Herbert Stepic má rád exotiku. Je to zjavné hneď po vstupe do jeho viedenskej kancelárie, ktorú zdobí zbierka starých afrických sošiek. Vie o nich rozprávať s veľkým zanietením. Rovnako exoticky mohla v začiatkoch 90. rokov pôsobiť i jeho snaha rozširovať pôsobenie rakúskeho Raiffeisenu smerom na východ. No jeho skúsenosti, ktoré zbieral v tomto regióne už predtým, mu ukázali potenciál. Vyplatilo sa, banka má silné pobočky vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy (SVE). Napriek ťažkému roku, najťažšiemu v jeho 37-ročnej kariére bankára, sa od neho nechce odvrátiť. Šéf Raiffeisen International a budúci šéf novej banky vzniknutej po spojení s materskou RZB, predpovedá regiónu svetlú budúcnosť.

Ste veľký priaznivec investícií v strednej a východnej Európe. No naozaj ste nemali počas uplynulého roka žiadne pochybnosti o ich správnosti, berúc do úvahy napríklad problémy, aké vaša banka zažívala na Ukrajine?

Myslím, že tu vládne nedorozumenie, čo sa týka rizika investovania v SVE. Teraz už je zjavné, že niektoré južné krajiny sa dostali do omnoho horšej pozície než väčšina SVE. Podľa mňa, a vidí to tak aj trh, je rizikové, keď máte dlhodobo vysokú zadlženosť krajiny v kombinácii s vysokým rozpočtovým deficitom. A väčšina krajín SVE je na tom v týchto parametroch lepšie, aj teraz po kríze sú ich deficity menšie ako šesť percent HDP. Na druhej strane, v južných krajinách, ale aj v Británii či Írsku, je to 10, 13 percent. Pred kolapsom Lehman Brothers nikto nespochybňoval likviditu. Všetky trhy ňou boli preplnené. No po kolapse sa stala veľmi dôležitou. Trhy zamrzli a úplne chýbala. A vtedy krajiny, ktoré majú vysoké dlhy a deficity, upadli do problémov. Len sa pozrite na ich čísla a porovnajte ich so strednou Európou.

Inak povedané, nikdy by ste neinvestovali do gréckych bánk.

Áno, a myslím, že v najbližšom roku-dvoch budeme svedkami zmeny vo vnímaní investorov. Viac ľudí bude náchylných investovať v rozvíjajúcej sa Európe a iných emerging markets a menej ľudí bude ochotných investovať na západe EÚ a v južných krajinách Európy. Tá zmena prístupu investorov bude veľmi dobrá pre SVE. Minimálne v strednodobom horizonte má teda táto kríza aj prínosy. Krátkodobo je to zlé pre všetky trhy, lebo priniesla neistotu, čo trhy nemajú rady. Preto si myslím, že spolu s faktormi ako nižšie mzdy, lepšie dane, lepšie štandardy vzdelanosti v SVE trhy docenia tieto krajiny a budú ich vidieť omnoho pozitívnejšie.

Naozaj v to veríte? Lebo stále to vyzerá tak, že analytik veľkej banky niekde v New Yorku alebo Londýne povie niečo o východnej Európe, nerozlišujúc medzi kvalitou jednotlivých krajín, a trhy počúvajú a hodnotia región ako celok.

Vlastne ste si odpovedali. Keď niekto v New Yorku, Londýne alebo inde hovorí o regióne ako celku a nevidí rozdiely, nie je to v poriadku. Všetci vieme, že to tak nie je. Zoberte si krajiny ako Poľsko, ČR, Slovensko, ktoré si počínajú lepšie ako väčšina západných krajín. Ako potom môžem jedným dychom hovoriť o SVE, keď sú tam také rozdielne krajiny? To je totálna ignorancia. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu sú úplne iné, krajiny SVE sú úplne iné, Balkán má svoje problémy, pretože tamojšie trhy sú malé a slabo industrializované. Pre strednú Európu, so všetkými spomínanými pozitívami, predpovedám veľmi svetlú budúcnosť.

No trhy na hodnotenia analytikov reagujú. Zažili ste to i vy, rakúske banky. Bolo obdobie, keď vám predikovali veľmi zlé časy pre vašu vysokú exponovanosť v tomto regióne, čo sa rýchlo odzrkadlilo v reakcii investorov. Čo sa vtedy dá robiť?

