU.

Keď A. Merkelová a Nicolas Sarkozy ohlásili v pondelok poobede dohodu na vyššie spomínaných princípoch, trhy to prijali s nadšením. Nielen akciové, ale najmä dlhopisové. Rizikové prirážky na talianskom či španielskom dlhu výrazne klesli. To však ešte nie je zárukou, že optimizmus vydrží dlhšie. Krajiny eurozóny budú musieť začať s oveľa dramatickejšími opatreniami než doteraz. Navyše A. Merkelová žiada, aby sa spomínané pravidlá zaradili do základných dohôd únie. To si vyžiada schvaľovanie v parlamentoch jednotlivých krajín a v niektorých ďalších, napríklad v Írsku, možno i referendum. Plán bude zrejme rátať aj s možnosťou, že sa niektoré štáty k dohode nepripoja.

Čo z toho

Prvým benefitom pre tých, ktorí začnú hrať podľa nemeckých nôt, bude vyššia dôvera trhov. A teda aj nižšie náklady na obsluhu verejných dlhov. No to nebude všetko. Krajiny eurozóny budú potrebovať aj finančné istenie a pomoc so svojím dlhom napriek záväzkom zlepšiť svoju fiškálnu disciplínu. Tá totiž sama osebe v najbližších rokoch stačiť nebude.

Jednou z pomocí, o ktorých sa uvažovalo, boli spoločné dlhopisy. Teda prevzatia spoločného rizika všetkými krajinami. Keď sa k tejto možnosti Nemecko obrátilo chrbtom, pribúdali rôzne zlepšenia. Napríklad dlhopisy s rozličnými rizikami či regulovaný prístup k zdrojom získaným z predaja spoločných dlhopisov podľa fiškálneho zdravia tej-ktorej krajiny. Bezproblémové štáty by sa refinancovali zdravšie ako problematické.

A. Merkelová však zo svojej pozície stále neustupuje a spoločným dlhopisom hovorí nie. Na pozadí sa však rozbehla intenzívnejšia spolupráca Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF)i kooperácia medzi najväčšími centrálnymi bankami sveta.

ECB prichádzala dosiaľ na pomoc krajinám najmä cez obmedzené nákupy dlhopisov na sekundárnom trhu. Kupovala teda dlhopisy krajín od investorov, aby svojím dopytom znížila ich rizikovú prirážku na trhu. Pomaly sa však dostáva k hraniciam svojich možností, pokiaľ nechce, aby jej zásahy vyzerali ako tlačenie peňazí. Priame veľké intervencie tiež narážajú na odpor Nemecka.

V ostatných dňoch sa však hovorí o podpore krajín cez MMF. ECB by tak zdroje poskytla fondu, ktorý by v prípade potreby priamo podporoval vybrané krajiny. Rozdiel medzi priamou intervenciou a zásahom cez washingtonský fond je, že ten pôsobí ako nezávislá svetová inštitúcia. Tým sa má znížiť riziko politického tlaku a zvýšiť dôveryhodnosť celej operácie. Tlačenie peňazí totiž k dôvere investorov neprispieva.

Opatrenia a Slovensko

Hoci slovenskí politici hovoria, že táto krajina patrí medzi rozpočtovo zodpovedné, nie je to pravda. Podľa viacerých ukazovateľov (rozpočtový deficit, primárny deficit, efektivita výberu daní) patrí k najmenej disciplinovaným krajinám únie. V prospech Slovenska hrá zatiaľ najmä nízky celkový dlh a jeho novodobá história. Keď krajina potrebovala ozdraviť banky, dokázala to. Aj to, keď potrebovala naštartovať ekonomiku i za cenu dvadsaťpercentnej nezamestnanosti.

Slovensko si však bude musieť zvyknúť, že sa opäť stalo problémovou krajinou. Najmä vysoký deficit verejných financií ho radí do kategórie „podozrivých“. Zvýšenie tlaku na fiškálnu disciplínu znamená zníženie tolerancie eurozóny voči stavu, v akom dnes krajina funguje. Premenené na drobné, Slovensko je horúcim kandidátom na inkasovanie pokút.

Druhým a závažnejším dôsledkom bude verejný pranier krajiny, ktorý môže ďalej zhoršiť už aj tak slabú schopnosť refinancovať si svoj dlh. Pokusy predať slovenské dlhopisy v novembri a decembri sa totiž skončili výrazným fiaskom.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.