Stavebné sporiteľne navrhujú rozšíriť položky, ktoré si možno kúpiť na stavebný úver. Ak by zmeny prešli, pôžička by sa dala použiť napríklad na nákup televízora, hi-fi súpravy, fritovacieho hrnca či novej postele. Čo je na tom zlé? Stavebné sporenie je jediný úverový produkt, ktorý dotuje štát. Podľa logiky stavebných sporiteľní je vo verejnom záujme, aby sa z rozpočtu podporoval nákup spotrebnej elektroniky. Vraj aj hnuteľné veci sú nevyhnutné na chod domácnosti. Sú. To však neznamená, že sa na to majú skladať ostatní občania.

Celý problém stavebného sporenia sa volá štátna prémia. Inak je to normálny produkt, ktorý zvyšuje konkurenciu na trhu a rozširuje možnosť výberu. Ale v dnešných časoch neponúka oproti klasickej komerčnej banke žiadnu výhodu, pre ktorú sa ho oplatí dotovať. Vlastne jedinú – samu štátnu prémiu. Stavebné sporiteľne robia tvrdý biznis, ktorý sa točí najmä okolo medziúverov. Teda spotrebných pôžičiek. Neponúkajú ich za charitatívne, ale trhové ceny. Drvivá väčšina ich súčasných klientov nechce sporiť peniaze a čakať roky na stavebný úver. Pôžičku potrebuje hneď, do mesiaca, do roka. Cena takéhoto financovania s využitím medziúveru je porovnateľná aj vyššia ako pri hypotekárnom úvere.

Štátna prémia neslúži ako kompenzácia klienta za jeho ochotu riešiť si bývanie samostatne. Je to lákadlo pre ľudí, ktorí chcú bez rizika zarobiť viac ako v klasickej banke. Je to nástroj, ktorý podporuje zisky akcionárov stavebných sporiteľní. Vlani každej korune štátnej dotácie zodpovedalo 77 halierov, ktoré stavebné sporiteľne získali na poplatkoch a províziách. Ak liberálne zmýšľajúci ľudia považujú štátne dotácie za neefektívny nástroj podpory čohokoľvek, o prémii pre stavebné sporenie to platí na sto percent. Systém, ktorého „administratívne náklady“ pohltia viac ako tri štvrtiny dotácie, efektívny nie je.

Podpora stavebného sporenia z peňazí daňovníkov je anachronizmus, ktorý prežíva vďaka úspešnému lobingu a neschopnosti štátu zhodnotiť, či si systém dotáciu zaslúži. Stavebné sporiteľne ju budú využívať dovtedy, kým to pôjde. V komunikácii s úradníkmi a poslancami parlamentu sa naučili skutočnému majstrovstvu. Aj ich súčasné, akože neverejné návrhy na zmeny sú premyslený ťah. Navrhnú nadviazanie prémie na priemernú mzdu, de facto zrušenie účelovosti použitia stavebného úveru. Otestujú si reakciu na nápad vstúpiť do štátom dotovaného nájomného bývania. Až sa dohodne „kompromis“, ktorého najhorším výsledkom z ich pohľadu bude zachovanie statusu quo. Teda štátnej dotácie.

 24 – 30