Povedal by som, že šesť mesiacov z minulého roka som strávil „vzdelávaním“ trhov. Objektivizovaním týchto nesprávnych tvrdení. Loboval som, vystupoval som na čo najviac medzinárodných fórach, hovoril s medzinárodnou tlačou. Tieto veľmi nesprávne vyjadrenia stáli Rakúsko majetok. Lebo v tom čase sme boli vnímaní z pohľadu rizikovosti ako Grécko, takže sme platili také rizikové prémie ako oni. Vďaka Bohu sa to odvtedy zmenilo. Pozrite sa na cenu CDS, teda poistenia úverov, čo je najčistejšia forma, ako vás trhy ohodnotia. V marci 2009 muselo Rakúsko platiť vyššie CDS sadzby ako Grécko, okolo 2,5 percenta. Potom prišla grécka kríza a ich CDS sadzby vyskočili na 11 percent, po záchrannom balíku potom zišli dole na osem percent.

Podľa čísel to vyzerá, že ste urobili dobrú prácu, v prípade Rakúska išli výrazne dole.

Áno, no keď sa porovnávame s Nemeckom, stále to nie je také, aké bývalo. Nemávali sme takmer dvojnásobok ich úrovne. Ale pozrite sa aj na to, ako sa sadzby vyvíjali v prípade takej Ukrajiny. Trhy ju podľa nich vidia ako krajinu menej rizikovú než Grécko. Môžeme sa len pýtať, či takéto vnímanie je úplne správne.

Ako to, že ste tak skoro vstupovali na trhy SVE, rozoznali ich príležitosti?

Na týchto trhoch som robil biznis celý môj život. V banke pracujem od roku 1973 a do východnej Európy som začal cestovať v roku 1975. A vedel som, aký je potenciál týchto krajín. Vždy som vedel, že to pôjde, ak príde systémová zmena, keď sa zbavia zlého komunistického systému, ktorý riadenie centralizoval, takže to nikdy nemohlo fungovať. Nemôžem predsa na diaľku riadiť ani Tatra banku, a to je Bratislava odtiaľto 60 km. Na trhu treba nájsť vždy najlepších ľudí, motivujte ich, dajte im veľmi vysoké ciele, aby ledva dýchali, a oni vždy prídu a splnia ich o 20 percent lepšie. Keby som im dal malý cieľ, dostali by sme sa oveľa nižšie. To je ľudská reakcia, prekonávať ciele. Lebo ľudia chcú byť úspešní a manažéri im to musia umožniť.

Čo bolo pre vás zložitejšie, vstúpiť na východné trhy alebo prekonať aktuálnu krízu?

Prekonať krízu. Naštartovať biznis v SVE bola nová práca, ktorú sme vedeli ovplyvniť. Mohli sme rozhodnúť o tempe, prebehnúť päť metrov, potom zastať a oddýchnuť si, znovu postúpiť. Rozhodnúť sa, že začneme retailom, potom pridáme korporát, potom segment SME. Mohli sme plánovať, stanovovať si priority. No kríza nám nedala žiadnu takú šancu. Prišla zvonku a nútila reagovať veľmi rýchlo a rôznymi spôsobmi. Začala sa ako likviditná kríza, potom prišla kríza dôvery, keď sa nič nehýbalo, dôsledkom bola kríza kapitálu, trhy zo dňa na deň padli, nesplácané úvery obrovsky vyskočili, potom začali reagovať politici. Takže sme sa museli stále prispôsobovať novým vplyvom a neustále ladiť našu politiku. Nebol čas na nádych.

Ste v biznise takmer 40 rokov, bolo to vaše najhoršie obdobie?

Nepochybne, s veľkým odstupom. Ale vďaka Bohu, že som bol pri tom. Bola by to škoda, keby som ju nezažil. Pretože som získal skúsenosti, ktoré budú užitočné pri ďalšej. V bankovníctve platí, že každých sedem rokov príde kríza. Bolo by iluzórne myslieť si, že táto bola posledná. Príde nová, úplne iná kríza, tak ako bola úplne iná aj táto.

Čo boli najdôležitejšie lekcie z tejto?

