Akoby globálna hospodárska kríza ani nebola. Tak by sa zdalo z výpočtu cien podnikov pri akvizíciách. V niektorých odvetviach sa šplhajú na podobné násobky ziskovosti ako pred troma-štyrmi rokmi. Treba však dodať, že väčšina podnikov zatlačila na náklady a z recesie vyšla štíhlejšia. Často sa tak násobia podstatne nižšie hodnoty ako v minulosti.

Skromnejšie oči

Podľa manažéra poradenskej spoločnosti PwC Slovensko Rastislava Gajarského pred krízou ťahali slovenské fúzie a akvizície najmä transakcie private equity spoločností, ktoré si väčšinu zdrojov na nákupy požičiavali. Vďaka priaznivej cene peňazí sa im oplatilo zadlžovať v bankách, ktoré bežne prefinancovali aj 80 percent transakcie. V recesii, zaťažení dlhmi, mali manažéri v private equity čo robiť s existujúcimi portfóliami. „Len ťažko mohli rozmýšľať nad novými obchodmi,“ komentuje R. Gajarský.

Situácia sa dobrým rokom nepodobala ani vlani, keď najväčší tlak odznel. Stiahli sa totiž banky. Ich ponuky sa končievali pri ochote financovať polovicu nákladov na prevzatie. Pri najlepšie pripravených projektoch sa niektoré dali presvedčiť až na 70-percentné financovanie. S postupom času sú opäť povoľnejšie. R. Gajarský však upozorňuje, že opatrnosť je stále namieste, hoci makroekonomické ukazovatele naznačujú zotavovanie slovenskej ekonomiky.

V recesii mnohé obchody padli na cene. Vo väčšine sektorov stále platí, že predstava majiteľa podniku sa nezhoduje s možnosťami a najmä ochotou kupujúceho. Dôvod je podľa riaditeľa pre podnikové financie poradenskej firmy TPA Horwat Igora Mesenského prozaický. „Najmä v prvej polovici vlaňajška platilo, že majitelia sa na hodnotu firmy pozerali cez výsledky špičkových rokov, no kupujúci projektujú budúce výnosy cez zreálnený aktuálny pohľad. A ten je obvykle o celkom iných objemoch biznisu a často aj ziskovosti,“ vysvetľuje.

Majitelia firiem si mohli pred krízou vyberať. V roku 2009 však nastal v korporátnych obchodoch významný posun od trhu riadeného predajcami k trhu, kde si zrazu vyberali kupujúci. Akurát, že predstavy predávajúcich o cenách nezodpovedali výkonnosti ich podnikov. Ponuka sa s dopytom stretávala výnimočne. Až vznikol dojem, že sa na trhu ani nemá čo diať. „Mnohí investori tvrdia, že na Slovensku nie sú napriek recesii zaujímavé projekty, do ktorých by mohli ísť,“ hovorí riaditeľ služieb finančného poradenstva v KPMG Stanislav Šumský.

K aktivite by ich mohla pohnúť potreba zhodnocovať zhromaždené peniaze z fondov. Čas ich môže donútiť, aby akceptovali aj menej výnosné obchody. „Uvidíme, či ich čakanie zneistí a prispeje k návratu k vyšším cenovým násobkom,“ mieni S. Šumský o kupujúcich. Podľa I. Mesenského zasa časť predávajúcich začína hľadieť na svoje firmy cez reálne výsledky. Postoje ponuky a dopytu sa k sebe blížia a zrejme budú pribúdať prípady, keď si aj tľapnú.

V privatizačných očakávaniach

Globálny trh s akvizíciami v uplynulom desaťročí permanentne rástol. Vrchol dosiahol v roku 2007. Nasledoval prepad. Na tom, kam bude smerovať, sa analytici, bankári ani finanční experti nedokážu zatiaľ zhodnúť. Jedni očakávajú oživenie už tento rok, druhí sa zdráhajú hovoriť čo i len o zastavení poklesu.

Slovensko významným akvizičným potenciálom nedisponuje. Z hľadiska rôznorodosti veľkých a zaujímavých projektov nedokáže konkurovať ani najbližším susedom –Českej republike či Poľsku. Lokálnych firiem, ktoré vyrástli do podoby zaujímavej pre pytačky, je tu ako šafranu, no zaujímavé príklady sa nájdu. Začiatkom vlaňajška sa IT firma PosAm začlenila do Slovak Telekomu, ktorý sa presne pred rokom sfúzoval s dcérskym T-Mobilom. Na konci roka Penta kúpila slovenskú Dexia banku a česká Skanska prevzala stavebnú spoločnosť Skybau.

Tento rok dominuje energetika. Hlavným akvizičným faktorom je privatizácia, no firemné rošády v teplárenstve začali začiatkom roka na súkromnom poli. Grafobal Group Energy (GGE) vplyvného podnikateľa Ivana Kmotríka prevzal české Tenergo Brno s významnými aktivitami na Slovensku. Teplárenská spoločnosť Cofely zo skupiny nadnárodného energetického gigantu GdF Suez čaká na oficiálny súhlas antimonopolnej autority po podpísaní dohody o prevzatí silnej západoslovenskej teplárenskej skupiny Comeron SPS.

Investičné možnosti, zaujímavé aj pre väčších regionálnych hráčov, prinesie privatizácia šiestich štátnych teplární. Ich hodnotu odhaduje Fond národného majetku na 160 až dvesto miliónov eur. Medzi záujemcami vidieť francúzsky GdF Suez prostredníctvom Cofely. Ráta sa s Dalkiou alebo Energie Steiermark. Chýbať nebudú českí hráči ČEZ či Energetický průmyslový holding, počítať treba s Pentou i GGE.

Nové terče

Z nedávneho prieskumu PwC Slovensko medzi manažérmi slovenských podnikov vyplynulo, že firmy rátajú v tomto roku s oživením výroby aj výnosov. To by malo priať fúziám a akvizíciám, najmä keď firmy doteraz s nákupmi vyčkávali, prípadne nemali čas sa im venovať. Investori rátajú dokonca s akousi druhou vlnou reštrukturalizácií, v ktorej by mohli nakúpiť „so zľavou“.

Na Slovensku sa za optimálnu transakciu považuje už obchod nad desať miliónov eur. Pri takejto hodnote sa oplatí využiť služby poradenskej spoločnosti. Záujem sa však upína na obchody za vyše 30 miliónov eur, hoci to sú výnimočné transakcie, ktoré sa nezriedka týkajú privatizácie štátneho majetku. Našťastie, akvizičná aktivita na Slovensku a v okolí nezávisí iba od ochoty štátu zbavovať sa aktív, ktoré nespravuje optimálne.

Objavujú sa i zaujímavé súkromné akvizičné terče. Okrem energetiky, ktorá je atraktívna takmer po celom svete, sa investori zahľadeli do zdravotníctva. V srdci Európy sa intenzívne obzerajú v sektore informačných technológií. Podľa odborníkov z brandže bude rásť počet akvizícií, kde nakupovanými aktívami nebude „železo“. Nielen medzi IT firmami a dokonca aj za sektorom inovatívnych firiem sa akvizičným lákadlom stávajú ľudské schopnosti a vedomosti – a na M&A trhoch sa s nimi bude obchodovať.

Autori sú analytici TREND Analyses.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.