Rozvodové konanie, ktoré síce bolo na dlhý čas prerušené, no jeho hlavní aktéri sa stále majú „rovnako radi“. Obviňujú sa z podrazov a zahýbania so susedom. Takéto repete z roku 2004 si na sklonku vlaňajška zahral minister pôdohospodárstva Zsolt Simon na jednej strane a slovenskí producenti tokajského vína na strane druhej. Rezortný šéf hrozí, že pre ich tvrdohlavosť a chyby Slovenska pri komunikácii s Bruselom môžu prísť o značku Tokaj. Východniari kontrujú, že ich opäť straší zbytočne. A tlačí do niečoho, o čo mu ide už dávno. Do dohody s Maďarskom, znižujúcej plochu, na ktorej je na Slovensku možné pestovať vinič na tokajské víno.

Zakliata výmera

Najmenšia slovenská vinohradnícka oblasť Tokaj je najvýnimočnejšia pre pleseň Botrytis cinerea, ktorá napáda tamojšie hrozno. Vďaka nej má tamojšie víno nezameniteľne sladkú a výnimočnú chuť. Okrem Slovenska sa dá vyprodukovať mok podobných kvalít len v susednom Maďarsku.

Práve poloha je pre túto vinársku oblasť aj prekliatím. Pretože okrem pestovania hrozna a výroby vína sa tamojší producenti musia venovať aj cezhraničným sporom. Ako to už medzi susedmi zvyčajne chodí, dôvodom sú pozemky. Presnejšie, slovenská výmera tokajských honov. Slováci tvrdia, že jej celková rozloha je 909 hektárov. Maďari sú ochotní akceptovať s prižmúrením oboch očí 565 hektárov. Doteraz sa kvôli tomu obe strany hádali a neboli schopné podpísať medzištátnu zmluvu, čo by upravila spoločné používanie značky Tokaj. Už sa k tomu dvakrát schyľovalo. V rokoch 2004 a 2011. V oboch prípadoch bol ministrom hospodárstva Zsolt Simon a vždy si vyslúžil zdrvujúcu kritiku slovenských pestovateľov. Vraj v otázke výmery honov ustupuje južným susedom.

Podivný barter

Pred siedmimi rokmi sa končila hegemónia maďarského Tokaja na zahraničných trhoch. Jej základy si vďaka šikovnému lobingu postavilo Maďarsko za čias komunizmu. V roku 1967 sa v prospech vtedajšieho Československa zrieklo výroby piva pod značkou Pilsner výmenou za právo na exkluzivitu svojho tokajského vína na svetových trhoch. Všetko tokajské víno nieslo odvtedy označenie ako maďarský produkt. Aj to, ktoré sa vyrábalo na Slovensku. Podľa medzištátnej dohody museli Maďari z tejto oblasti odoberať tisíc hektolitrov ročne.

Ich politici lepšie zareagovali aj na zmenené pomery po roku 1989. Kým sa Slováci a Česi naťahovali pri delení majetku, Maďari stihli značku Tokaj zaregistrovať na západoeurópskych trhoch a získať exkluzivitu na vývoz do EÚ. Pokusy slovenských vyjednávačov vypracovať dohodu o vzájomnom používaní značky Tokaj sa potom končili neochotou maďarskej strany. Jej hegemónia začínala korodovať v roku 2002, keď Európska komisia schválila zoznam európskych vín. V ňom konštatovala, že Tokaj môžu vyrábať Maďari a Slováci. Ďalším rozhodujúcim zlomom bolo v roku 2004 rozšírenie sa Európskej únie o nové štáty. Slováci sa tak stali súčasťou západoeurópskeho trhu a exkluzivita Maďarov pominula.

Keď nechýbalo veľa

Práve v tom období boli budapeštianski politici najprístupnejší dohodnúť sa so Slovákmi na spoločnom postupe. Spájal ich záujem ochrániť značku pred inými konkurentmi. Aj vo Francúzsku a v Taliansku totiž producenti vyrábali vína pod značkou Tokaj. Keďže však išlo len o klasické odrodové vína, ktoré sa nevyrábali z hrozna napadnutého plesňou Botrytis cinerea, EÚ im povolila používať túto značku do roku 2007. S tým, že takéto plesne sa na vinič dostávajú len na jednom mieste na svete: v tokajskej oblasti. Ak chceli Maďari aj Slováci výnimočnosť svojho vína uchrániť, museli sa dohodnúť na pravidlách, za akých môže vzniknúť víno z Tokaja. Pre spory o rozsah slovenskej výmery viníc k plánovanej medzištátnej zmluve nedošlo.