Neviem, či to je najdôležitejšia lekcia, ale myslím si, že pre veľmi dlhé obdobie boomu, ktorý sme zažívali, sme zabudli, že trh môže skolabovať. Zabudli sme na to. Až do tejto krízy sme od roku 1990 s malou výnimkou ruskej krízy videli iba rastúce trhy. Bola tam medzičasom aj kríza na Ďalekom východe, ale tú som videl prichádzať a pripravili sme sa na ňu, vypredali sme včas svoje aktíva, takže tam sme vôbec neutrpeli. Na ruskom trhu sme práve v čase vypuknutia krízy otvárali pobočku. Musel som zmeniť eurá na ruble, aby sme mohli vložiť kapitál, samozrejme som sa zaistil u najväčších tamojších bánk – a to boli tie, ktoré skolabovali. V tomto prípade platilo, že to, čo sme sa učili z učebníc, bolo úplne nesprávne. Poučil som sa a naša pobočka v Rusku dnes profituje.

Vráťme sa do súčasnosti.

Ďalšia lekcia bola, že si treba vždy nechávať bezpečnostný vankúš. To znamená nejsť až na okraj možného, ale nechať si dostatočný odstup. Manažéri musia byť oveľa obozretnejší a manažovať obmedzené zdroje, to je budúcnosť. To tu predtým nebolo. Banky mali dostatok kapitálu, likvidity a nikto nepomyslel, že sa to môže skončiť. Dnes sa budeme viac zameriavať na získavanie primárnych vkladov, čo nás urobí menej zraniteľnými. Mimochodom, to je jeden z dôvodov, prečo sme založili novú direkt banku. Celkovo treba myslieť viac dopredu a kriticky testovať vlastné schopnosti.

Čo hovoríte na reakciu zahraničných a rakúskych politikov na tie dramatické udalosti? Teraz požadujú od bánk viac kapitálu, chcú od nich viac daní.

Mám pocit, že niektoré z týchto reakcií prišli príliš skoro, v období, keď banky prechádzali najväčšími turbulenciami. Ak si spomínate, politici začali hovoriť o väčšej vybavenosti kapitálom a silnejšej regulácii v čase, keď sme s krízou najviac bojovali. A tým ju ešte viac akcelerovali, trhy reagovali okamžite. Keď významný politik povie, že banky potrebujú nie osempercentnú, ale niekedy v budúcnosti desaťpercentnú kapitálovú primeranosť, trhy chcú vidieť 10 percent už na druhý deň. Trhy zabúdajú, že tá povinnosť príde až v roku 2014. Ak sa mám vžiť do kože politikov, tak do určitej miery rozumiem, že pred verejnosťou musia volať po prísnejších opatreniach. Veď zachraňovali niektoré banky, museli zostavovať dodatočné záchranné balíky pre priemysel a spotrebu. No otázne je, či tieto opatrenia určené verejnosti, keďže politici chcú byť opäť zvolení, sú i ekonomicky opodstatnené. V princípe je správne požadovať v dôsledku krízy vyšší kapitál. Ten musíme časom vybudovať. No zároveň s tým dojiť banky extra daňami, to si odporuje.

Dúfate ešte, že sa týmto daniam vyhnete? Váš kancelár chce od rakúskych bánk 500 miliónov eur ročne. Myslíte si, že môže ešte zmeniť názor?

Nie, on nezmení názor. Bankári sú pripravení  podieľať sa na ozdravení rozpočtu a priblížiť ho opäť k plneniu maastrichtských kritérií. Nikdy sme to nespochybnili. Napríklad RZB vyplatí rakúskej vláde dividendy za rok 2009 vo výške 140 miliónov eur za štátny participačný kapitál. Problém je v tom, že politici riešia otázky rozpočtu vždy len z príjmovej strany, nikdy nie na strane výdavkov. Pravdepodobne máte aj vy rovnaký problém ako my – príliš v našom sociálnom a dôchodkovom systéme utrácame. Čo chceme, je holistický obraz a riešenia rozpočtových problémov. Určite na seba preberieme a zaplatíme náš férový podiel, ale, prosím, podľa možnosti iba raz. Nemôžu nás dojiť trikrát. Nemôžu od nás chcieť 500 miliónov a potom ešte poplatky z finančných transakcií a iné druhy daní.

Ako ďaleko sú diskusie o dodatočnej dani v Rakúsku?

Pokračujú. Finálne rozhodnutia padnú do jesene tohto roka spolu s prípravou rozpočtu na roky 2011 a 2012. Predpokladám, že vláda pôjde na dvojročný rozpočet, aby bol stabilnejší, pretože jednoročný rozpočet nepomáha. A v tomto kontexte budú vyriešené všetky otázky, kto a čo zaplatí.

