Čo je vlastne Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), ako vzniklo hodnotenie slovenských verejných vysokých škôl a na základe čoho ich agentúra zostavila do rebríčkov?

Ľudia. Agentúru ARRA založili v roku 2004 bývalý minister školstva Ján Pišút, predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie za SDKÚ-DS a exrektor Univerzity Komenského v Bratislave Ferdinand Devínsky a dvaja niekdajší študentskí lídri Renáta Králiková a Juraj Barta. Do agentúry prilákali odborníkov zo Slovenska i spoza hraníc. Predovšetkým s metodikou hodnotenia a kritériami pomáhali odborní konzultanti s medzinárodnými skúsenosťami Don Thornhill a Lewis Purser. Ten sa kvalite vysokých škôl venoval v Európskej asociácii univerzít ako projektový manažér viac ako sedem rokov.

Zahraničného zástupcu má aj odborná rada ARRA, zodpovedná za odbornú stránku činnosti agentúry, teda aj za celé hodnotenie vysokých škôl. Aktuálne ju tvorí dvanásť ľudí – jedenásť Slovákov – hlavne akademikov z viacerých domácich i zahraničných škôl (Stredoeurópska univerzita v Budapešti a Technická vysoká škola v Aachene).

V desaťčlennej Správnej rade ARRA sa zasa zišla spoločnosť pôsobiaca mimo akademickej pôdy. Jej členmi sú traja ľudia z biznisu – riaditeľ spoločnosti Orange Pavol Lančarič, bývalý predseda Predstavenstva Ľudovej banky Jozef Kollár a predseda Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. Dopĺňajú ich dvaja exministri – financií Ivan Mikloš a školstva Martin Fronc a dvojica ekonomických analytikov Ján Tóth z ING a Juraj Kotian zo Slovenskej sporiteľne. Miestenku v nej majú aj Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, výkonný riaditeľ MESA 10 Jaroslav Pilát a šéfredaktor TRENDU Rado Baťo.

Kritériá. Na opis stavu verejného vysokého školstva na Slovensku v roku 2005 si ARRA vybrala dvadsaťpäť kritérií. Stále to nie je kompletný zoznam všetkých dát, ktoré by chcela agentúra pravidelne monitorovať. V čase uzávierky tohto TREND Špe­ciálu chýbali údaje o študentskom komforte, agentúra ich sľúbila zverejniť na jar. Tento rok má pribudnúť aj nový spôsob hodnotenia vedeckej produkcie fakúlt zameraných humanitne a spoločenskovedne. Prvýkrát by sa mal objaviť v správe za rok 2006.

Súčasný súbor kritérií agentúra rozdelila do piatich tematických celkov. Tak, aby pokryli nasledujúce oblasti: učitelia a študenti, záujem o štúdium, publikácie a citácie, doktorandské štúdium, granty. Na rozdiel od prvej správy sa v tejto druhej objavili tri nové kritériá – dve pre publikácie a citácie a jeden opisujúci grantovú úspešnosť. ARRA monitorovala i finančné výsledky, no keďže sú dostupné len za celé univerzity, do výsledného hodnotenia fakúlt nevstupovali. Rovnako ako údaje o počte nezamestnaných absolventov a študentov vyslaných na študijný pobyt do zahraničia prostredníctvom programu Erasmus, Socrates alebo cez agentúru SAIA.

Pre všetky kritériá platí, že neodrážajú celkový výkon fakúlt, napríklad počet vedeckých publikácií, ale intenzitu výkonu, teda počet publikácií na jedného zamestnanca fakulty. Tým sa nediskriminujú menšie pracoviská.

ARRA uznáva, že jej voľba kritérií nemusí byť jediná správna. A že výsledky treba chápať v súlade s ich výberom. Inými slovami, že ak sa niekto rozhodne pre iné indikátory kvality, respektíve niektorým pripíše väčšiu dôležitosť a pri zostavovaní rebríčka teda aj väčšiu váhu, vyjde mu iné poradie. Nie lepšie alebo horšie, jednoducho iné.

Metodika. Fakulty súťažia v rebríčku ARRA v šiestich skupinách. Tam sa dostali na základe svojho zamerania. Medzinárodne uznávaný Frascati manuál ho rozlišuje na lekárske, technické, prírodovedné, spoločenskovedné, humanitné a pôdohospodárske. Pravda, niektoré fakulty s rôznorodou náplňou činnosti sa zatrieďovali veľmi ťažko. Typickým príkladom sú filozofické fakulty s činnosťou zasahujúcou do humanitných aj spoločenských vied. Vtedy brala agentúra do úvahy prevažujúcu činnosť.

Veľká diskusia sa rozprúdila ohľadom zaradenia Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. ARRA svoju pozíciu bráni, no diskusiu o tejto otázke nepovažuje za ukončenú.

Po tom, ako sa fakulty roztriedili do skupín, súťažia medzi sebou v jednotlivých krité­riách. Tie sú zvolené tak, že až na tri výnimky – počet študentov na učiteľov, ich pomer k počtu profesorov a docentov a priemerný funkčný vek profesorov – ich vyššia hodnota zodpovedá vyššiemu výkonu. Fakulta s najvyššou dosiahnutou hodnotou v danom kritériu získa sto bodov. Ostatní „súťažiaci“ dostanú body priamoúmerne, pričom nula zodpovedá nulovej hodnote. Takto sa postupuje pri všetkých kritériách, napokon sa zo všetkých dosiahnutých bodov vypočíta každej fakulte priemer. Čím vyšší, tým lepšie umiestnenie.

Na rozdiel od prvej správy chýba v analýze za rok 2005 komplexný rebríček univerzít. Agentúra od neho upustila, pretože ten vlaňajší sa ukázal ako príliš zjednodušený a spustil vlnu verejnej kritiky. ARRA preto radšej meria výkon univerzít v jednotlivých skupinách podľa výkonov ich fakúlt. V každej skupine spriemerovala bodový zisk všetkých fakúlt danej univerzity a škola, ktorá získala najviac bodov, v skupine vyhrala. Štyri najlepšie školy sa medziročne nezmenili. Nováčikmi sú Slovenská technická univerzita v technických a Vysoká škola múzických umení v humanitných odboroch. Na opačnom konci sa tiež veľa nemení – táto sféra naďalej patrí Univerzite sv. Cyrila a Metoda.