Aby sa niečo Bruselu predsa len predložilo, nahradila ju dohoda oboch rezortných ministerstiev o spoločnom postupe pri výrobe tokajského vína. V nej je odporučenie, aby rozsah slovenských viníc neprekročil výmeru 565,2 hektára. To však nikdy nebolo zapracované do tunajších zákonov, a tak stále platia ustanovenia slovenského vinohradníckeho zákona, podľa ktorých majú tokajské hony výmeru 909,58 hektára.

Trenice neutíchli

Maďarsko-slovenské trenice potom na čas utíchli a prepukli až na sklonku minulého roka. Znova vtedy, keď vstúpili do hry povinnosti voči Bruselu.

Európska komisia zaviedla v roku 2009 nový elektronický register označení pôvodu a zemepisných označení vín, ktorému dala názov E-Bacchus. Všetky štáty únie si doň mali nahlásiť vína s chráneným označením pôvodu, ktoré boli na ich územiach registrované do leta 2009. Do konca minulého roka mali potom krajiny do elektronického registra doplniť technické špecifikácie svojich výrobkov. Ak by to nestihli, tak by bolo chránené označenie pôvodu začiatkom tohto roka automaticky vymazané.

V praxi by to znamenalo, že vína, ku ktorým nedodali špecifikáciu, by prudko stratili na cene. Chránené označenie pôvodu je totiž akýmsi opisom výrobku, ktorý pochádza z určitej vymedzenej zemepisnej oblasti, vďaka ktorej má svoju nezameniteľnú kvalitu a vlastnosti, hovorí Mária Macíková, spolumajiteľka rodinnej firmy Tokaj Macik Winery. Spôsob, akým Slovensko poslalo svoju špecifikáciu do Bruselu, odhalil ďalšiu výnimočnosť Tokaja. A to chorobnú nedôveru jeho producentov k ministrovi Z. Simonovi. Technické údaje k svojim vínam mohli do Bruselu poslať buď prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva, alebo cez Úrad priemyselného vlastníctva. Vinári si vybrali druhú možnosť. „Minister nás stále tlačil do dohody s Maďarmi a my sme sa báli, že by sme ňou prišli o časť výmery tokajských honov,“ približuje M. Macíková dôvody obáv všetkých tokajských vinárov, s ktorými sa TREND na túto tému rozprával.

„Tu v žiadnom prípade nejde o výmeru,“ oponuje minister. Hlavný dôvod, prečo chcel špecifikáciu podávať spolu s Maďarmi, bol ten, že naši južní susedia majú na rozdiel od Slovákov názov Tokaja uvedený v registri E-Bacchus v súlade s tým, čo používajú vo svojej legislatíve. „A Slovensko to tak nikdy nemalo,“ vysvetľuje minister. Dodáva, že v domácej legislatíve má krajina evidovanú Tokajskú vinohradnícku oblasť a v E-Bacchuse zasa Vinohradnícku oblasť Tokaj. Všetky slovenské dokumenty, ktoré naši vinári poslali Bruselu, sa viažu na iný názov vinohradníckej oblasti, než je uvedené v E-Bacchuse. Minister pôdohospodárstva Z. Simon sa preto obáva, že pri posúdení špecifikácie môžu bruselskí úradníci pre procesné chyby Slovákov zrušiť chránené označenie pôvodu pre víno značky Tokaj. Maďari podobný problém nemajú a minister tvrdí, že to je dôvod, prečo chcel uzavrieť s nimi slovensko-maďarskú dohodu o Tokaji a potom by spoločne poslali špecifikáciu.

Zmienka o zmluve s Maďarmi vyvolala v slovenskom Tokaji okamžite paniku a spomienky na rok 2004, keď sa v rámci príprav na jej uzavretie takmer znížila výmera tokajských honov. Už v roku 2004 slovenskí pestovatelia Tokaja Z. Simonovi vyčítali, že v otázke výmery Maďarom zbytočne ustupuje. Keďže sme sa stali členmi únie, maďarský Tokaj stratil exkluzivitu na európskych trhoch a podpísanie medzinárodnej zmluvy nebolo nevyhnutné. Podobný postoj zastávajú aj teraz a tvrdia, že pri zaslaní špecifikácie nemusíme s južnými susedmi spolupracovať.

Tokajské výmery na Slovensku
(ha)

PRAMEŇ: MP SR, TREND

To, že Slovensko má iný názov Tokaja v zákone a iný v E-Bacchuse, nebude podľa podpredsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR Zdeny Hajnalovej znamenať vymazanie tohto chráneného označenia pôvodu. Uviedla to v decembri počas rokovania parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Podľa názoru úradu chránené označenie Tokaj má ochranu EÚ od roku 2004, keď Slovensko do únie vstúpilo. Problematika nesúladu toho, čo je v bruselskom registri a čo v slovenských paragrafoch, sa dá odstrániť novelou zákona.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.