Ste v procese fúzie medzi Raiffeisen International a Raiffeisen Zentralbank. Je za tým i skutočnosť, že RZB tak získa prístup na kapitálový trh. Budete chcieť využiť túto príležitosť na získanie čerstvého kapitálu už tento rok?

Jeden z hlavných dôvodov, prečo sme do fúzie šli, je určite, aby sme náš rastúci biznis, ktorý očakávame predovšetkým v strednej a východnej Európe, mohli kapitálovo podložiť na trhu. Naše odhady totiž sú, že medzi SVE krajinami a krajinami eurozóny bude v budúcnosti pozitívny diferenciál v raste dve percentá. Teraz by sme mali bilančnú hodnotu spojenej spoločnosti okolo 150 miliárd eur. Budeme patriť medzi sto najväčších bánk na svete. Kapitalizovaní sme dostatočne na všetkých úrovniach. Ak si zoberiete najnáročnejší koeficient, čiže ukazovateľ kapitálovej primeranosti core Tier 1, v novej banke RBI bude 8,4 %. Stále to znamená, že sme adekvátne kapitalizovaní. Každý sa ma pýta, prečo nenaberieme nový kapitál. Vždy odpovedám, že sme dobre kapitalizovaní, a keď zoberiete do úvahy mierny hospodársky rast, ktorý v tomto roku v regióne očakávame, tak nevidím potrebu.

No musíte čeliť tlakom, ktoré zvyšujú potrebu kapitálu. Napríklad pripravovať sa na splnenie nových požiadaviek na jeho vybavenosť podľa Basel 3 a musíte splatiť  aj štátnu pomoc...

Po prvé, my momentálne nemusíme splatiť štátnu pomoc. Nevidím dôvod to teraz urobiť, nebolo by to pre nás efektívne. A Basel 3 – určité hrozby prinášajú práva spojené s minoritnými akciami, ktoré máme podľa návrhu pri výpočte kapitálovej potreby odpočítať. Celý svet hovorí, že toto je totálny nezmysel. Medzinárodné finančné inštitúcie majú v našej banke podiel dve-tri percentá. Nikto mi nevie vysvetliť, v čom je tento kapitál iný ako kapitál RZB – je to nezmysel. Najskoršie bude Basel 3 predstavený v roku 2014, a to je ďaleko. Predpokladám, že dovtedy určite pôjdeme na burzu. Ale nie teraz.

Bude mať fúzia nejaký dosah na vaše zahraničné dcéry?

Veľmi malý priamy dosah. Naše, ako ich nazývame, „sieťové“ banky riadime lokálne. To znamená, že miestni riaditelia sú plne zodpovední za tieto banky. Veríme v decentralizovaný systém, pretože veríme, že napríklad na Slovensku nie sme rakúska, ale slovenská banka. Na tom sa nič nezmení, ale vidím zmeny v tom, ako budeme riadiť niektoré produktové rady. Tam, kde to bude mať zmysel, budeme napríklad ďalej centralizovať hromadné procesy. Tak ako sme to urobili napríklad s kartovými centrami, ktoré máme v Bratislave a  Kyjeve. Urobíme to so zúčtovaním platieb alebo to môžeme urobiť s centrami pre obchodovanie s devízami alebo cennými papiermi. Tam, kde to bude dávať zmysel.

Najprv ste v niektorých krajinách priniesli investície na zelenú  lúku v niektorých krajinách vrátane Tatra banky. Potom od roku 2000 ste začali banky kupovať.  Čo bude v ďalšej etape?

Myslím, že v budúcnosti budeme môcť len kupovať. Trh nám nedovolí banky zakladať. A nevidím z dnešnej perspektívy nutnosť ísť do nových krajín a začínať od nuly. Myslím, že viac-menej máme región pokrytý. Sme v najdôležitejších krajinách a napríklad stredoázijské krajiny, kde dnes nemáme pobočky, nevidím tak, ako som ich videl do roku 2007. Máme možnosti rásť na existujúcich trhoch, kde sme zastúpení. Jedinou výnimkou by mohli byť banky, ktoré budú na predaj, a povedali by sme si, že má veľký zmysel spojiť ich s existujúcimi pobočkami na trhu.

V Rakúsku sa hovorilo veľa o možnosti, že by ste mohli kúpiť podiel v Oesterreichische Volksbanken, ktorá má problémy. Zvažovali ste to?

Nie, nezaujímame sa o kúpu Volksbanken. Jednoducho to pre nás nemá žiadny zmysel. Trhu nepovedali, že by boli pripravení predať ju po častiach. Takže pre nás to nie je téma.

A v prípade, že by tá možnosť bola?

Tak by sme sa na tieto súčasti pozreli. Tak ako to robíme vždy, keď je niekto na trhu. Vždy sa pozeráme na všetky príležitosti.

Minulý rok Raiffeisen znižovala v regióne počet pobočiek. Zároveň tu rozbieha internetovú banku. Je to nateraz hlavný projekt skupiny?

Je to veľmi dôležitý  projekt. Predstavuje veľký strategický posun a investíciu do budúcnosti. Redukciu pobočiek sme urobili len v niekoľkých málo krajinách. Najmä na Ukrajine, kde sme zatvorili pobočky, ktoré sme zdedili po minulom vlastníkovi a ktoré neboli efektívne. Kríza je najlepší čas na pohľad dovnútra. Pred Lehmanom sme rástli každý rok o 30 percent a nebol na to čas. Teraz nerastieme, môžeme sa pozrieť na to, čo urobiť pre zlepšenie. Ale to neznamená, že budeme pokračovať v zatváraní.

Bolo ťažké vás o tomto projekte presvedčiť?

Nie, vôbec nie. Aby ste rozumeli, ja som všeličo, len nie IT expert. Ovládam svoj malý počítač, aj to bol tvrdý proces učenia. Ale milujem nové technológie. V  minulosti som veľmi trpel, keď neexistovali. Pred deviatimi rokmi som 11. septembra cestoval cez púšť Gobi nočným vlakom. Moja sekretárka mi zavolala a ja som ju počul, akoby tam sedela. A na druhej strane, keď som bol mladý, som bol veľmi často v severnej Afrike. Boli roky, keď som aj 25-krát navštívil Líbyu. Niekedy mi to trvalo tri-štyri dni, kým som cez telex zastihol svoju kanceláriu. Strávil som noci v telexboxe, musel som dávať bakšiš, aby som od neho dostal kľúč, a stokrát som musel vytočiť číslo. Potom, keď sa to konečne podarilo a poslal som správu, som ďalšie tri dni čakal na odpoveď. Teraz možno okamžite telefonovať, mailovať. Toto robí biznis veľmi pohodlný. Bankovníctvo z domu považujem za fantastické.

Aj vaše začiatky biznisu na Slovensku boli dosť pionierske. Spomínali ste, ako za vami prišla skupina ľudí a ponúkla kúpu Tatra banky, ktorá už vtedy dávno neexistovala...

… sľúbili nám všetko a nič neplnili. Napríklad o kúpe našej prvej centrály sme vyjednávali tri roky a cenu zvyšovali každého pol roka. Museli sme ísť do parlamentu a neviem čo ešte. Bolo to veľmi ťažké. No toto je časť robenia biznisu na rozvíjajúcich sa trhoch. Ale nakoniec sa to vyplatilo. Máme skvelú banku, sme dobre akceptovaní na trhu a dobre zarábame. Toto sa v konečnom dôsledku počíta, a nie ťažkosti. Rozhodli sme sa správne.

Nemali ste v začiatkoch chuť otočiť sa a vrátiť sa do Viedne?

Nikdy sa neotáčam. Takmer nikdy. Jedna vec je mať problémy a druhá je ich prekonať. Bola len jedna banka, ktorú sme nechali, keď sme zistili, že s nami v skutočnosti nechceli spolupracovať. Nechcem ju menovať. Chceli využiť naše meno a našu značku, no nechceli sa prispôsobovať.

Aký vývoj bankovníctva očakávate v stredoeurópskom regióne v najbližšom čase?

Bankovníctvo zostane veľmi zaujímavé. Stále tu uvidíme rast, aj keď bude zrejme pomalší. Banky budú zarábať menej ako pred krízou. Zmeniť sa bude musieť náš produktový mix, budeme musieť ponúkať sofistikovanejšie produkty a rôzne modely služieb – ako direkt banku. Bankovníctvo bude tiež drahšie pre zvýšenú reguláciu a náklady na refinancovanie a kapitál. Bude to väčšia výzva, ale stále bude ziskové a určite zaujímavé.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.